Ako Vivien na svet prišla

Elionor  Vydáno: 27.01.13

Čas pred porodom som trávila tu na eMiminu, čítala jeden deníček za druhým a snažila sa pripraviť na ten najkrajší deň v živote tak, aby som mala len tie najkrajšie spomienky, čo sa aj podarilo.

prvých pár sekúnd na svete
5 komentářů


4 komentářů

tak tu má Vivien už 10 týždňov :)
2 komentáře

S manželom som od svojich 16 rokov a po 8 rokoch chodenia sme sa rozhodli, že sa vezmeme a začneme sa snažiť o miminko. Lenže celý proces trval pre mňa nekonečných 9 mesiacov, kým sa konečne zadarilo. Celé tehotenstvo bola jedna veľká pohoda. V štvrtom mesiaci sme sa dočasne presťahovali ku švagrovi, kým si zveladíme svoje vlastné hniezdečko. Do siedmeho mesiaca som pracovala na balíkovej prepážke a 8 týždňov pred termínom som nastúpila na materskú :) Mala som dva termíny, jeden 9. 11. 2012 a druhý 11. 11. 2012

Je 7. 11., deň pred porodom. Stále sa cítim v pohode, teda ak nerátam to, že som nemotorná ako vorvaň, a kedže je doma strašnááá nuda, vybehnem do mesta a vymetám obchody a dokupujem ešte nejaké veci do porodnice :) Je večer, pozerám tv a vravím si, že mi je tak nejak divne (bolesti v chrbte). Neprikladám tomu nejaký hlbší význam a okolo 23 hodiny zaspávam.

Je jedna hodina ráno a ja nemožem v kľude spať, pretože ma stále bolí chrbát. Zaliezam do sprchy (nejaké poslíčky som nikdy nemala a ani som netrpela bolesťami pri menštruácii, tak som nemala predstavu ako asi vyzerajú kontrakcie :) ). Idem si zase ľahnúť, že to nič nie je, lenže takto som sa budila asi až do 3 hodin, to už som nechtiac zobudila aj Lukyho a začal mi stopovať moje zvukové prejavy, cca 5 až 15 minut, tak začal plašiť, že ideme do nemocnice. Samozrejme protestujem, ja chcem predsa rodiť v Motole, lenže je štvrtok ráno a oni do piatka rána sťahujú porodné sály do novozrekonštru­ovaných priestorov. Ale asi nemám na výber, chtiac-nechtiac si musím priznať, že asi sa fakt už niečo deje :)

Zaliezam znova do sprchy, umyjem si vlasy, v rámci viditeľých možností sa snažím oholiť, potom si lážo plážo balím věci (to už Luky dávno stojí nachytaný pri dverách a netrpezlivo ma čaká, kedy sa uráčim obliecť a vyraziť smer Vinohrady). Ja mu stále opakujem, že je to aj tak len planý poplach, že sú to určite len tie poslíčky, ktoré som ešte nezažila a vlastne to moc nebolí, len je to nepríjemné a ja budem za hysterku až tam dorazíme.

No aj tak sme vyrazili a o 5:00 boli v areáli nemocnice. Kedže som mala rodiť v Motolu a zrazu som sa ocitla na Vinohradoch, tak nám chvíľu trvalo, kým sme našli budovu porodnice :) Na recepcii na nás ženská húkla, že čo by sme radi, žeby som šla rodiť? Niekam telefonuje, mne dá zatiaľ vyplniť hromadu papierov a zároveň ma požiada nech idem za ňou že mi natočí monitor. Kútikom oka vidím na graf, no celkom to tam poskakuje. Prichádza doktor, leziem na kozu a konštatuje, že som na 2 cm. Na moje veľké prekvapenie (či skor zdesenie ) vyfasujem nočnú košeľu, že keď už mám toho streptokoka, tak si ma tam nechajú.

O 6:30 som prijatá na oddelenie. Luky zostáva čakať na chodbe, ja si beriem tašku k porodu a zaliezam do dverí „operační sál“. „Ubytovali“ ma na tzv. hekárne, kde je len lehátko, wc a sprcha s fit míčem a to celé oddelené od porodných sálov len plachtou (ešteže tá pani čo zrovna rodila, bola ticho ako myška a mne tým nesposobila predčasne traumu z porodu :))

Dostávam kapačku s NaCl a následuje klystír. Vydržím nskutočných 5 minut a mažem na záchod. Po tejto dokladnej príprave idem na monitor a medzitým sa zjavuje Luky, vyfasuje biely plášť a gumáky a 8 hodinová zmena može začať. Po monitore dostávam voľno, ale trochu krvácam, tak to zaparkujem v sprche – tam je najlepšie, hopsám si tam na mýči, kecám s manželom a aby to nebolo také fádne, tak sa mi podarí z fit lopty spadnúť a v celej kráse sa v rámci možností natiahnúť v sprchovom kúte :) O 8.52 usúdia, že porod pekne postupuje a po natočení monitoru vypustia bazén. Po tomto „čine“ som chodzu už moc nezvládala a tak som to zaparkovala zase do sprchy. Odteraz bola bolesť vačšia, ale stále sa to dalo vydržať.

Okolo 11 hodin zase monitor, vraj na 20 minut, ale to som ešte netušila, že tam zostanem ležať až do porodu. Dostala som ďalšiu kapačku, na monitore kopce ako blázon, intervaly sa začali nebezpečne skracovať. V rýchlosti som bola poučená ako mám dýchať a mne bolo trápne, že by som mala funieť ako nejaký psík (neskor mi to bolo jedno a ja funela ako bernardýn). Očividne som bola v to ráno jediná rodiaca a na nedostatok doktorov si sťažovať nemožem – každú chvíľu sa tam nejaký objavil aby skonštatoval na koľko cm je to tentokrát.

Ďalších pár hodín si vybavujem mlhavo, nakoľko sa mi chcelo strašne spať a tak jediné momenty, kedy som registrovala okolie, boli kontrakcie. Luky u mňa statočne sedel a ja som mu za odmenu statočne drtila ruku. Bolesť to bola ohromujúca a ja som u toho funela ako o závod. Asi na 6–8 cm sa ma opýtali, či by som nechcela infúzku prosti bolesti- jasne, beriem všemi deseti :) Po tejto fajnovke sa mi chcelo spať ešte viac a mala som čo robiť, aby som zaostrila. Na 9 cm som sa zasekla-oni to nazvali, že je tam ešte čelenka, lem či čo, a ešte nemožem tlačiť (a mne sa už tak strašne chcelo), takže mi dali oxytocin nech sa to urýchli.

Trvalo to asi 20 minut, kým povedali tú úžasnú vetu: "možete tlačiť "… tak som tlačila ako o život, oni stále že poriadny nádych a tlačiť do zadku ako keď je človek na veľkej ( v tú chvíľu som ďakovala Bohu za klystír, inak by som sa tam pos… :)) Lenže ja som bola rada, že som sa ako tak nadýchla, nie to ešte hlboký nádych. Medzitým ich ešte napadlo, že keď ma Luky furt nalieval vodou že ma ešte vycievkujú nech má hlavička viac miesta na prechod. Nikde v polovici hlavičky ma dr. nastrihol – netrafil sa do kontrakcie, takže to bolelo ako čert a on strihol znovu gŕŕŕ, som myslela, že vstanem a utečiem.

Podľa Lukyho slov vyšla hlavička na 5–6 zatlačení a potom to bol už fofr, ešte bolo nepríjemné, keď vyšli pliecka, ale to bol len okamžik a potom už len neskutočná úľava… miestnosťou sa rozoznel ten najkrásnejší plač, kukala som na toho drobčeka a neverila, že už to máme za sebou. Myslela som si, že sa rozplačem, lenže ja som bola tak neskutočne šťastná, že aj tie slzy sa vytratili. Vivien odniesli hneď na očistenie, manžela som vyhnala, nech ide natáčať, čo s ňou budú robiť.

Za chvíľku mi doniesli malý uzlíček zabalený v plienke, položili na brucho a ja som sa nemohla vynadívať na ten fialovoružový zázrak… nechali nás na seba kukať asi 5 minut a už ju bali preč :( Do 15 min. bola na svete aj placenta, následovalo šitie a 5 stehov a keď bolo po všetkom, nechali nás tam s Lukym a my sa vrhli na telefóny a oznamovali svetu že: Ahoj, volám sa Vivien, prišla som na svet 8. 11. 2012 o 14:42, meriam 51 cm a vážim 3 630 g.

Líbil se vám deníček? Máte také co říct? Přidejte na eMimino svůj deníček.
Průměrné hodnocení zápisku v deníčku 5.0 bodů
 Váš příspěvek
 
kufnerka
Zasloužilá kecalka 799 příspěvků 27.01.13 01:08

Krásně napsané. :) :) přeji hodně zdravíčka celé rodince :-) :hug:

 
Obr Koloděj
Ukecaná baba ;) 1360 příspěvků 27.01.13 09:19

Krásně napsané :D hodně zdravíčka přeji :kytka:

 
VeronikaNel
Kecalka 406 příspěvků 27.01.13 14:01

Krásné :hug: Gratuluji a přeji hromadu zdravíčka a pevné nervy :mrgreen:

 
cosinka
Ukecaná baba ;) 1092 příspěvků 27.01.13 14:30

Krásně si to napsala :potlesk: :kytka:

 
Zaynah
Závislačka 2607 příspěvků 27.01.13 20:25

Nadhera! preji Vam moc zdravicka a stesti :potlesk: :srdce:

 
Vlasta78
Kecalka 219 příspěvků 28.01.13 10:38

Moc pěkné! Ten začátek mi připomínal můj porod -v noci začali bolesti a já přítelovi tvrdila, že to jsou určitě ty poslíčci a že rozhodně ještě rodit nejdu, teď, když je ta moje Bulovka zavřená :) a samozřejmě jsem skončila v 6 ráno ve Vinohradské porodnici :)

 
monifix
Ukecaná baba ;) 2278 příspěvků 28.01.13 13:05

Krasny denicek a krasne jmeno. Jen vzdycky nechapu proc malinke hned odnaseji na mereni. Ja malou dostala na bricho kde byla celou dobu i pri siti. Az asi po jodine se me zeptali jestli mi ji muzou zvazit a zmerit a pak mi ji zas hned dali :hug:

 
Elionor
Kecalka 407 příspěvků 28.01.13 21:51

Holky díky, ja som si porod fakt užívala..teda až na tie krížové bolesti ;)

@Vlasta78 no skoro ako cez kopirák, len s pár dňovým rozdielom :D

@monifix v akejže porodnici si to rodila nech mám predstavu kam pojdem rodiť druhé mimčo :palec:

Příspěvek upraven 28.01.13 v 21:52

 
monifix
Ukecaná baba ;) 2278 příspěvků 29.01.13 08:52

@Elionor to bys mela trochu z ruky. V Rakousku :mrgreen:

 
Elionor
Kecalka 407 příspěvků 29.01.13 09:23

@monifix chjo to teda jo :lol:

 
monifix
Ukecaná baba ;) 2278 příspěvků 29.01.13 13:22

@Elionor mate malyho cechoslovacka nebo je tatinek taky slovak? Nase mala je cechoslovak, tatinek je ze Slovenska

 
Elionor
Kecalka 407 příspěvků 29.01.13 17:06

@monifix jj, čechoslováčik, tatínek je čech :) všetci ma bombardujú, ako na ňu budeme rozprávať a ja na to že ja slovensky a manžel česky, však ona si to v tej hlavičke už nejak zrovná :)

 
monifix
Ukecaná baba ;) 2278 příspěvků 29.01.13 17:50

@Elionor no vsak aj ja hovorim :lol:

 
Skytafka
Závislačka 3963 příspěvků 30.01.13 10:25

Krásně napsané :) Gratuluji k Vivien ;) :kytka: :hug:

 
svycarka
Závislačka 4613 příspěvků 31.01.13 21:01

:potlesk: jeee to je super zapisek, gratulace mamko a hodne zdravicka a radosti :kytka:

Vložit nový komentář
Poslat
nový deníček
 
TOPlist