Môj najkrajší zážitok

soldi  Vydáno: 03.06.11

Pôrod. Nikdy by som nepovedala, že pôrod môže byť tak užasný zážitok. Tento denníček bude asi dlhý - pre niekoho možno príliš, ale mala som potrebu písať skutočne podrobne a začať tehotenstvom, keďže jeho priebeh vo veľkej miere ovplyvnil posledné udalosti predchádzajúce pôrodu.

nemocničná izba

hneď po narodení

2 týždne
3 komentářů

mesiac
2 komentáře

ja mesiac pred otehotnením

ja dva týždne pred pôrodom
2 komentáře

Tehotenstvo bolo vytúžené a očakávané. Že to bude chlapček sme obaja s manželom tušili od začiatku. Po nájdení pozitívneho testu neprišla len obrovská radosť, ale aj prirodzený strach, či bude všetko v poriadku. Moje obavy sa vždy podarilo rozptýliť kamarátovi gynekológovi,kto­rého v ďalšom texte budem volať Vlado. Je to spolužiak zo strednej školy, ktorý si momentálne robí atestáciu v našej pôrodnici. Jeho otec aj sestra sú tiež gynekológovia a mama robí na novorodeneckom :)

Vlado bol prvý človek, ktorý sa dozvedel o mojom tehotenstve (nerátam baby z emimina :)), absolvovala som uňho hneď na začiatku dva odbery HCG, aby som sa uistila, že sa mi to nesníva. Rastúce bábätko vo mne sa od začiatku ukazovalo ako nadmerne životaschopné a prosperujúce, všetky screeningy, testy, soná, vždy dopadli na jednotku s hviezdičkou. Aj vďaka tomu som bola čím ďalej, tým kľudnejšia a verila som, že vsetko dobre dopadne.

V tehotenstve ma obišli všetky typické príznaky ako nevoľnosti, náladovosť, chute, averzia k pachom, bolesti pŕs, či podbruška, a podobne. Jediná komplikácia, ktorá sa začala prejavovať okolo štvrtého mesiaca, bolo zadržiavanie vody, ktorého príčinu nevedel nikto objasniť a ani vyriešiť. Áno, viem, že tento jav je počas gravidity pomerne bežnýa častý, ale u mňa to šlo do absolútneho extrému. A to nesolím od základnej školy a minerálky nemám rada.
Keď som otehotnela, moja váha bola 60 kg, k pôrodu som šla s váhou cez 100 kg. Vzhľadom na to, že celé tehotenstvo som jedla striedmo, prevažne ovocie a zeleninu, sladké minimum, bola som fyzicky aktívna (2 hodiny so psom na lúke bol u mňa štandard ešte aj tesne pred pôrodom), tak ma neustály nárast hmotnosti deprimoval.

Môjho gynekológa to tiež znepokojovalo, a preto ma v 34. tt poslal do rizikovej poradne. Tam mi kázali dva krát denne merať tlak a ukázať sa každý týždeň. Moje bežné hodnoty tlaku počas týchto meraní boli okolo 100/70. Ako sa blížil termín pôrodu, tak mi začala v hlave vřtať myšlienka, kam a ku komu ísť rodiť. Vlado sa mi hneď od začiatku ponúkal, že ma odrodí on - vidno, že ho jeho práca napĺňa a vníma ju ako poslanie. Myšlienka, že bude Vlado môj pôrodník sa mi moc nepozdávala, predsa len, boli sme si na strednej dosť blízky a stále sme dobrí kamaráti, okrem toho je to môj rovesník a pekný chlap a ja som netušila, čo pri pôrode budem stvárať a predstava, že ma uvidí nahú, mi tiež nebola dva krát príjemná. Ale čím bližšie termínu som bola a čím viac chvály z každej strany som naňho počula, tým viac som bola naklonená hodiť hanbu za hlavu a urobiť to, čo bude najlepšie pre môjho nenarodeného synčeka. Pôrod sa mi však reálne zdal stále ďaleko, tak som to nechávala otvorené, rovnako ako aj otázku, či chcem manžela pri pôrode. Manžel tam veľmi chcel byť, no ja som cítila, že by bolo lepšie keby som to zvládla bez jeho prítomnosti. Nepovedala som mu to však, nechcela som ho pripraviť o ten zážitok.

No a konečne sa blížim k podstate :D

V 36.tt na kontrole mi v rizikovej poradni z ničoho nič vyskočil tlak na 140/95. Keď to videl gyn, hneď ma chcel exportovať na príjem. Tomu som sa vehementne bránila. Argument, že bielkovinu v moči nemám v spojení s poklesom tlaku na 130/90 ho presvedčilo, že predsa len asi nebudem taký akútny prípad. Z nemocnice som odchádzala s Vladom v pätách a opakovanými výzvami, že keby zacal tlak stúpať, mám mu hneď volať. Akosi som tušila, že toto je môj posledný týždeň tehotenstva. Užívala som si veľkonočný víkend, maznala sa s bruškom, oddychovala, dokončila posledné prípravy na príchod drobčeka.

V stredu ma čakala znova poradňa. Ráno som namerala tlak 150/100, sestrička v ambulancii rovnako plus už som mala aj bielkovinu v moči. Keď to doktor videl, ani sa neobťažoval nejakým vyšetrením , len mi nekompromisne oznámil, že dnes sa príjmu nevyhnem. Šla som si domov pre veci, rozlúčila sa so psíkom a manželom a vydala sa podstúpiť prijímaciu tortúru. Vlado už na mňa čakal, ukľudnil ma, nasledovalo sono, monitor, kontrola krčku- Vlada som poslala preč, že este sa hanbím :D Odhad váhy podľa sona bol okolo 4 kg, monitor ukážkový ale bez najmenšieho náznaku kontrakcií a pôrodné cesty vyzerali pripravené na pôrod. Na druhý deň ráno sa pri vizite s primárom malo rozhodnúť o mojom ďalšom osude, ale kvôli hroziacej preeklampsii a veľkosti malého, mi Vlado avizoval, že ma určite budú tlačiť do cisárskeho rezu. Tej myšlienke som sa bránila zubami nechtami. Predstava ako môj miláčik spokojne spinká v brušku a nechystá sa von (bola som 37+4) a zrazu je odtiaľ násilne vytiahnutý cudzími rukami do neznámeho sveta, mi trhala srdce a vháňala slzy do očí. V tej chvíli však už nebolo v mojich silách čokoľvek ovplyvniť.

Nezvyknutá na pobyt v nemocnici a neustále vyrušovaná sestričkami, ktoré mi každú hodinu chodili merať tlak (keďže ani po liekoch a infúziach magnézia neklesal), som zaspala až okolo pol jednej nadránom. O jednej som bola opäť hore, zobudilo ma nutkanie cikať. Po príchode na toaletu som si ani nestihla sadnúť na záchod a už to zo mňa tieklo. Bola som celkom prekvapená,keďže dovtedy som žiadny problém so zadržiavaním moču nemala. Šla som do sprchy sa umyť (mala som zaplatený nadštandard, čiže vlastná kúpeľňa to istila :)) Stále mi tieklo po nohách a v momente ako som zistila, že to je nejaké slizké, ma napadla absurdná myšlienka, či sa len tak náhodou nemôže jednať o plodovú vodu. Zalial ma pot, nastúpil stres, panika, srdce búšilo ostošesť.

Krátko na to však prišla ďalšia myšlienka: do 24 hodín budem matka. To ma ukľudnilo a povzbudilo k aktivite. Išla som za sestričkou cítiac sa trápne, že ju ruším v takej neskorej nočnej hodine. Vyzerala ale že je zvyknutá a doviedla ma za doktorkou, zhodou okolností Vladovou sestrou. Tá potvrdila, že sa jedná o plodovú vodu, krčok bol skrátený na 1,5 cm a otvorený na 2 cm. Odvelila ma na vzdycháreň a odporúčala, že si mám skúsiť pospať, že to môže trvať ešte dlho vzhľadom na absenciu kontrakcií. Tak som si tam ľahla, sestrička chodila priebežne kontrolovať ozvy, ale spať sa mi pravdaže od vzrušenia nedalo. Stále som si sledovala bruško a túžobne očakávala aspoň nejakej bolesti či aspoň tvrdnutia. Po asi hodine sa konečne objavili prvé kontrakcie, síce slabučké, ale hneď pravidelné po piatich minútach. Okolo šiestej ráno sa oddelenie začalo prebúdzať, napísala som sms Vladovi a informovala ho o odtoku vody. Mal v ten deň nejakú prednášku, ktorú zrušil a prišiel za mnou. Kontrakcie boli stále po piatich minútach a stále slabučké. Po zmeraní tlaku a hodnote 150/110 mi dali ďalšie magnézium do žily. To pravdaže malo za následok ustúpenie kontrakcií. Na vzdychárni som sa už celkom slušne nudila, tak som si povedala, že kašlem na dobré mravy a vytiahla som si detektívku :D

Kontrakcie sa postupne vracali, popri čítaní som si ich však ani neuvedomovala. Nasledovalo ďalšie vyšetrenie a rozhodnutie o aplikácií infúzie oxytocínu. Buď sa pôrod rozbehne, alebo to ukončia sekciou. Položili ma na lôžko už na pôrodný sál, napojili infúziu a začalo sa čakanie na kontrakcie. Vlado prišiel za mnou a celý čas mi robil spoločnosť. Rozprávali sme sa o všetkom možnom, vtipkovali sme, proste ako dvaja kamaráti na káve, teda, až na tú drobnosť, že sme popritom sledovali kontrakcie na monitore. Kreslilo to už veľmi pekné kopce, ale ja som stále nejako nič necítila, resp. cítila, ale veľmi mierne. Doktori a sestričky ma tam priebežne chodili pozerať a neverili, že nemám epidurál, keď som stále taká vyškerená :) (neskôr som sa dozvedela, že nikto z nich neveril, že porodím prirodzene a chystali sa na sekciu). Dve hodiny po spustení oxytocínu sa Vlado rozhodol, že sa pozrie, či sa vôbec otváram, keď necítim žiadnu bolesť. To bol pre mňa jeden z najťažších okamihov- musela som prekonať svoju hanblivosť :D Tak som si detinsky zatvorila oči, roztiahla nohy a zavelila: môzeš! Ani som necítila, že niečo robil, ale informácia, že už som otvorená na 6 cm, ma veľmi potešila.

Potom sa ma Vlado opýtal, že či nechcem zavolať manželovi. Nechcela som - chudáčik ani nevedel, že mi praskla voda :) Cítila som sa uvoľnená a pokojná, vedela som, že prítomnosť muža by ma len stresovala. Vlado teda zrýchlil infúziu, kontrakcie sa začali stupňovať, už boli tri minúty dlhé a pomedzi ne minútové prestávky. Ešte stále ma však neboleli natoľko, aby som mala potrebu ich predýchavať. Malý však stále nebol zostúpený. Sa ani nečudujem vzhľadom na to moje vynútené ležanie. Vtedy ma Vlado inštruoval, že sa mám postaviť, že to pomôže. Po chvílke státia zo mňa začala kvapkať krv a cítila som tlak na konečník. To už prišli aj dve pôrodné sestry a súčasne s nimi prvá kontrakcia, ktorú som musela predýchať- ešteže mi sestrička povedala ako :D Samotné tlačenie bola pre mňa najťažšia časť pôrodu. Pitie maliníku vôbec nepomohlo, malý bol príliš veľký na moje pôrodné cesty ( i keď podľa merania panvy mali byť priestranné) a ja som tlačila a tlačila a sestričky tiež tlačili (mne na brucho) a popritom mi dávali kyslík a Vlado ma zatiaľ masíroval a rozťahoval dole, aby som sa nepotrhala.

Zdalo sa mi, že to tlačenie trvalo nekonečne dlho (v skutočnosti to bolo okolo 20 minút) a že už drobca nevytlačím. Vlado ma celý čas povzbudzoval a hecoval. V istý moment som počula ako ma nastrihol, i keď som to naštastie necítila. Potom som začula ako hovorí: to je ale vlasáč! Prišla ďalšia kontrakcia, zatlačila som najviac ako som len vládala a už som cítila ako malý vykĺzol von, krátko po ňom šla aj placenta, to bola úľava. Ruky sa mi triasli od vypätia, sestrička mi drobčeka hneď ukázala, bol prenádherný. Apgar skôre mal okamžite plný počet. Nasledovalo šitie nástrihu - 40 minút. Po šití prišiel manžel a dve hodiny mi tlačil na maternicu - to som prespala :).

Leonard sa narodil 28. 4. 2011 o 11:20 s mierami 3850 g a 52 cm. Pri narodení mal dva krát obmotanú šnúru okolo krku, zlomenú kľúčnu kosť a utrpel traumatologické poranenia hlavičky. Naštastie sa to všetko obišlo bez dlhodobých následkov. Keby sa narodil o 16 dní neskôr, nedokázala by som ho porodiť. Placenta bola dva krát väčšia než je obvyklé a stále schopná plného zásobovania. Doteraz som pyšná na svojho miláčika, ako si to šikovne načasoval a zmanažoval a je mi ľúto, že si to tak odniesol bobek môj milovaný.

Ak niekto dočítal až sem, tak moc ďakujem, pôrod vo mne zanechal veľmi pozitívny dojem, rada naň spomínam a rozprávala by som o ňom stále dookola :D Môjho manžela tu spomínam málo, napriek tomu, že zohrával dôležitú rolu nielen pri plodení, ale krásne sa o mňa staral počas celého tehotenstva a momentálne je plnohodnotným otcom, malému sa úžasne venuje, v tejto chvíli sa na seba navzájom uškŕňajú, v noci k nemu vstáva, prebral na seba všetky domáce práce (okrem žehlenia, to je moja obľúbená činnosť) a ešte nám aj varí.

Ďakujem životu, osudu, neviem komu, čomu, že mi bolo dopriate mať krásny prirodzený pôrod, ďakujem za úžasného manžela a za nádherného zdravého syna.

Líbil se vám deníček? Máte také co říct? Přidejte na eMimino.cz svůj deníček.
Průměrné hodnocení zápisku v deníčku 4.6 bodů
 Váš příspěvek
 
eviska22
Ukecaná baba ;) 2008 příspěvků 03.06.11 08:29

Gratuluji k chlapečkovi, je to fešák a má krásné jméno! Hlavně že vše v pořádku dopadlo:-)) :kytka:

 
slizzing
Kecalka 497 příspěvků 03.06.11 09:47

Gratuluji ke krásnému chlapečkovi :huban: Krásně jsi to napsala!

 
ewelinka23
Kecalka 325 příspěvků 03.06.11 10:25

Velmi pěkně napsané, přidávám se ke gratulacím! :kytka:
Maličký je krásný ! :hug:

 
suchar
Nadpozemská drbna 29308 příspěvků 4 inzeráty 03.06.11 10:47

Soldi, krásně jsi to napsala :potlesk: ještě nejsem těhu a už se těším na porod :mrgreen: :hug:

 
Jankaxx
Závislačka 2868 příspěvků 23 inzerátů 03.06.11 11:42

Soldinko gratuluji :dance: a děkuji, že ses podělila o své pozitivní zážitky z porodu :mrgreen: :huban: :hug:

 
Mína13
Generální žvanilka 20807 příspěvků 03.06.11 11:51

soldi, moc gratuluju ke krásnému chlapečkovi! Je vážně nádherný :potlesk: :potlesk: :potlesk: :potlesk:

Příspěvek upraven 03.06.11 v 11:51

 
katka 79
Kecalka 292 příspěvků 03.06.11 12:23

Soldi, krasne napisane, Leonard je nadherny :-) Vela zdravicka prajem a ked pojdem o tyzden cez PB, tak si na Teba zasa spomeniem :huban:

 
Lizbeth
Extra třída :D 12981 příspěvků 03.06.11 12:29

Gratuluji, moc krásné jméno pro krásného chlapečka. :kytka:

 
Via
Kelišová 5078 příspěvků 03.06.11 12:40

Moc gratuluji ke krásnému chlapečkovi :hug:

 
lulushka
Extra třída :D 10178 příspěvků 03.06.11 12:51

Soldi, moc krásně jsi to napsala, moc gratuluju k synkovi :kytka:

 
Zuzka06
Povídálka 18 příspěvků 03.06.11 13:13

Nádherný deníček, kéž by takové byly všechny porody. Ať se malý dá brzko dohromady, a jen se vám daří :D

 
neprihl.maky  03.06.11 18:26

ja bych tedy takovy porod nechtela,ale jsem rada,ze ty z nej mas pozitivni zazitky. hodne radosti ze syna.m

 
koralina11
Neúnavná pisatelka 16711 příspěvků 03.06.11 19:50

gratuluju k leonardovi a moc hezky napsaný deníček i když se mi to těžko louskalo ve slovenštině ale šlo to

 
agnes79
Stálice 90 příspěvků 03.06.11 20:55

Pekný denníček! Gratulujem ku krásnemu synovi :kytka:

 
finduska
Extra třída :D 13661 příspěvků 04.06.11 11:08

krasny moc gratuluji,jenom cekala jsem zminku vahy po porodu.-)

 
finduska
Extra třída :D 13661 příspěvků 04.06.11 11:08

krasny moc gratuluji,jenom cekala jsem zminku vahy po porodu.-)

 
chica.p.
Kelišová 5813 příspěvků 04.06.11 15:15

Krásný deníček,hezky popsáno.Tak hodně zdravíčka vám přeji :hug:

 
Wiolla
Echt Kelišová 8912 příspěvků 04.06.11 22:40

Soldi, uff, zvládla jsi to skvěle! :palec: Moc gratuluji ke krásnému klučíkovi a přeji hodně zdravíčka vám oběma. :kytka: No a tobě navíc ještě rychlý návrat k původní váze… :wink:

 
soldi
Neúnavná pisatelka 17165 příspěvků 07.06.11 08:24

dakujem moc za krasne komentare :hug: a za docitanie az do konca :mrgreen:

finduska, kym som sa rozkojila, slo dole 15 kil, potom este dalsich sedem a stale to postupne klesa, ale vraj kym odide vsetka voda, moze to trvat az pol roka 8-o nevadi, hlavne, ze je drobcek spokojny :-P

 
Karinkaaa
Ukecaná baba ;) 1475 příspěvků 13.06.11 21:37

Gratuluji :andel:

 
pajinka111
Ukecaná baba ;) 1740 příspěvků 17.06.11 08:28

moc gratuluji,máš to moc hezky napsané :palec: ,s detektivkou si mě pobavila :lol: ,tento porod ti fakt závidím a nedívím se že v tobě zanechal tak krásný zážitek-super :palec: :srdce:
taky bych takový pohodový porod chtěla :palec: ale rodit u nikdy nepůjdu :think: ,počkej až se dočteš o mých porodech :-P

 
rere12
Kelišová 5593 příspěvků 19.06.11 19:38

SOLDI krasne si to napisala :potlesk: :potlesk:

Vložit nový komentář