Najťažší deň v mojom živote

slovenocka86  Vydáno: 22.11.14

Predstavujem vám svoju namáhavú cestu za svojim vytúženým dievčatkom. Opisujem hlavne 13hodinové peklo, ktoré som zažívala pri prirodzenom pôrode, ktorý bol ale nakoniec ukončený cisárskym rezom.

Po siedmych rokoch sme s manželom zatúžili po druhom bábätku. Otehotnela som na prvý pokus, naša radosť však bola krátka. V piatom týždni tehotenstva som potratila. Na pohotovosti som bola priamo na Mikuláša. Lekárka mi odporúčala kyretáž, ja som to nechala na prírodu a čakala kým plod odíde sám. Krvácala som takmer mesiac, začalo to na Štedrý deň. Po ukončení krvácania som so strachom zbehla za svojou lekárkou, všetko bolo v najväčšom poriadku. :) O dva týždne som ju navštívila znova s tým, že mi potvrdila, áno, bola som tehotná. :) Bola som najšťastnejšia na sveta, na miminko sme sa všetci neskutočne tešili.

Tehotenstvo bolo pre mňa však neskutočne náročné už od samotného počiatku. Mala som problémy so žalúdkom, zvracala som takmer denne celé tehotenstvo. Kvôli tomuto problému a extrémne stresujúcemu zamestnaniu som bola od piateho mesiaca na PN. Snažila som sa napriek tomu užívať si tehotenstvo. Okrem tohoto som bola úplne OK, žila som celkom aktívne, snažila som sa čo najviac hýbať. Upratovala som, umývala okná, žila ako pred tým, v 38tt. na svadbe sestry som tancovala aj polku…:) len aby som bola pri pôrode čo v najväčšej kondícii. Všetci mi hovorili, že budem mať ľahúčky pôrod.

Prvé tehotenstvo skončilo u mňa akútnym cisárskym rezom kvôli preeklampsii. Z toho dôvodu ma teraz moja lekárka posledné týždne tehotenstva už odoslala do rizikových poradní do pôrodnice, kde som chodila každý týždeň. Pôrod som konzultovala s primárom a povedala som mu, že by som radšej chcela prirodzený pôrod, teda ak to pôjde. Chceli sme do budúcnosti ešte ďalšie detičky a dva cisárske rezy by mi to značne skomplikovali…

Situácia sa vyvíjala tak, že som postupne bola v termíne, začala prenášať a nič sa nedialo. Tak strašne som sa na bábätko tešila. Tešila som sa aj na samotný pôrod, po teoretickej stránke som ovládala všetko do najmenších detailov. Mala som preštudované množstvo materiálov, bola som si istá, že to zvládnem. Neviem, aký je prah mojej bolesti, pretože som typ, keď ma niečo viac bolí, radšej si vezmem tabletku a mám pokoj a komfort. Moja zubárka však vždy hovorí, že neskutočne dobre znášam bolesť, tak ťažko povedať.

Prišiel deň mojej ďalšej kontroly, bola som už pár dni po termíne. Na pásoch mi ukazovalo mierne kontrakcie a mala som dosť silný výtok s prímesou krvi (hlienová zátka), otvorená som bola na 1 prst. Primár teda rozhodol, že to vypadá na rozbiehanie pôrodu a navrhol hospitalizáciu. Následne mi robili ďalšie záznamy, kontrakcie na grafe vypadali dosť slušné, no bolesť slabučká. Som si sama hovorila, že ak to bude takáto bolesť, bude to perfektné. Urobili mi základné odbery, merali tlak a poslali ma vegetiť na izbu. Večer okolo 18tej som mala ďalšie záznamy. Bola tam však taká divoká sestrička, stále mi hýbala s bruškom, musela som cvičiť nohami, všetko ma bolelo. Som sa smiala, keď som volala manželovi, že po tomto porodím určite. :)

Samozrejme záznam sa lekárke nepáčil, vraj bola malá „rozlietaná“ raz srdiečko pomaly, potom rýchlo…no kto by sa čudoval? :) O 20tej mi robili opravné záznamy, kontrakcie na papieri stále silnejšie, bolesti minimálne. Okolo 23:30 sa to však rozbehlo, začala som pociťovať bolesti v intervale cca 5-7 minút. Vybrala som sa za sestrou, že mám bolesti, urobila mi záznamy, prišla ma pozrieť doktorka, otvorená som bola voľne na 1 prst. Povedala sestričke nech mi pichne niečo na bolesť a uvoľnenie a išla som na izbu.

No vtedy sa to len rozbehlo, bolesť začala silnieť, nedokázala som ani sedieť ani ležať, len som chodila a potichu predýchavala, aby som nezobudila spolubývajúcu. Bolesť silnela a silnela, no hovorila som si, že nejdem ešte nikoho buntošiť, keď mi dali injekciu od bolesti (nakoniec som zistila, ze to bola injekcia, ktorá zastaví bolesti, ktoré nesúvisia s pôrodom a ak áno, rozbehne ich).

Bolo to stále horšie a horšie, vyšla som na chodbu za sestričkou a jej nikde. Spala na izbe. Nechcela som zvoniť zvončekom nad posteľou, nech nezobudím celé oddelenie a tiež mi bolo blbé vykrikovať. :( Niekoľko krát som sa vrátila späť na izbu a znova vykukala. Dala som si aj horúcu sprchu, no nepomáhalo nič. Až zrazu jedna pacientka na chodbe začala vykrikovať „sestra, sestra..“, hneď som vybehla aj ja. Sestra vyšla, obe sme povedali, že máme bolesti. Urobili nám záznamy, skontrolovala nás lekárka, povedala, že sme obe otvorené na 3prsty a že sa máme obe premiestniť na pôrodnú sálu. Vzala som si základné veci - uterák, osušku, yal, župan, základnú kozmetiku, malú fľašu s vodou a mobil s nabíjačkou. Na sálu sme prišli cca o 02:30.

Na pôrodnej sále boli k dispozícií 4 samostatné plne vybavené pôrodné boxy.3 vedľa seba, bez možnosti väčšieho súkromia a jeden pre mamičky s partnerom pri pôrode. Rodili sme len my dve a preto, aby sme mali čo najväčší komfort a súkromie, rozdelili nás, aby sme boli čo najďalej od seba. Mne dali izbu pre mamičku s partnerom, aj keď som ho tam nemala. Mala som tam vlastnú sprchu, wc, všetko potrebné, prostredie bolo veľmi pekné a ja som sa cítila príjemne. Boli tam dve pôrodné asistentky, obe boli veľmi milé, ohľaduplné, chápavé. Aplikovali mi yal a nechali ma v súkromí asi 15 minút. Tohoto bodu som sa straaaašne bála, no nebolo to nič, hlavne vďaka týmto podmienkam, že ma nikto nevyrušoval.

Po osprchovani mi obliekli nemocničnú nočnú košeľu, každú chvíľku mi počúvali srdiečko bábätka, raz za čas mi urobili záznam, vysvetľovali ako správne dýchať. Spolupracovala som maximálne ako sa dalo, nesedela som, chodila dokola a krásne predýchavala kontrakcie. Dalo sa to pekne zvládať.

Neviem, či to tak malo byť, alebo len šlo o náhodu, išla som poslať manželovi sms, že som na sále a rodím. :). Mala som však len 5% baterky, šupla mobil na nabíjačku a nabíjačka vadná, nič nenabíjalo. Bolo mi hlúpe pýtať od sestričiek nabíjačku a tak som napísala mužovi sms, že som na pôrodnej sále, otvorená na 3prsty, že si vypínam mobil a keď bude po tom, dám mu vedieť. Čas postupoval, o 6tej sa menili zmeny. Keď sa pôrodná asistentka so mnou lúčila, povedala, že mám už určite veľkú časť za sebou a informovala ma, že spolurodiaca do pár minút porodí.

Následne sa vymenili zmeny, schytala som otrasnú sestričku, hneď sa ma opýtala, prečo som na nadštandarde, keď tam nemám partnera a premiestnila ma do iného boxu. Do môjho poslala akúsi svoju známu. :( Klasické 3 boxy sú vedľa seba, oddelené stenou, aby tam nebolo vidieť, no počuť všetko. Navyše tam bola jedna sprcha a jedno wc pre 3 boxy, hneď vedľa izba lekára, čiže som bola na mieste, kde bola „najväčšia premávka doktorov, sestričiek, upratovačiek..“, čiže súkromie v háji.

Ďalšou smolou pre mňa bolo, že som sa do boxu premiestnila práve v okamihu, keď spolurodiaca rodila, tlačila. Nebolo to síce vidieť, no počula som každý vzdych, nádych, každé slovo, každý výkrik, bol to vlastne pôrod v priamom prenose. Nemyslím si, že by to znášala extrémne zlé, no napriek tomu to bolo strašné. Ostala som v takom šoku, že som takmer na 15 minút vôbec necítila kontrakcie. Cítila som strach, úzkosť, chcela som niekde odísť, len aby som nemusela prežiť to čo ona. :( Možno aj tento traumatický zážitok ovplyvnil pokračovanie pôrodu. Hneď ako porodila sa lekárka začala venovať mne.

Bolo presne 06:15, keď mi prepichli plodovu vodu. Bolo jej strašne veľa a mala zelený nádych, som im tam minula skoro všetky vložky a podložky, tak to celý čas strašne zo mňa tieklo. Po prepichnutí vody som bola otvorená na 5 prstov. Čas postupoval, kontrakcie som mala v intervale 3-7 minút, raz kratšie, raz dlhšie. Stále sa dala bolesť pekne zvládať.

Po pár hodinách, (to už som mala inú lekárku, musím povedať, že neskutočne dobrú, vďakabohu aspoň za ňu) sa zistilo, že som stále otvorená na 5 prstov. Nedialo sa nič. Napichli ma na záznamy, musela som ležať raz na chrbte, potom na jednom, potom na druhom boku. Začínala som to zvládať stále horšie a horšie. Pri kontrakciách som sa cítila najlepšie, keď som chodila, pri ležaní boli bolesti stále menej znesitelné. Záznamy však začali postupne ukazovať, že miminko sa nemá najlepšie. Bol okolo mňa doslova tím lekárov, musela som hlásiť začiatok a koniec každej kontrakcie, aby si boli istí, či to prístroj zaznamenáva naozaj správne.

Postupne som vycítila nervozitu lekárov, brali do ruky mobil, chodili sa rozprávať na chodbu, nech nepočujem a volali primára, nech sa príde pozrieť, že sa to komplikuje. Čas plynul, no jeho nikde. Som pár krát z chodby započula, že kde je, nech ho znova volajú. Nenechali ma ani na sekundu samu, stále kontrolovali záznamy, pýtali sa, či ma nebolí hlava, či sa mi nechce vracať a pod. Primár prišiel pokojným tempom cca po 1,5 hodine. Ja som bola celý čas napojená na pásy v neskutočných bolestiach. Skonštatoval, že miestami je záznam horší, miestami je ok. Povedal, nech si zbehnem na wc, do sprchy a nech mi následne pichnú niečo na uvoľnenie kŕčka a nasadia oxytocín.

Už v tomto momente som bola neskutočne vyčerpaná, mala som za sebou asi 10 hodín bez jedla, spánku, nachodila som asi množstvo kilometrov :), bolo mi slabo a triaslo mi končatinami. Kontrakcie boli silné asi v intervale 2-3 minúty.

Ako mi pichli injekciu a oxytocín, len vtedy som začala prežívať skutočné peklo. Nikdy v živote by som neverila, že bolesť tohoto typu dokážem prežiť. Trvalo to spolu asi 2,5 hodiny. Celý tento čas som ležala na posteli napojená na pásy, predýchavala kontrakcie spôsobom, že mi skoro urvalo pľúca, skuvíňala a krútila sa. Bolo to naozaj hrozné, keby som sa mohla aspoň pohnúť, no nemohla, musela som ležať aby nás monitorovali. Pomaly som odpadávala, bolo mi na zvracanie, triaslo mi nohami, bola som v úplnom delíriu. Keď ma opäť kontrolovali, kŕčok bezo zmeny na 5 cm.

Primár pri mne nebol, dal vždy len nejaké vyjadrenie a potom zase odišiel, keď ho volali prišiel, no nechal na seba vždy pekne dlho čakať. Keď bol pri mne on, vyšetroval ma i počas kontrakcie, ako sa kŕčok správa… som myslela, že toto už nedám. Rozhodol počkať ešte určitý čas, či sa to rozbehne alebo nie a potom sa uvidí. Už dávno predtým lekárka robila opatrenia pre cisarky rez.

Dali mi tabletku od tlaku, s tým, že som mohla vypiť len max 1-2 glgy. Postupne mi dávali podpísať súhlas s cisárskych a podobne. Moja lekárka už možno 3-4 hodiny vedela, že to nie je dobré a skončí to operačne, no mala zviazané ruky a čakala na vyjadrenie primára. Pritom ja som kolabovala a moje dieťatko bolo ohrozené na živote. Jeho posledné vety boli, že žiaľ sa urobilo všetko, neotváram sa, že mi už silnejšie kontrakcie vyvolať nemôžu, že je to max, že by mi potrhalo 7 ročné jazvy po predchádzajúcom cisárskom. Že to musíme ukončiť operačne.

Dôvodom, že som sa neotvárala a dieťatko nepostupovalo nižšie vraj, mohli byť práve jazvy po predchádzajúcom cisárskom.

Odpojili ma z infúzie s oxytocínom, pichli akýsi opiát, roztrasene som si dala dolu šošovky a do 2 minút ma presunuli na operačku. Splnil sa môj hororový scenár. Vždy som si hovorila, len nech to nedopadne tak, že sa budem dlho trápiť a nakoniec skončím na operačke. :(

V tom momente som bola ale najšťastnejšia na svete, vedela som, že to peklo čoskoro skončí. Bolo to strašné, keby sa ma v tej bolesti niekto opýtal, či ma môže zabiť, s radosťou by som odkývala. Zvolila som si spinálnu anestézu (kt. by som si inak nedala nikdy, strašne som sa toho bála, prvú som mala celkovú narkózu).

Ešte pri pichnutí ihly do chrbta som mala kontrakciu (po tom opiáte bola miernejšia), následne bolesť postupne ustávala. Bol to najkrajší pocit na svete. Ešte pred tým anesteziológ riešil, že ako silnú anestézu mi má dať, že si nie je úplne istý, vzhľadom k mojej výške - či mi má dať 2800 alebo až 3000 jednotiek. Normálne by som asi skolabovala od strachu, no v teraz mi to bola úplne jedno. Len som si v mysli plánovala, ako zazjapem, keď budem cítiť, ako ma režú. Pomaly som prestávala cítiť nohy, prikryli ma plachtou, začali dezinfikovať a postupne začal tím dvoch hlavných lekárov rezať (inak na operačke bolo možno 10-15 ľudí :)).

V podstate som cítila všetko, no nie bolestivo, skôr som cítila tlak. Veľmi zaujímavé bolo vyťahovanie bábätka. Vždy som si myslela, že cisársky rez je jemnejší zákrok, no je to brutál, doslova ťahanie bábätka silou, druhou rukou tlačenie na brucho. Krátko na to som začula plač, vtedy sa ma anesteziologička opýtala, že čo nám hovorili, že budeme mať. Ja, že dievčatko…s napätím som čakala, kým nepovedala, že áno, je to dievčatko. :) Na pár sekúnd mi ju poutieranú ukázali a utekali s ňou na novorodenecké. Narodila sa presne o 12:55 (čiže po viac ako 13 hodinách trápenia a bolestí).

Nasledovalo šitie, pravdepodobne použili nejakú chemikáliu, neviem, či na dezinfekciu, či „lepenie“, no začalo mi byť z toho divne na žalúdok a začala som cítiť miernu bolesť. Informovala som anesteziológa, čosi mi pridal do infúzie a už si len pamätám ako ma asi anesteziologička budila, že je po všetkom a mám krásnu dcérku. Nezmohla som sa ni na otvorenie očí, len som urobila jednoduché hmm…:)

Na plachte ma prehodili na posteľ a previezli na JISku. Začala som výrazne krvácať, každú chvíľu mi tlačili na bruško a vytláčali krv. Nohy som mala ako kameň, vôbec som necítila nič od prstov hore po stehná. Bola tam veľmi dobrá sestrička, pamätám si len tlačenie na bruško, menenie vložiek, dvíhanie nôh a menenie podložiek. Nezabudnem tiež na výrok lekára, ktorý krvácanie kontroloval „Jej stúpa tlak, už len tým, že ma vidí.“ :) Som bola stále napojená na prístroj pre meranie tlaku.

Okolo 17tej mi maličkú priniesli ukázať. Bola som ešte akási oťapená, len som na ňu pozerala, bola krásna. Zmohla som sa len na to, že či by bola možnosť si ju nejak priložiť kvôli mliečku. Žiaľ to kvôli môjmu stavu ešte nešlo. Priamo sestrička nám urobila pár fotiek a odniesla ju naspäť na novorodenecké. V noci, keď už asi prestali účinkovať „oblbováky“ som mala zrazu pocit, že nemôžem dýchať, cítila som tlak na hrudi a nemohla sa poriadne nadýchnuť. Na sestričku som nevolala, len som ťažko lapala po dychu.

Prišla ku mne, tak jej hovorím, nech mi dvihne postel pod hlavou trošku vyššie, že sa dusím. Odvrkla, že nemôže kvôli tomu spinálu a nech som potichu, že tam nie som sama. Urobila mi ekg, zmerala tlak, dala glg vody, nakoniec mi tu hlavu trochu podvihla (ved ležať rovno, bez záhlavku, s akoby ochrnutými nohami, bez možnosti pohybu - asi to bolo psychikou).

Postupne som sa začala cítiť lepšie. Nakoniec si sestra ešte neodpustila poznámku, že si mám dať nabudúce celkovú anestézu, keď to tak zle psychicky zvládam a že myslím na somariny.

Ráno o piatej som sa mala začať hýbať, preklápať na jednu a na druhú stranu a ísť sa poumývať k umývadlu. Nebolo to bohviečo, no zvládla som to celkom fajn. Ešte v ten deň ma previezli hore na oddelenie, kde som dostala k sebe svoje krásne dievčatko. Postupne sme si zvykali na mliečko, ktoré pomaličky ale isto nabiehalo. Každým dňom som sa cítila lepšie a lepšie a lepšie. Bola som na tom normálnejšie ako rodičky, ktoré rodili predo mnou a to normálnym pôrodom. Neviem, či je to mojim pozitívnym nastavením, no rekonvalescencia bola naozaj rýchla. Na štvrtý deň nás pustili domov. :)

Tento pôrod bol pre mňa naozaj peklom a to nie len pre mňa ale aj pre mojich blízkych. Tým, že mi nefungoval mobil, skoro skolaboval aj manžel. Asi 10× volal do pôrodnice, že ako na tom som, či už som porodila. Až za mnou dobehla sestrička, nech sa mu ozvem, pohľadali mi nabíjačku a v tých otrasných bolestiach som sa zmohla len na sms, že som stále na sále, že sa neotváram a že sa to komplikuje, že riešia cisár. Bolo cca 10 hodín. Manžel si stále vyčíta, že nevolal primárovi, nech to ukončí skôr.

Mamina nebola schopná v práci pracovať, svokra so švagrinou len celý deň sedeli, volali, plakali. Do nemocnice volali aj kamarátky. Tento zážitok mňa i mojich blízkych stál veľa sĺz, rovnako nie pekných slov na pána primára, ktorý mohol zasiahnuť skôr. Čo sa týka postupu, nemienim kritizovať nič, oni sú lekári, vedia čo robiť, no nechať na seba čakať hodiny v stave, kedy je dieťa a možno i rodička ohrozené na živote???

Na fyzickú bolesť, ktorú som prežila, už postupne zabúdam. To, že kvôli latentnému prístupu (bola som bez plodovej vody a so zlými výsledkami záznamov celých 6 hodín) pana primára, mohol tento príbeh dopadnúť úplne inak, mi v srdci ostane až do konca môjho života.

Líbil se vám deníček? Máte také co říct? Přidejte na eMimino.cz svůj deníček.
Průměrné hodnocení zápisku v deníčku 4.2 bodů
 Váš příspěvek
 
lucka83
Hvězda diskuse 45849 příspěvků 112 inzerátů 22.11.14 07:42

Užila sis teda :(,je to hodne divny chovani primare :pocitac:,asi bych si stěžovala
Gratuluji k holčičce, at Vam děla jen samou radost :kytka:

Příspěvek upraven 22.11.14 v 07:43

 
Anonymní  22.11.14 08:26

Tohle byla i nejhorší varianta pro mě - trápit se zbytečně x hodin a beztak skončit na sále s jizvou. Měla jsem domluveného plánovaného císaře, dopředu věděla, co bude, těšila se na něj, vůbec neměla strach a bylo to super. Příště hodlám rodit taky tak, žádné zkoušení, jestli mám na přirozený porod. Je fakt, že císař taky není úplně jednoduchá věc, ta operace samotná není nebolestivá, ty tlaky jsou dost silné, a pár dní poté taky nic moc, ale prostě mi to přijde jako bezpečnější verze porodu pro dítě. Příště bude CŘ, i kdybych měla od začátku tvrdit, že mě bolí jizva. Nemám potřebu si něco dokazovat, ohrožovat dítě (měla jsem obrovské dítě a to se CŘ dělá dřív, sama jsem vysoká - i přítel) a ani nemám potřebu mít jednu jizvu na břichu a druhou dole (plus k tomu riskovat další chuťovky, které některé ženy po porodu řeší).

 
viccca
Kecalka 315 příspěvků 22.11.14 08:31

Měly jsme téměř stejný porod :) Hlavní je, že mimi bylo v pořádku :)

 
slovenocka86
Zasloužilá kecalka 540 příspěvků 22.11.14 09:22

@lucka83 Dakujem :) tiež som mala spočiatku nutkanie niečo podniknúť, sťažovať sa, no nemala by som silu sa naťahovať…dopadlo to dobre a to je hlavne, už to musím len hodiť za hlavu. Človek časom na to zlé zabudne a ostane len to krásne a malá je poklad, teraz mi to všetko vynahrádza :)

 
Káťa19
Závislačka 3204 příspěvků 58 inzerátů 22.11.14 10:36

Bohužel smutný příběh, ale štastný konec. Je to všechno o přístupu lékařů, prostředí jsi měla teda taky hrozné… jen mě napadá, proč jsi tam byla sama? Partner, maminka, kamarádka, prostě kdokoliv mohl dohlédnout na to, aby o tebe bylo lépe postaráno 8o :,(.
Ty porodní bolest jak popisuješ, jsem měla také, nikdy bych nevěřila, že něco takového můžu vydržet.
Přeji už jen to dobré, ať se daří Tobě i dětem :hug: :)

 
slovenocka86
Zasloužilá kecalka 540 příspěvků 22.11.14 11:02

@Káťa19 - ďakujem, no nejak som nikdy nerozmýšľala nad tým, že by som mala manžela u seba (nikoho iného mať u nás nemôžeme - len manžela/partnera). Vždy som si hovorila, že by som mala robotu so sebou a aj s nim ;). No možno aj v tomto bola chyba, to správanie by bolo určite iné. Navyše kombinácia vypnutého mobilu, ani som nemohla dať manželovi vedieť. Síce veľa krát volal do pôrodnice, no tam mu sestričky povedali, že som stále na pôrodnej sále. Keby vedel, čo sa v skutočnosti deje, volal by určite primárovi a prinajmenšom by mu pekne vynadal. No bola to zhoda náhod, asi to tak malo byť. V tom momente som si hovorila, že je to trest za všetko čo som v živote urobila zlé :cert: :nevim:. Ale dopadlo to úžasne a ako hovorím, maličká mi všetko vynahrádza, je úžasne dobrá, nechá ma dokonale vyspať aj cez noc. Budí sa max 1× za noc, stalo sa už aj, že celú noc prespala :srdce:.Je proste úžasná :srdce: :srdce: :srdce:

 
Lisasa
Stálice 97 příspěvků 2 inzeráty 22.11.14 12:08

Mohu se zeptat kde byl celou dobu manzel? Myslim, ze na psychiku bylo hrozne i to, ze jste tam byla sama. Prave toto by ten chlap mel sdilet s zenou. Prospeje jim to. Jinak jste moc statecna! :andel:

 
slovenocka86
Zasloužilá kecalka 540 příspěvků 22.11.14 12:25

@Lisasa - to kde bol manžel som riešila v predchádzajúcom príspevku. ;) Dodávam ešte, že u nás to veľmi zaužívané nie je. Málokto to využíva, navyše je to aj otázka financií. Každopádne v mojom prípade to bola asi chyba…

 
Káťa19
Závislačka 3204 příspěvků 58 inzerátů 22.11.14 12:33

@slovenocka86 To je dobře, že je maličká hodná, to zas já vstávám 3× za noc, tak třeba mi to druhé mimčo taky vynahradí :lol:.
Jinak teda v dnešní době a porodnice dost zaostává bohužel :evil:
Rodila jsem v Německu a s takovou péčí jsem se ještě nesetkala, na mojí porodní asistentku budu vzpomínat já i přítel celý život, je to paní na svém místě :srdce: i díky ní mám na porod (přes všechny ty bolesti) krásné vzpomínky :kytka:

 
Káťa19
Závislačka 3204 příspěvků 58 inzerátů 22.11.14 12:34

@slovenocka86 a ještě mě to nedá :mrgreen: kde jste rodila?
v dnešní době platit za manžela u porodu :zed: nechápu 8o

 
Fíííjááá
Kecalka 243 příspěvků 22.11.14 12:59

Strašný čím jste si obě prošly. Já se takhle trápila 16 hodin :roll: nakonec mě při kontrakcích roztahovali ručně a zakončili kleštěma.
Nejdůležitější ale je, že jste obě v pořádku :kytka:

 
Inuska.pv
Kecalka 410 příspěvků 22.11.14 13:32

Ja jsem mela podobny porod, myslim horsi… trval 36 hodin a nakonec taky cs, ale ja ho mela bohuzel v celkove. Jo a nespala jsek vic jak 2 dny, prakticky bez jidla a piti… tech 13 hodin bych brala!

 
geileenka
Extra třída :D 10083 příspěvků 22.11.14 13:38

@slovenocka86 Soucítím. Já jsem měla bohužel dost podobný první porod. Taky jsem byla v bolestech asi 20 hodin, do porodnice jsem přijela dost brzy, takže mě nejprve dali na gynekologické, kde byly 2 další ženy (nerodící), takže soukromí nulové…porod se mi taky zastavil, musela jsem ležet na pásech a trpět tak…naštěstí já jsem nedostala ten oxytocin, jen o něm dr. už mluvil, ale malá se začala horšit, tak jsem šla rovnou na sekci a v celkové, protože na spinál už nebyl čas. Věř, že čas to vše zahojí a na tu bolest se rychle zapomene. Já jsem se kvůli tomu bála druhého porodu, taky jsem to chtěla zkusit přirozeně, ale já ho nakonec měla za odměnu, 2,5 hodiny snesitelných bolestí, tlačení již bezbolestné.
Užila sis tedy pěkně. A chování primáře ani nekomentuji, to je na pěst.

 
slovenocka86
Zasloužilá kecalka 540 příspěvků 22.11.14 14:05

@Káťa19 - no u nás na Slovensku to žiaľ ešte tak funguje, nadštandardná izba 33 euro, partner pri pôrode 30 euro, epidurál 100 euro cez deň - 150 euro cez noc. Viem, že v Čechách sa tieto veci hradia poisťovňou, u nás je to však ešte dosť pozadu.
V mojom prípade to však otázka financií nebola, išlo o faktory ktoré som spomínala (nepovažovala som to za dôležité, a tiež som bola odtrhnutá od sveta vypnutým mobilom :) ). V tých najhorších bolestiach som aj prosíkala o epidurál, no nakoniec nebolo treba :)

 
slovenocka86
Zasloužilá kecalka 540 příspěvků 22.11.14 14:09

@Káťa19 - keby človek vedel ako to dopadne dopredu, zvažoval by aj inú pôrodnicu. Naša je však vyhlásená ako jedna z naj na SK. Ja sa na tu starostlivosť ale nejak nesťažujem, len na reakciu primára(a tie dve spomínané sestričky, tie mi tiež riadne zdvihli tlak :) :) ), lekárka čo viedla pôrod bola anjel :kytka:. Aj keď to doteraz neviem pochopiť, prečo si lekár, čo vedie pôrod, nemôže SÁM rozhodnúť o ďalšom postupe…a musí čakať na schválenie niekoho vyššie postaveného.

 
slovenocka86
Zasloužilá kecalka 540 příspěvků 22.11.14 14:12

@Fíííjááá, @Inuska.pv - dievčatá nezávidím, ja to mám tak čerstvo pred očami :(. A tých 36 hodín…noooo…to ja už by som nežila, ja som bola úplne mimo po tých 13tich, myslím, že aj keby sa ten pôrod rozbehol, silu na tlačenie by som už asi nemala.

 
slovenocka86
Zasloužilá kecalka 540 příspěvků 22.11.14 14:20

@ajleenka - práveže ten oxytocín to je na tom asi to najhoršie. Ešteže Ťa toto obišlo.
Super, že ten druhý pôrod dopadol takto :). Ja som si tak strašne chcela vyskúšať odrodiť prirodzene, mala som okolo prípady, čo porodili tak rýchlo, že len tak tak dobehli do pôrodnice. Tiež som myslela, že budem mať podobný priebeh. V podstate som zdravá, hýbem sa, snažím sa byť vždy psychicky dobre naladená,… a nič z toho. Ja len dúfam, že sa mi všetko poriadne zahojí a nebude načisto zažehnaná šanca ešte na jedno dieťatko ;) To by ma psychicky asi položilo…

 
Miriska
Extra třída :D 14487 příspěvků 22.11.14 14:21

Gratulace k holčičce :kytka: užila jsi si pořádně, naštěstí vše dobře dopadlo. Jinak 6h bez plodové vody se asi přežít dá, já byla bez plodové vody do narození dcery 16,5 hodiny…porod přirozený, plodová voda odtekla sama, akorát při příjmu mi říkali, že pokud se nerozjede porod do 12h od odtečení vody, tak začnou konat. Takže ono to možné asi je.

 
slovenocka86
Zasloužilá kecalka 540 příspěvků 22.11.14 14:41

@Miriska - Dakujem :) S tou plodovou vodou, ja súhlasím, sesternica rodila až dva dni po odtečení plodovej vody. V mojom prípade sa však krátko po jej pichnutí začali zhoršovať ozvy miminka, čiže nejaký súvis s plodovou vodou to u mna asi malo, možno v kombinácií s prenášaním… :nevim:

 
veria
Neúnavná pisatelka 19823 příspěvků 22.11.14 15:08

No u nas pojišťovna hradí jen ten epidural, jinak v brne pokoj nadstandardní 1200 Kč denne, otec u porodu 500 Kc (nemeli by to vybírat ale asi porad vybírají). A maji ho tam rodičky skoro vsechny. Jinak jsem porod mela podobny, 12 hodin a pak sekce. Hlavne ze to dobre dopadlo.

 
Ajinka91
Echt Kelišová 9512 příspěvků 22.11.14 18:44

@slovenocka86 ja jsem rodila 16hodin (po prasknuti vody samovolne) z toho 13hodin hodin napojena na oxytocin kontrakce po 1-2m ale brutalni. Neotevrela jsem se na vic jak 4prsty. Takze me odpojili a sla jsem na CS protoze maly zacaly klesat ozvy.Taky do dneska nechapu proc me nechali trapit tak dlouho, a to jsem ke vsemu mela uplne zkazenou vodu.Byla jsem prvorodicka a nikdo se se mnou necrcal. Prisla jsem si tam jak kus masa u reznika.Byl to prvni a traumatizujici porod, na ktery vzpominam zle do dneska a nejak se bojim mit jednou druhe dite.Uz jen z toho pristupu vsech vcetne nekterych sester na novorzeneckym

Příspěvek upraven 22.11.14 v 18:51

 
slovenocka86
Zasloužilá kecalka 540 příspěvků 22.11.14 19:23

@Ajinka91 - och, tak toto je riadna divočina, veľmi ma to mrzí. Vidím, že podobných prípadov je celkom dosť…ja v mojom príbehu som mala aspoň šťastie na lekárov a veľké množstvo sestričiek. Až na pár rušivých elementov :) Mám však riadnu traumu, no som len 1,5 týždňa po pôrode, snáď sa to postupne aspoň trošku vytratí, bojím sa, že nebudem schopná intímnosti s manželom…neviem, či to niekto chápe, no mám neskutočne zmiešane pocity 8o.

 
Althya
Ukecaná baba ;) 1748 příspěvků 1 inzerát 22.11.14 19:54

Hruza a des :( Ja mam domluvenou planovanou sekci, ale az po terminu porodu, ted teda jeste zatlacim na lekare, at to udelaji o par dnu drive. Prosla sis opravdu peklem a ja bych to tak asi nenechala…Drzim palce, at se s tim srovnas a malicka Ti dela jen radost :kytka:

 
slovenocka86
Zasloužilá kecalka 540 příspěvků 22.11.14 19:59

@Althya - Ďakujem :) a kedy máš termín pôrodu? želám nech to dopadne výborne a nech je rekonvalescencia čo najrýchlejšia. (ja som 1,5 týždňa po a fyzicky sa cítim úplne výborne) ;)

 
bronick
Zasloužilá kecalka 591 příspěvků 22.11.14 20:41

Gratuluju k holcicce, uvidis, ze casem budes vzpominat jen na to dobre. Ja to mela velice podobne, normalni porod mi trval 17 hodin, otevrela jsem se na devet cm a skoncila na cisari…je to jak kdyby me pod vrcholem Everestu nabrali do helikoptery, ukazali vrchol a snesli dolu :lol:. Rekli mi doslova - jeste Vam pridame oxitocin, bud do pul hodiny porodite nebo jdete na CS…nutno ale podoktnout, ze diky pritomnosti muze a perfektniho chovani veskereho personalu na ten porod vzpominam rada… :srdce:

 
slovenocka86
Zasloužilá kecalka 540 příspěvků 22.11.14 21:53

@bronick Ďakujem, ja viem, že časom to zle vyprchá, preto som sa snažila ten denníček napísať čo najskor :) :) :) Je to zvláštne, no už len tým, že som sa vypísala, akosi to všetko zo mňa opadáva ;) Že na 9 cm a potom cisársky - tak to je už niečo. Tiež bol problém s ozvami miminka??? Pretože toto bolo fakt kúsoček od cieľa… :?

 
gris
Kecalka 140 příspěvků 22.11.14 22:08

Statečná! Velice emotivní. Hodně štěští!!!

 
slovenocka86
Zasloužilá kecalka 540 příspěvků 22.11.14 22:10

@gris Ďakujem :hug:

 
Althya
Ukecaná baba ;) 1748 příspěvků 1 inzerát 22.11.14 22:27

@slovenocka86 Tak to rada slysim :hug: Termin mam 5.12. a sekci 9.12, protoze mezitim je vikend a maji plno. Podle doktorky do te doby asi urcite neporodim, ale stejne to budu chtit jeste o par dnu posunout, jeden cisar mam za sebou, k tomu dalsi problemy, tak nechci vubec riskovat spontanni porod, snad to bude ok

 
darla
Kelišová 5035 příspěvků 22.11.14 22:59

Ja prvniho syna rodila 18 hodin a nejhorsi byl oxitocin, vubec se to nedalo vydrzet a porod byl zakoncen akutni sekci.jsem drobna a mam uzkou panev, to jsem mela psane od zacatku v prukazce. prenasela jsem a porod byl vyvolavany, maly vazil 4 kg,54 cm…a to byl meren pred porodem a bude mit tak max. 3,60 :D

druhy porod jsem mela planovanou sekci a chtela jsem spinal. vsechno probihalo dobre, ale asi me blbe napichla anesteziolozka :nevim: malej byl venku, potom se ve me doktor hrabal a ja citila silenou bolest, ze jsem musela dostan jeste dalsi dve injekce na umrtveni.to byla jedina silena zkusenost u druheho porodu.

 
darla
Kelišová 5035 příspěvků 22.11.14 23:00

@Althya ja jsem mela planovany cisar 2 tydny pred terminem :think:

 
bronick
Zasloužilá kecalka 591 příspěvků 23.11.14 07:52

@slovenocka86
Presne tak, mela jsem to velice podobne jako ty. Mala mela horsi ozvy cely porod, taky jsem byla prikurtovana na luzku. Kdyz uz se jim zdalo, ze to trva moc dlouho, tak me vzali na CS. Ja je o CS prosila uz od osmi hodin, mala se narodila 12,15. Vubec nesestoupila, nikdo mi nerekl proc. Chybel tam prave ten tlak hlavicky na spodek. Omotanou snuru dle zpravy nemela. Jsem drobnejsi, mozna pro to…jsem zvedava na druhy porod.

 
amazon
Echt Kelišová 7674 příspěvků 23.11.14 14:39

Chudino :hug: :hug: :hug: :hug: :hug:, ten primář je kretén a ten personál taky o ničem :cert:
Jako být pod oxytocinem 2,5h je pěknej masakr…Takhle tě mučit :zed: :zed: :zed: :zed: :zed: :hug: :hug: :hug: :hug: :hug: :hug: :hug: :andel: :andel: :andel:

 
slovenocka86
Zasloužilá kecalka 540 příspěvků 26.11.14 11:56

@Althya - tak ten termin sa uz blizi :) ako sama vies, cisarsky nie je az taka katastrofa, tak hlavne prajem rychle zotavenie.
Ja som po dvoch tyzdnoch v stave, akoby som ziadnu operaciu nemala. Nic neboli, jazva je krasna, pomaly rozmyslam zacat pomalicky cvicit, brucho mam ako 90 rocna babicka :/

 
slovenocka86
Zasloužilá kecalka 540 příspěvků 26.11.14 12:00

@amazon - dakujem za precitanie a chapanie :) :) :) Personal sam o sebe nebol zly, ako som spominala, vacsina lekarov a sestriciek boli na 100%, zial nikto bez suhlasu nadriadeneho nemohol nic ine podniknut.
Inak po dvoch tyzdnoch som takmer uplne na tu bolest zabudla. Normalne ani neviem, ci som to citila viac v podbrusku alebo v krizoch. Casom budem tvrdit, ze ten porod bol pohodovy :jazyk :jazyk: (co sa tyka bolestí) :).

 
amazon
Echt Kelišová 7674 příspěvků 26.11.14 12:16

@slovenocka86 :hug: :hug: jasně, ale i jeden „špatnej“ člověk může zkazit celkovej dojem…drž se :kytka: :mavam:

 
Althya
Ukecaná baba ;) 1748 příspěvků 1 inzerát 27.11.14 10:48

@slovenocka86 Ahoj :) Blizi, ale porodu to zatim nenasvedcuje. V utery me prohledl primar porodnice, kde chci rodit, velice dlouze se mnou vse konzultoval, tak jsem vice v klidu. Pokud to zacne spontanne, tak me nechaji rodit jen pokuid bude nalez velmi priznivy a a ja to budu chtit zkusit prirozene, ale dost pravdepodobne vydrzuim az do 9.12. :D Jinak mimco uz ma 3600 g a primar rekl, ze nad 3800 bude rovnou sekce. Jinak nechapu, ze te jizva neboli, me tedy bolela dost dlouho, bricho jsem mela v pohode, ale takove nezvykle mekke ;), jinak dobre, ale dost jsem se ty prvni 3 tydny setrila

 
slovenocka86
Zasloužilá kecalka 540 příspěvků 27.11.14 13:26

@Althya - uz 3600g? wau, tak to bude mat pravdepodobne viac ako 3800 g :). Moja mala necele 3 tyzdne pred tym ako sa narodila 3200 g a pri narodení 3700g.
Ja som bola zase len a len za prirodzeny porod, este stale mi je to luto, ze to dopadlo takto.
Mozno sa bude situacia u Teba vyvijat dokonale a ziadna sekcia nebude, moc drzim palce :kytka:

Nie, neboli vobec :) mozno je to aj tym, ze ja som nemala velmi podmienky na to sestrit sa. Rodina sice velmi pomohla - 3dni som nebola doma sama a pomahali, no potom som uz musela nabehnut na klasicky rezim. Manzel je pracovne extremne vytazeny, cize som viac menej na vsetko sama. Navyse uz aj v porodnici som sa hybala co najviac, som bola na tom lepsie ako maminy po klasickom porode :jazyk:. A mozno je to aj tym, ze som vzdy pozitivne naladena ;).

Tesim sa na info, ako to vsetko dopadlo :).

 
Althya
Ukecaná baba ;) 1748 příspěvků 1 inzerát 28.11.14 15:11

@slovenocka86 Tak to je super ;) :kytka: Me po te prvni sekci bylo nic moc, snad 3 dny jsem byla schopna chodit jen v predklonu, doma jsem pak lezela a jen se starala o dcerku, domacnost a vareni obstaravali moje mamka a manzel. Jdsi druhy clovek, ktery tvrdi, ze po druhe sekci je ta rekonvalescence lepsi, to rada slysim. Mozna je to i tim, ze misto rezu je znecitlivele. Ja mam porad dost smisene pocity, prvni dite jsem hrozne chtela porodit prirozene a to v jedne alternativni porodnici, kde maji porody do vody :) Pak mala zustala otocena koncem panevnim, takze planovany cisar, byla jsem zklamana, no ale srovnala jsem se s tim. Ted jsem tak nejak pocitala s druhou sekci, pak prisel muj gynekolog s tim, ze miminko bude mensi, do 3 kg, takze sance na prirozeny porod. Pak se ale pridaly dalsi problemy a ted, ze chlapecek je uz dost velky…Zas u cisare uz vim, do ceho jdu, dnes mam tyden do terminu a nemyslim, ze by se to blizilo. Tak uvidime

 
Lenka_Lenička
Stálice 59 příspěvků 12.12.14 19:52

Tak to je teda síla. Jsi dobrá, že jsi to zvládla! Blahopřeji k holčičce!:)

 
Althya
Ukecaná baba ;) 1748 příspěvků 1 inzerát 01.02.15 15:31

@slovenocka86 Ahoj, tak opozdene pisu, jak to u me dopadlo:-) Tyden pred terminem sekce jsem byla na kontrole v porodnici a lekarka z ultrazvuku zjistila, ze mimco uz ma asi 4 kg…tak volala starsiho lekare, ze se teda nebude cekat do terminu sekce, ale posune se to, takze sekce za 2 dny:-) Koukala jsem, ale byla jsem rada, zas to za me rozhodla priroda. Maly mel 4140 g a 51 cm, velkou hlavicku, takze prirozene bych ho stejne neporodila, vsichni si nakonec oddechli. Po 3 dnech nas pustili domu, bylo vse v poradku a me prostredi nemocnice cim dal vice deptalo. Doma to pak bylo fajn, muz se vsim pomohl a ja se mohla valet s mimcem a uprimne, mela jsem hodne velke bolesti a jizva me bolela vic jak po prvnim cisari…Ted je to 2 mesice a jsem uz fit a doma vse zvladam a moc si to druhe materstvi uzivam - je to naposled :)

Vložit nový komentář
Poslat
nový deníček