Nenávidím svojho otca

Sebinah  Vydáno: 18.08.13

Napriek tomu, že zo svojho detstva si pamätám skoro všetko, nerada spomínam na určité časové obdobie. Trvalo hrozne dlho, zhruba od mojich 12 rokov do 17. Môj otec pil, odkedy sa s mamou vzali a začal pracovať v pivovare…a jeho alkoholizmus trvá v podstate s menšími prestávkami dodnes. Do tej puberty sa to ešte ako tak dalo zvládať, prevládali u neho dni keď nepil nad tými, kedy pil. No jeden až dva mesiace bol v liehu vkuse.

Neznášala som to…neznášala som ten pocit úzkosti (alebo strach?) z toho, čo sa bude zase diať, keď príde domov. Spomínam si, že jednu noc (mala som asi 6 rokov) si ku mne do postele prišla ľahnúť maminka a pri puse si držala vreckovku – trochu jej z nej tiekla krv. Nechápala som, čo sa deje…To bolo obdobie, keď si ku mne (alebo aj ku sestre) zvykol do postele vliezť aj otec. Toto však našťastie skončilo a on si asi myslí, že si to žiadna z nás nepamätá. Neviem, možno si to pamätám len ja. Keby som vtedy vedela, čo všetko ma/nás ešte len čaká… :(

Pamätám si niektoré zážitky z materskej školy, ale nie je ich veľa. K jednému z nich patrí istý zimný večer, stála som pri okne u mojej starkej (otcovej mamy), pozerala som sa na vyzdobený vianočný stromček medzi panelákmi a čakala, kým sa otec vráti a vezme ma domov. Mám taký pocit, že ma tam zabudol, asi bol zase v krčme…a to si už presne nespomínam. No bolo mnoho dní, keď ma zabudol vyzdvihnúť aj zo škôlky. Mama robila nočné v nemocnici, takže starostlivosť o mňa a sestru bola na ňom. Alebo teda asi viac na staršej sestre ako na ňom. Ešte stále mám v živej pamäti, ako so sestrou stojíme vo vani, voda je už studená a voláme na otca, aby nás prišiel vybrať a osušiť. Ten však ležal na sedačke a odpoveď vždy znela: „Ešte chvíľu, hneď prídem.“ Keby sa sestra nepostarala, stáli by sme tam do rána. Toto však ešte stále nebolo také hrozné obdobie.

Presťahovali sme sa a keď som mala 7 rokov, pribudol k nám ešte brat. Otec sa menil zo dňa na deň a ja napriek tomu, že som ho mala rada, som ho začínala čoraz viac a viac nenávidieť. A stupňuje sa to v podstate dodnes a asi ešte aj bude, pokiaľ bude medzi nami. :( Zvyšoval sa nielen počet dní, kedy nebol triezvy, ale aj napätie v rodine, hádky s mamou, jeho agresivita a nadávky. Nespočetne veľakrát sme si so sestrou a s mamou museli vypočuť, aké sme k***y, p**e a iné hnusné slová, a vyhrážky, ktoré sa snáď ani nedajú zopakovať, pretože sa sama pred sebou cítim trápne, keď na ne pomyslím. Nespočetné bolo množstvo dní, kedy som sa vyložene bála ísť domov, čo ma zase čaká. No napriek tomu som sa vždy ponáhľala, aby som ubránila mamu, keby sa niečo dialo. Spomínam si, že raz som prišla domov zo školy a vo vchodových dverách bol zabodnutý kuchynský nožík. Našťastie sa nič nestalo.

Bude toho ešte veľa, takže si keď tak spravte kávu ako ja. :) Občas niečo „náhodou“ skončilo v koši, ako napríklad bodkované hrnčeky na kakao od babky, ktoré som mala tak rada a samozrejme cestu do koša „neprežili“. Keď nadával (nám alebo len tak všeobecne), hanbila som sa vždy pred všetkými susedmi ako pes. Oni vedeli, že má problém, ale tie pohľady urobia predsa len svoje. Jedného pekného dňa napríklad vyletel kôš s vypratým prádlom cez okno, pretože ho mama zrejme nestihla povesiť a nechala ho presne o 2 minúty a 14 sekúnd dlhšie v práčke, ako bolo v norme. Takisto letel niekoľkokrát aj smetný kôš, pretože ho nikto nevyniesol (nemusím snáď ani písať, že je celkom jedno, že ešte nebol plný). Smetný kôš mal ale šťastie, nie vždy chudák letel práve von oknom. Raz dokonca skončil aj v posteli mojej sestry (myslím, že podobná scénka bola aj v jednom českom filme, ale tam to prebiehalo celkom v kľude). Lenže ten humbug, čo pri tom robil otec, dokázal zobudiť celé mesto.

Chúďa sestra si toho vytrpela viac ako ja. Stále jej hovoril hnusné veci, ako ju nenávidí, že aká bola zlatá, keď bola malá, taká je teraz sviňa atď a pokračovalo to už len nadávkami…a pozdejšie aj občasným fyzickým násilím. Ja som však nikdy dlho nevydržala a v neskoršom veku som sa otcovi skúšala postaviť na odpor. Či už tyranizoval sestru alebo mamu. Len párkrát sa stalo, že došlo aj na volanie polície. Tá však ale nikdy nič neurobila, len sa mu snažili dohovoriť. Keď mal šťastie, prišli zrovna takí, ktorých poznal alebo boli dokonca kamaráti. Myslím, že skoro vždy som ich vlastne volala ja, asi len raz sestra. Brat mal to „šťastie“, že sa všetkému len prizeral, bol ešte malý, jemu nikdy nič otec neurobil, ale občas mu len tak vynadal do debilov, kreténov a aj horších nadávok…a to už si ani nepamätám, prečo mu tak strašne nadával.

Chcela by som len upozorniť, že všetko, čím sme si pri ňom museli prejsť, je dnes už chvalabohu minulosťou. Nechcem, aby ma tu niekto ľutoval alebo tak podobne, len sa s tým potrebujem zveriť a hlavne na toto nikdy nechcem zabudnúť. Pretože som už skoro zabudla, aké to bolo, keď sme s ním žili a keď občas príde k nám a začne všetko zľahčovať a skrášľovať, najradšej by som ho prefackala. Chcela by som ešte varovať tie z vás, ktoré si myslia, že sa alkoholik zmení, keď to sľúbi, že je to absolútna blbosť. Nič sa nezmení, bude len horšie. Zbaliť si všetky veci a odísť, kým sa niečo nestane, to je jediné riešenie. My sme mali to šťastie, že mama dostala rozum a uvedomila si, že sa DÁ žiť normálne, hoci aj bez chlapa. Sama s tromi deťmi, zvládla sa o nás postarať a napriek tomu že je „len“ zdravotná sestra a nezarába miliardy, dokázala nás štyroch sama uživiť. Naučila sa po nemecky a začala chodiť na dva týždne opatrovať do Rakúska, kým my so sestrou sme sa starali o brata a domácnosť. Krátko potom, ako sme sa odsťahovali, odišla sestra so svojim priateľom bývať do Čiech na rok a ja som sa do 18 starala o brata sama, do toho domácnosť plus príprava na maturitu. Nikdy sme netrpeli akýmkoľvek nedostatkom. A to aj napriek tomu, že otec „platil“ alimenty tak, že skoro vôbec (a dnes sú to dva roky, čo ich neplatí, aj keď ešte má platiť a má tú drzosť si od nej pýtať, že potrebuje požičať!) Ona to proste dokázala a zato navždy bude mať môj obdiv.

V škole som občas nemala všetko, čo som mala mať, niežeby som nechcela alebo sa nevedela naučiť. Otec chodieval často v noci k nejakým známym, s ktorými chlastal a on im za to napríklad opravil mikrovlnku, alebo proste len do krčmy a keď som s ním nešla „na kofolu“ ja, tak nikto a to bolo proste zle. Takže som sa nemala kedy pripraviť do školy (keďže som s ním bola do rána preč), tak som to musela zvládať v škole cez prestávky, alebo som to proste nestihla. Bola som s ním veľmi často preč a občas som aj chýbala v škole. Chvalabohu, čím som bola staršia, tým menej som vynechávala aspoň v tej škole.

Otec bol strašne poriadkumilovný, nezniesol jedinú omrvinku na zemi a keď si vypil, tak už to preháňal maximálne (rada by som podotkla, že keď k nám v súčasnosti príde, mám hneď všade bordel – chodí po chodbe obutý, napriek tomu, že som ho upozornila (asi 3 krát za jeden deň), že malá ešte občas chodí po štyroch, takže podlahu umývam každú chvíľu. Na stole bordel od jedla, sporák pokvapkaný od polievky, omrvinky na linke, nedojedené jedlo, jogurt (mimochodom ten mám pre malú) na zemi, špinavé umývadlo a tak ďalej, proste všetko, za čo by nám už on kedysi robil masakre. Dnes som dokonca našla špagety pod stolom a mastné má aj periny, pretože si to berie do postele. Proste paráda…

Pamätám si, ako prvý krát poriadne udrel moju mamu. V tú noc odišla spať do nemocnice – ako zdravotná sestra mala kľúče od kliniky, chvalabohu. Pod okom jej však zostal monokel…nedokážem popísať pocity, ktoré som mala, keď som ju na druhý deň videla. Chúďa, čím si to zaslúžila? :( Asi tým, že sa doma vždy o všetko starala a jediné, čím sa previnila, bolo to, že už spala, keď sa otec vrátil v noci domov. Vždy prišiel a nedokázal si len tak sadnúť k TV alebo ísť spať, buď všade rozsvietil svetlo, vrátane izby kde sme spali, a začal nám nadávať napríklad za to, že je v chladničke niečo nedojedené, alebo pustil hudbu v obývačke tak nahlas, že zobudil celý vchod a susedia sa chodili sťažovať, že im z poličiek padajú poháre. Do mamy vždy rýpal tak dlho, až mu nejak odsekla a hneď mal dôvod hádať sa. Nasledovalo ďalšie trieskanie dverami, vyhadzovanie vecí z okna a všetko ostatné, čo som popísala vyššie. Alebo si občas vzal na mušku mňa a hneď, ako prišiel domov, ani sa nevyzul a vchádzal do izby s vyhrážkami, že vie, že niekoho mám (mala som 16, priateľa asi mesiac, a okrem vodenia za ruku sme spolu nemali nič až do 17) a preto pôjdeme hneď na druhý deň ku gynekológovi. Isteže na to do rána vždy zabudol, no aj keby nie, tak nemal absolútne žiadne právo na informácie od doktora ohľadom tohto - a to nedokázal pochopiť.

Občas prišiel domov úplne na mol a dal si vaňu. Kým bol vo vani a mali sme od neho pokoj, boli sme všetci šťastní, že ho nevidíme. Väčšinou tam zaspal a nikto ho nechcel ísť zobudiť, aj za cenu, že by sa tam utopil (je to smutné, ale mnohokrát som v to dokonca dúfala). Keď sa totiž zobudil a vstal so zlou náladou, začalo zase peklo…každopádne, to občas bolo, aj keď ho nikto zobudiť neprišiel, to sa skoro utopil a prišiel nám to vykričať, či nám je to jedno alebo čo???!! Keď zaspal vo vani skoro hneď, ako do nej vliezol, a my sme si mysleli, že sa proste kúpe, nemohli sme vedieť, že spí už po 5 minútach. Ale to sa vysvetliť nedalo, pre neho sme boli svine, ktorým bolo jedno, že sa chudáčik skoro utopil.

Odvtedy, ako udrel mamu poprvýkrát, ubehla nejaká doba a znova sa to opakovalo. Už mu asi nestačil „len“ psychický teror. Nikdy som sa nemohla len tak prizerať a len aby jej dal pokoj a prestal rýpať, ťahala som ho vždy z domu na pivo, na ryby alebo hocikam inam. Horšie to však bolo, keď jej pokoj proste dať nechcel. Niekoľkokrát sa aj stalo, že sa začali naťahovať a postrkovať, a to som sa vždy stavala pred mamu a keď ma už otec fakt vytočil, kričala som na neho, či je normálny, že sa takto správa a čo z toho má, že mu mama nič zlé neurobila. Občas ostal zarazený, pretože nečakal, že sa mu niekto postaví. :) No raz sa stalo, že sa ju spoza mňa pokúsil udrieť a trafil ma rovno do ľavého oka. To bolo však len raz, mala som asi 17.

Neterorizoval však len nás. Mala som dlhosrstého jazvečíka, ktorý si s ním chudák tiež vytrpel. Raz ráno som ho pred školou nestihla vyvenčiť. Otec povedal, že s ním skočí von, samozrejme zabudol, pes spravil potrebu v byte - čo iné mu zostávalo no a ten hajzel ho vyhodil z balkónu (bývali sme na prízemí, ale aj to musela byť pre neho výška). O ničom som netušila, zachránil ho môj sused, ktorý ho vzal k nim. Odvtedy mal chudáčik problémy s prednými nožičkami, no zomrel až dávno potom, ako sme sa odsťahovali, v kľude a v starobe (asi 12 rokov) vo svojom pelíšku v mojej izbe. Toto by som mu však najradšej vrátila, ale minimálne z 8.poschodia, na ktorom bývame teraz.

Mala som pol roka pred maturitou, keď nám mama jedného dňa oznámila, že podala žiadosť o rozvod a že má pre nás vyhliadnutý podnájom. Nemohla som tomu uveriť, bolo to akoby som sa konečne prebudila z hrozného sna, ktorý trval 17 rokov! Všetci (okrem otca) sme nejakú dobu postupne nosili veci do nového bytu, až sme tam konečne mohli prespávať a na starom mieste už nikto z nás nemal nič. Bol to perfektný pocit, naraz sa mi (a určite aj ostatným) maximálne uľavilo a skončili bezsenné noci.

Teraz mám skoro 23 rokov, ročnú dcérku s perfektným chlapom a v zime čakáme ďalší prírastok do rodinky - chlapčeka. :)

Problémy s otcom však pretrvávajú dodnes. Po rozvode nepil rok a pol, v tej dobe sa vzťahy trochu upravili, so sestrou sa neznášajú permanentne. My ostatní sme sa s ním proste len snažili vyjsť a kým nepil, bolo všetko fajn. Občas prišiel k nám (dorobiť menšie úpravy na dome, pretože staviame, istú dobu pre nás pracoval. Nikto ho do ničoho nenútil, sám chcel prácu alebo brigádu). Potom sa však stalo to, čo nikto nechcel - znova do toho spadol. Tým, že sme mu dali nejaké peniaze dopredu, sme sa upísali k tomu zobrať ho k nám, aby svoj dlh splatil prácou. Bola to chyba, pretože takto sa to stále opakovalo už niekoľkokrát a on vždy nasľubuje, že si to odrobí. Čo sa už v podstate nedá, pretože si u nás nakradol toľko alkoholu, že sa to nedá spočítať.

Schovávanie alkoholu pred ním je súčasťou príprav na jeho návštevu, čo neskryjem, to si proste ukradne a skryje on. Vrcholom všetkého bolo, keď bol chlap skoro dva dni preč a po niekoľkých menších nezhodách sa mi otec v našom vlastnom dome a pred dcérou vyhrážal, že mi vrazí. Len preto, že som si dovolila chlapovi do telefónu povedať pravdu a on to počul - že za celý deň nepohol prstom, sedel pri internete, zmizla ďalšia fľaša z vitríny a trávnik budem sekať asi ja. Slušne som ho poslala niekam, a nech za sebou zavrie dvere, pretože malá pozerá rozprávku a ide spinkať. Takže nasledovali ďalšie blbé kecy a nadávky, tak som mu pohrozila, že to bolo naposledy, inak volám políciu.

Samozrejme, že keď vytriezvie, nič si nepamätá (podľa mňa to často zneužíva ako výhovorku a nieje to pravda) a myslí si, že ho to ospravedlňuje. Denne sa mu snažím dohovoriť, ale márne. Vždy na istú dobu nepije a správa sa chvíľu normálne a naraz sa všetko zmení o 180 stupňov a nikto sa s ním nedohodne na ničom.

Ja sa však nenechám urážať a aj keď ma to potom mrzí, som na neho hnusná. Reči typu „Schudni, si tučná“, čo kedysi sestra počúvala dennodenne, som si vypočula teraz ja, a to mám 62 kg. Som za polovicou tehotenstva, pribrala som asi 6kg. Nenechala som sa vytočiť a chrstla som mu do ksichtu „A ty si alkoholik, daj sa liečiť.“

Tento denník sa nedá ukončiť. Denne by som sem mohla písať, čím ma vytočil, takže asi budem pokračovať do komentárov, kým bude u nás. Každopádne dúfam, že toto je jeho posledná návšteva. Nedopustím, aby moje deti zažili to, čo ja.

P. S. Je mi totálne jedno, že ma niektoré z vás poznajú. :) Chcem, aby toto vedel každý a tak to nebudem písať anonymne do diskusie. Už toho mám proste dosť a ja sa za túto minulosť hanbiť nemusím, to on by sa mal. A na záver by som rada dodala, že mu nikdy neodpustím, čo všetko nám spôsobil. Nikdy sa nám za nič z tohto úprimne neospravedlnil a tak nech to odo mňa nikto nečaká.

Líbil se vám deníček? Máte také co říct? Přidejte na eMimino.cz svůj deníček.
Průměrné hodnocení zápisku v deníčku 4.9 bodů
 Váš příspěvek
 
rences
Kecalka 292 příspěvků 1 inzerát 18.08.13 08:54

Ty píšeš o mém životě? Vážně, jen jsme byly dvě holky a místo pejska měly králíka :) jinak na chlup stejné, opravdu vím co to je a plně tě chápu :hug: :hug: :hug: je to těžké žít s takovým člověkem, když jsi malé ditě, ještě si to tak moc neuvědomuješ, ale čím je čím jsi starší…tím to je horší, Já tohle měla asi 19 let a pak jsem radši odešla a mamka se rozvedla o rok pozdeji, nikdy nepochopim proc to neudelala dřive, proč jsme tak museli psychycky trpět :nevim: drž se a otce vypakuj :kytka:

 
pomenkova
Generální žvanilka 24085 příspěvků 18.08.13 08:59

Vůbec se nemas za co stydet, tvuj otec je absolutni hulvat :evil: :evil: :evil:
jen nechapu proc ho beres k sobe do baraku, ja bych se na neho vykaslala :think: :think:
Mely jste to moc tezke, ale ted uz mas svoji rodinu a jeho si k sobe ani k detem nepoustej ;)
Tvoje mama musim napsat jen klobouk dolu, dokazala od neho odejit ;) a vas uzivit :palec: :palec: :palec: :palec:
Vyhod ho a vůbec se snim nebav, on se o vas taky nikdy nepostaral, alkohol je hnus ;)
Preji ti uz jen klid stesti a zdravi :srdce: :srdce: :srdce:

 
PetaP
Neúnavná pisatelka 19208 příspěvků 18.08.13 09:08

Co na to říct, muselo to být peklo, je dobře, že už jsi dospělá a dokážeš se mu postavit :hug: Přeji hodně štěstí do života :kytka:

 
Sebinah
Ukecaná baba ;) 1185 příspěvků 18.08.13 09:40

Ďakujem kočky. už som ho priviezla nazad na Slovensko, takže do komentárov asi nebudem musieť pokračovať…NIKDY viac ho k nám nezoberiem, aj keby som za to mala zaplatiť životom. :) za tie nervy mi to nestojí. mimochodom nie je to len alkoholik a klamár, ale aj obyčajný zlodej. z domu nám zmizli dva krát peniaze, teda raz z domu a raz z auta asi 300eur. hanbím sa za neho, aj pred svojim chlapom…! ako niekto dokáže spadnúť až takto hlboko na absolútne dno!!.. :zed: aby okradol vlastnú rodinu - dcéru a svoju vnučku..

 
teretere
Kecalka 141 příspěvků 18.08.13 09:55

Jako bys psala o mém dětství a dospívání. Pokud to alkoholikovi nedocvakne v hlavě samo, že s tím musí něco udělat, nikdo ho nedonutí. Mě zachránil odchod do jiného města na VŠ a jezdila jsem pak jen za mamkou na zaměstnaneckou ubytovnu nebo k staršímu bráchovi domů. U otce ani nepomohla těžká nemoc, po 5 letech relativního klidu do toho spadl znovu a ještě ve větší míře.
V podstatě jsme radši odešli a on doslova propil náš byt. 2× za něj uhradil dluh na nájmu bratr, potřetí už řekl ne, tak otec skončil na ulici a náš byt v dražbě. Máma se s ním pak konečně rozvedla, když jsme byli malí, pořád tvrdila, že rozvod nic nevyřeší, že nemáme kam jít atd…
Je to od partnerky alkoholika vždycky odvážný krok, ale za ten klid to rozhodně stojí, tvoje máma má můj obdiv, že to dokázala. Moje máma sice mohla odejít i s námi dřív, ale i tak jsem jí vděčná za to, že jsem mohla díky ní dostudovat a za spoustu jiných věcí. Můj otec o studentech VŠ mluvil jako příživnících, takže bylo vše na mamce.
Už je to 9 let, co nikdo z rodiny o otci nemáme vůbec žádné zprávy. Jen víme, že se jako bezdomovec ještě stihl oženit a se stejně „zpustlou“ paní brázdí české ubytovny a azyl. domy…A já jsem neskutečně ráda, že tomu tak je.
Je to sice můj otec, mám jeho geny, ale alkohol ho totálně zničil a bohužel v paměti jsou hluboce vryty spíše ty hrůzy, co jsme si s ním " užili".
Několikrát jsme se snažili ho dostat na protialkoholní léčbu, ústavní ale odmítal a do místní psychiatr. ambulance jsme docházeli s ním. Jenže to nikdy dlouho nevydrželo. Takže to není tak, že bysme se mu nesnažili pomoct, jenže z jeho strany chyběla ta " silná" vůle, a když si propil i střechu nad hlavou, bylo všem jasné, že komu není rady, tomu není pomoci…

Pokud to jen trochu jde, na tvém místě bych s otcem přerušila veškeré kontakty, z alkoholismu se vyléčí jen silné osobnosti.
Přeju hodně štěstí. :mavam:

 
Škoricová
Kecalka 136 příspěvků 18.08.13 12:26

Ja to asi nechápem, ale názov denníku znie „Nenávidím svojho otca“ a aj si to mnohokrát potvrdila v rôznych odstavcoch… Tak prečo si mu dala prácu a púšťaš si ho do domu? Iba kvôli tomu, že je to biologický otec, tak aj keď ho nenávidíš, tak sa narozdiel od sestry tváriš, že sa to dá s ním zvládnuť? Nemôžem si pomôcť, ale toto trápenie si už spôsobuješ sama, tým, že staviaš do role „samaritánky“, pretože ak by si ho škrtla zo života, tak by si sa nemusela teraz každý deň trápiť ťaživými spomienkami, ktoré ti on pripomína. :nevim:

To, čo si prežila je hrozné, žiadne dieťa by nemali takto trpieť. Mala som kamarátku, otec rovnako alkoholik a násilník, ich mamu bil, deťom nadával, vždy, keď som ho stretla, behala mi zimomriavky. Videla som, čo spôsobuje, ako sa ho všetci boja, ako ho nenávidia… strašné detstvo. :( :(

Příspěvek upraven 18.08.13 v 12:27

 
FreeLady12
Nadpozemská drbna 25993 příspěvků 18.08.13 12:52

Poutavý deníček… můj otec byl taky alkoholik a ještě gambler. Pro facku taky nešel daleko. Naštěstí moje mamka byla moudrá a na nic dlouho nečekala. Dala mu šanci rok, nepolepšil se, naopak bylo hůř a hůř. Pak dostala máma od něj první facku tak mu jasně řekla, že ještě jednou a půjde… za nějaký čas přilítla druhá tak šel! Ze dne na den.
V tomhle budu mojí mamce do smrti děkovat, že mě ušetřila toho pohledu jak se nechá mlátit, že mě ušetřila toho pocitu bezmoci když jako dítě vidím jak otec maminku týrá a já jí nemohu pomoci, že nedopustila aby časem sáhnul i na mě, že nedovolila aby se to zvrtlo v něco ještě horšího a zakročila hned a včas! Jsem jí za to neskonale vděčná!!!

P. S. Můj otec je v současné době stále alkoholikem, na krku má nespočet exekucí, další dva syny s cikánkami, které jim stejně sociálka sebrala a pořád akorát chodí po soudech ohledně všeho! Krádeže, podvody, dluhy, exekuce… nyní je z něj bezdomovec. Sám si za to může. Také ho nenávidím.

 
Sebinah
Ukecaná baba ;) 1185 příspěvků 18.08.13 13:37

@Škoricová je to ťažké, len tak odvrhnúť vlastnú rodinu, ešte donedávna som sa snažila na všetko zlé z minulosti zabudnúť a povzniesť sa nad to. v dobe keď tak dlho nepil a všetko sa zdalo byť už konečne normálne, som nenávidela len spomienky na to, čo všetko nám kedysi spôsobil a brala som to už len ako minulosť a hlavne, keď nepil, myslela som si, že je úplne iný človek. ale len pred niekoľkými dňami som pochopila, že skutočne je podlý hajzel bez chrbtovej kosti aj keď nepije.
Bolo to tak, že sme ho vzali k nám, aby dorobil tie veci, čo nestihol keď u nás bol v dobe keď nepil, a „dlžil“ nám to. Celý ten čas som dúfala, že si to odrobí a už ho k nám nebudeme musieť brať, no len teraz sme pochopili, že je to začarovaný kruh a je zbytočné mu chcieť pomôcť. Len nás okradol a teraz nás ešte ohovára, pritom je schopný sa na mňa usmievať. v živote som nestretla falošnejšiu zmiju :pocitac: nechápem, čo som si myslela.. prečo som neverila sestre, keď mi vravela, aký v skutočnosti je, a ako to, že som ho neprekukla sama…teraz je už zbytočné si čokoľvek vyčítať.
Dnes mi dala mama prečítať smsku, ktorú jej od nás posielal, písal v nej aká som materialistka, a že som sa hrozne zmenila. :zed: a to som mu len odmietla požičať notebook, keď bol u nás, pretože mi ho minule polial kávou a všetky klávesy sa mi lepili, tak som ho musela rozobrať a vyumývať ich. Požičala som mu teda „len“ tablet, ktorý moc nepoužívam a ešte mal k dispozícii veľký počítač, na ktorom sa učil testy do autoškoly, pretože si ide znova robiť vodičák :zed: :zed: :zed: som zvedavá, ako dlho potrvá, než mu ho vezmú…
Kedysi pred rokom nám ešte mama požičala peniaze, pretože sme mali krízu, teraz už sa firma znova rozbehla a dali sme sa do poriadku, a keď sme jej chceli začať pôžičku splácať, povedala, že nám ešte pošle a máme jej priviezť z čiech auto, pretože si chcela aj tak kúpiť, takže hľadáme niečo čo by sa jej páčilo. Takže počul, ako sa o tom s priateľom bavíme, hľadali sme zase po bazároch a posielali si odkazy, či sa jej vybrané auto páči, a ten idiot jej poslal sms, že on si myslí, že ona tie peniaze nikdy neuvidí, že si ich má radšej rýchlo pýtať nazad, lebo o ne príde atď atď… :zed: :zed: a to jej chceme kúpiť auto vyššej hodnoty, ako jej dlžíme, pretože sme jej vďační, že nám požičala a tiež to už nejakú dobu trvá. Takže takto krásne nás ohovára, a to za asi 10 odpracovaných dní (zednícke práce, kosenie,..) sme mu dali najprv 200 eur, potom 100 eur (ubytovanie a jedlo mal u nás akože automaticky zadarmo, aj všetko ostatné) a za notebook čo sme mu kedysi dali nám dlžil v prepočte 200 eur. A to som ešte nepočítala, čo si u nás nakradol (alkohol plus peniaze). :pocitac: :pocitac: :pocitac:

Příspěvek upraven 18.08.13 v 13:48

 
pomenkova
Generální žvanilka 24085 příspěvků 18.08.13 13:39

Ješte jsem se chtěla zeptat co dela tva maminka, jak je ji??
Asi z toho nebyla nadsena, ze mu davas praci ne??
Uz ho nikdy do svého domu nepoustej, ublizilo by ti to a litosti niceho nedosahnes…
Musí si pomoci sam, nestoji vam za to ;) ;) ;)

 
Sebinah
Ukecaná baba ;) 1185 příspěvků 18.08.13 13:54

@pomenkova moja mamina to berie športovo :) ona sa jeho sms-kám vždy len zasmeje, a hlavne keď sa otec snaží aj so svojou pošahanou priateľkou riešiť ich problémy cez nás, len sa tomu smeje… jej bolo v podstate jedno, že mu dávame prácu, ona je len rada keď ho nevidí (ani jej nevadí, že neplatí alimenty už dva roky, pretože ho nechce ani vidieť a ani o ňom počuť).

Příspěvek upraven 22.08.13 v 20:28

 
pomenkova
Generální žvanilka 24085 příspěvků 18.08.13 14:26

@Sebinah No je proste chytra zenska ;) ;) ;) :kytka: :kytka: :kytka:

 
Škoricová
Kecalka 136 příspěvků 18.08.13 15:05

@Sebinah Tak ja už nevidím asi iné riešenie, ako ho odstrihnúť a žiť život bez neho. Áno, rodina je rodina, ale niektoré činy sú neodpustiteľné a to je už podľa mňa to, ako hrozne vám dokázal celé roky ubližovať. Vlastnej rodine, vlastným deťom.
Ak by si cítila nenávisť, asi by si mu nepomohla. Možno si len dúfala, že sa všetko na dobré obráti, čo sa nestalo.
Ak neľutuje to, čo spôsobil, nie je ten človek hoden tvojej snahy a záujmu. Rodina, nerodina, je to sviňa, čo evidentne ničí aj tvoj dospelý život a netreba si už ďalej aj sama takto ubližovať, aj keby hnil na ulici.

 
lucii isabela
Ukecaná baba ;) 1299 příspěvků 18.08.13 20:05

Pripadam si jako bych to psala ja. Kdyz sem byla mala chodil otec ozraly vyhrozoval mamce, chtel od ni penize, sel na ni s nozem a rval pres cely byt ze zabije ji a pak i me se sourozenci. Doted si pamatuju jak sem se klepalla pod perinou. Se vsim hazel, rozbijel zrcadla atd..to je. Jen cast z toho co delal. Kdyz se nakonec zbavil alkoholu, spadl do drog. Ty mu tak dojebali mozek, ze me zacal psyhicky tyrat. Dva mesice me drzel doma kdyz zjistil ze spim s mym: pritele', mela sem tesne pred osmnactinami.hral si na hrozneho krestana. Ze s nim chodit nebudu a nadaval do kurev a vseho mozneho, skoro cely mesic. Porad za vse buzeroval porad se mi neco nelibilo a ze porad nejsem doma a plno kecu. Zkazil mi 18 narozeniny. Den po nich zase zacal blbe kecat zacal mi vycitat jak se o me musel starat jak sem byla mala, protoze ma vlastni mama od nas odesla, a jak mu ted oplacim, pritom se nic neudelala, pul hodiny na me rval. Nedalo se to uz vydrzet. Zbalila sem si par veci a byla u pritele. Proste sem se behem jeho monolohu sebrala a odesla. nevidel me 3 mesice behem kterych mi stale psal omluvne sms pak ve kterych mi zas hrozne nadaval a obvinoval me ze drogy beru ja a ze on nic neproved. Diky bohu za meho pritele se kterym bydlim a spolu a ted cekame nase prvni miminko chlapecka lukaska…za rodinou stale jezdim ale jen:kvuli spurozencum a nevlastni mame ktera s nim vse protrpela. On se doted vubec nezmenil. Drogy bere stale. Jen co sem odesla tak se trochu sklidnil. Ale kdyz ho chytnou stavy doted mi pise nekdy hnusne sms na ktere neodepisuju a ani si jich uz nevsimam. vzdycky si vse vybijel na me, ale uz nejsem tak blba abych ztracela svuj cas odepiisovanim na jeho debilni sms. zapomina ze sem dospela a mam uz svuj vlastni zivot. nevim jestli ho nekdy dokazu prestat nenavidet. promin ze sem se tak rozepsala, ja jen ze v tomnejsi sama, a ty uz sveho otce do sveho domu nikdy nepoustej. nikdy se uz nezmeni. preju ti d zivota jen to nejlepsi. ja sem ted ten nejstastnejsi clovek na svete, diky memu priteli a volnosti kterou konecne mam.

 
Tiger-lily
Nadpozemská drbna 29281 příspěvků 61 inzerátů 18.08.13 21:36

:hug: :hug: Obdiv tobě, že po tom všem, co jsi s otcem zažila, to dokážeš brát sportovně a že jsi vytvořila svoji rodinu s fajn chlapem. Obdiv mámě, že odešla a ochránila vás před ním. :kytka:

 
zizalka20
Kecalka 346 příspěvků 19.08.13 10:33

Musim ti rict ze te obdivuji a nechapu…nechapu to jak se muze state neco takoveho I tobe neni to do detajlu protoze ja svoji matku od dvou let neznala ale ostatne je stejne mam stejneho tatu stim ze dodnes prochlastava penize I babicky a vidira ji a obcas prasti. a me taky jeste par krat po telefonu vihrozuje. Taky mam uz svoji rodinu syna a skveleho chlapa zila jsem v byde strachu jestly chces mam dennik muj zivot jak z telenovely preji ti hodne stesti zdravy a lasky cely tvoji rodine. A stomach slibama alkoholiku mas naprostou pravdu neprestanou. I kdyby umiraly jako ted pomalu vsichni jsou nemocni I muj tata ale nevazi si zivot.

 
Kobliha51
Extra třída :D 10502 příspěvků 19.08.13 18:26

Také jsem vyrůstala s takovým otcem. Jakmile jsem dospěla, už jsem ho viděla jen náhodou. Nikdy jsem mu neodpustila, že mlátil mou matku i nás děti. Máš dobré nervy, že se s ním vůbec stýkáš a nechápu proč. A ještě jedna věc. proč máte vůbec doma alkohol? To i přes zkušenosti jaké máš se bez něj nedokážete obejít? Vykopní ho. To je příživník a ne otec. Cizí člověk by se k tobě choval lépe.

 
juchinka
Zasloužilá kecalka 721 příspěvků 19.08.13 23:10

Je to hnus vím, měla jsem to v dětství celkem podobný. Já naštěstí odpustila. Ono se s tou zlobou blbě žije a hrozně to zatěžuje, na světě jsou příjemější věci. Třeba k tomu jednou dojdeš. A otcovi řekni, že pokud bude napitý, nesmí překročit práh tvého domu a flašky schovej.

 
Sebinah
Ukecaná baba ;) 1185 příspěvků 20.08.13 12:44

@Kobliha51 máme firmu s alkoholom. všade samé vzorky atď.. :) no a je ťažké pozbierať po celom veľkom dome všetok alkohol.. navyše, keď si on sám kedysi u nás poschovával všade možne po celom dome, možno ešte aj po dvore.

 
Sebinah
Ukecaná baba ;) 1185 příspěvků 20.08.13 12:51

@juchinka otcovi už nič hovoriť nebudem, ukončila som všetky kontakty aj s ním, aj s jeho priateľkou, ktorá je inak mama od mojej kamarátky z detstva. sú to psychopati. teraz, keď som bola na slovensku, som sa rozhodla, že zabudnem, že existujú, nebudem v sebe živiť nenávisť…len jednoducho pre mňa nežijú..nebudem myslieť denne na to, aká som na neho/nich naštvaná.

 
juchinka
Zasloužilá kecalka 721 příspěvků 20.08.13 17:35

@Sebinah Určitě správné řešení.. ;)

 
Sebinah
Ukecaná baba ;) 1185 příspěvků 20.08.13 19:16

@juchinka som si toho vedomá. :) no, chcela som už mať pokoj, ale nerátala som s tým, že aj keď ich zablokujem na facebooku a aj prichádzajúce hovory a sms, bude ešte niekto z nich písať sestre a dokonca aj mame :roll: :roll: písal im totiž, že on nie je zlodej, že nám doma nesedia peniaze, pretože :roll: všetko čo zmizlo, tak môj chlap utratil na k**vy 8o toto už je fakt moc, aspoň sa mi potvrdilo to, čo si o ňom/nich myslím a odmietla som reagovať, pretože by to bol nekonečný príbeh :zed: :zed: :zed:

 
juchinka
Zasloužilá kecalka 721 příspěvků 20.08.13 22:22

@Sebinah Že si něco takového dovolí po tom všem :zed: Takové lidi já nechápu. Měl by držet klapačku a sekat latinu, alespoň před vámi.

 
Sebinah
Ukecaná baba ;) 1185 příspěvků 21.08.13 23:15

@juchinka tomu ešte stále neni koniec… :zed: :zed: :pocitac: napriek tomu, že nikto z nás na nič z jeho sračiek nereaguje, som sa dnes dozvedela ďalšiu novinku: ten blbec obvoláva našich spoločných známych a vykladá im, že nám nemajú nič veriť (asi keby sme sa náhodou pokúsili na neho niečo zlé povedať), a že ja som sa k mojej mame zachovala nepekne (tým myslí to, že sme jej ešte nesplatili všetko, čo nám požičala, keď sa nám narodila malá a mali sme hroznú krízu, pritom jej to pomaly splácame a nikdy som ju nijak neohovárala alebo čo :zed: ) ale to, že on sa k nej správal hnusne niekolko rokov a terorizoval ju aj nás, tak to je mu jedno. Takže, stále nás ďalej ohovára a ja mám STO CHUTÍ na to reagovať predsa sa musí dať nejak brániť!!! :cert:

 
juchinka
Zasloužilá kecalka 721 příspěvků 22.08.13 09:47

@Sebinah Tak mu dej přečíst tento deníček :mrgreen: :mrgreen:

 
Sebinah
Ukecaná baba ;) 1185 příspěvků 22.08.13 21:09

@juchinka dobrý nápad :mrgreen: :mrgreen: no, myslím že ten by to s IQ čo mu zostalo aj tak nepochopil…alebo mu mám skúsiť poslať odkaz? :D

 
HonzaMelich  01.09.13 14:12

Neviděl bych to tak černě, všude je něco..co by měly říkat holky, které vlastní nebo nevlastní otec zneužíval, znásilňoval a podobně…a že jich je. Tvůj příběh je sice smutnej, tvůj otec odsouzeníhodnej, ale vcelku nevybočuje z průměru. Mnozí z nás měli možná i těžší dětství.

 
Sebinah
Ukecaná baba ;) 1185 příspěvků 01.09.13 15:12

Hovor si čo chceš, ale nezažil si to na vlastnej koži a popísala som to ešte viacmenej mierne. Navyše, nenapísala som sem úplne všetko.

 
Anonymní  09.09.13 23:53

Vytrpěli jste si dost teda. Jsi statečná a tvoje mamka je skvělá ženská. :potlesk: Když jsem byla malá a ještě jsem jezdila třeba na týden ke své babičce, tak jsme celé dny trávili v hospodě. :roll: Byla alkoholička, sice nebyla agresivní, ale takto strávené prázdniny byly vážně děs. Doma jsem to neříkala, protože bych našim akorát přidělávala starosti. :nevim: Jen jsem řekla, když se opil její manžel, protože on na mě pak nebyl zrovna nejmilejší (ale agresivní taky ne), ale nebylo to tak často. Z babičky je teď troska, která si nedojde ani na WC (a to není zrovna nejstarší). Vždy jsem všem jejich babičky záviděla, protože já měla jen tuhle jednu. dědečkové a babička již byli po smrti. Nikdy bych nechtěla, aby moje dítě zažilo něco jako já. Jsem ráda, že mám tak super rodiče a tchýni. S babičkou se nestýkám, nemám jí ráda a stydím se za ní.

Vložit nový komentář
Poslat
nový deníček

Všechny deníčky uživatele