Podivuhodné cesty osudu II

awalancha3  Vydáno: 01.02.12

Toto je druhá časť opisu mojho citového života. Ked budú „na svete“ všetky tri časti, vytlačím si to a uložím do krabice s najtajnejšími spomienkami. A možno raz, ked budem mať 60 rokov a niekoho z mojich blízkych bude zaujímať môj zivot, „osviežim si pamäť“. Preto sa snažím písať objektívne, či už napísané je alebo nie je v môj prospech. Kto si chce toto prečítať, poprosím, aby si prečítal predtým prvú časť, nech to má prípadný čitateľ ucelené.

Budem teda pokračovať…

Moj mladulinký priateľ bol ku mne čoraz milší a zdalo sa mi, že sa misky váh nejako prevažujú. Prvé dva roky som ho ľúbila viac ja a druhé dva roky asi on mňa. Celých 17 rokov žovota s mojím exmanželom som nebola na toľkých výletoch ako za 4 roky s týmto mláďatkom. Anglicko, Francúzsko, Chorvátsko a kopa nádherných miest na Slovensku. Dokonca raz dva mesiace u mňa býval v byte aj s mojím synom. Keby si aj exmanžel tak rozumel s vlastným synom ako tento mimoriadne inteligentný mladý muž.

Čím sa to mláďa viac a viac zamilovávalo, tým som ja viac triezvela. Zdalo sa mi, že svoje pochybné šťastie som životu ukradla, že niekomu ubližujem (hoci som nevedela komu), že to nie je naozaj, že je to len nejaký prelud a ilúzia… Bolelo ma, keď som sa zamyslela nad budúcnosťou, pretože som ju s ním nevidela ružovo. Vedela som, a to ani nemusim byt Pýthia, že by sa to skončilo, určite by si nasiel raz mladšiu a bolo by to trápenie. Na druhej strane som si uvedomovala, že mam uz 38 rokov a to nie je najlepšia štartovacia pozícia na „pravú lásku“ a „nový život“. Čo keď sa s ním rozídem a už ma nikdy nikto nepohladká? Čo keď ma už nikto nikdy nebude tak ľúbiť? Po týchto otázkach som sa vždy zbabelo stiahla a povedala si, že si budem vychutnávať to, čo mi život teraz dáva. Úprimne povedané, som sa s ním pokúsila 2× rozísť, ale nedalo sa, stále som bola k nemu čímsi pripútaná. Moja mama bola už z toho na nervy, a to ma trápilo. Otcovi som bola fuk, jemu som bola celý život viac menej fuk.

Raz v júni, keď som bola s mladým u mňa doma, mi prišla obligátna sms od toho mladého muža, s ktorým som sa tak podivne zaplietla pred rokmi, a ktorý posielal sms vždy, keď na to bola príležitosť. Naozaj som nikdy neodpovedala, nemala som na to vôľu ani dôvod. Neviem prečo, zrejme som chcela mláďatko trochu podráždiť, a tak som mu povedala : „Vidíš tento tu mi vypisuje neustál sms“ a prvý krát som mu odpísala a hneď super dlhú sms. Keby som bola sama doma, tak neodpíšem. To som ale netušila, že odpisujem človeku, ktorý sa presne za 10-11 mesiacov stane mojím manželom.

Potom som na tu sms zabudla ako vždy, išli sme s mláďatkom k moru, a tam som mu povedala, že ja už s ním nemôžem byť, že je už naozaj koniec. Konečne to nebol rozchod z trucu, ale preto, že som to tak cítila. Rozhodla som sa byť hoci aj celý život sama, ale už som s ním nechcela byť. Zrazu som videla, aký je reálny stav veci a zhrozila som sa, ked som si uvedomila ako susedia a okolie a moja mama museli na mňa pozerať. Boli sme ešte „spolu“ júl, august a september 2009, to som už mala 39 rokov a bola som k nemu už taká protivná, že som pred ním často hovorievala, že ja sa do 40 ešte vydám a porodím dieťa.

No, vedel, že to asi nebude možné, lebo celé 4 roky sme nemali žiadnu ochranu a nikdy sa nič nestalo. A povedala som mu že aj s exmanželom celé tie roky sme nemali ochranu- a nič. A okrem toho som od gynekologyčky vedela, že nemám veľkú šancu na tehotenstvo. Takže bral moje reči s rezervou. Bol presvedčený, že sa proste, ked nikoho nemám, nedá, aby som stihla za nejakých 11 mesiacov aj si niekoho nájsť, aj sa zamilovať, aj otehotnieť. Vedela som to aj ja, ale robilo mi zvrátené potešenie týmto ho dráždiť, takýmito rečami. Niekde v OSUDE však už bolo vpísané, že presne to sa aj stane.

Po návrate od mora ma čakali hneď 3 sms od toho vytrvalého smskára. Odpovedala som mu. A tak sme si písali každý den, o uplne bežných veciach. Potom sa mi vyskytol malý milý problémik, kúpila som si v Polsku nové auto, vystihla som dobrý kurz- ale nemala som ako pre neho ísť. Nemala som nikoho, kto by ma odviezol. A tak som si povedala, že využijem toho neodbytného smskára. Súhlasil okamžite a za pár dní sme sa mali stretnúť prvý raz po… hm, koľkých? Piatich rokoch?

Bola som ohromená ako hrozne vyzeral, vychudnutý na kosť. Svedčalo by mu tak 85 kg a on mal podľa mňa takých 65 aj s topánkami. No hrozné, ale neriešila som to. Ja som bola zase pribratá a napokon - nešlo mi o neho. Cesta do Katowic bola dlhá a úmorná, ach tie Kysucké cesty, ale za ten čas sme sa mohli hodiny rozprávať a ja som si spomenula ako dobre sa s ním rozprávalo, ako mi je duševne blízky. Auto sme prebrali a ja som sa hrdo viezla domov na novej čiernej Honde. Nechcel odo mňa peniaze za benzín, tak som ho pozvala spoň na večeru. Bolo príšerné dívať sa, ako zo slušnosti nasilu obhrýza list šalátu. Nevedela som, že za jeho stav môžem ja. Nevedela som, že niekde na svete je človek, ktorý ma roky miluje a jeho život závisí odo mňa.

Celý júl, august a september sme sa stretávali, raz on u mňa, raz ja u neho- vo všetkej počestnosti, len na večeru a príjemné posedenie. Sem tam sme vzali môjho yorkšíra a boli na prechádzke. Nie som necitlivá, a tak ma bolelo ked som videla ako ho niekedy zamotká a zapotáca sa, čomu som sa pri jeho váhe nečudovala. Brala som ako svoju samaritánsku povinnosť volať ho na večeru a dať ho nejako doporiadku. Cítila som, ako ma miluje a ja som to blahosklonne prijímala. Len som sa sama seba pýtala, prečo celý život len ja pomáham ostaným, prečo nepomáha niekto aj mne, prečo on má potešenie, naozajstné potešenie z mojej prítomnosti a ja to beriem len ako „službu kamarátovi“. Prečo ho nemôžem milovať, ved by bol ideálny - krásny domček, dosť peňazí a miluje ma. Zase som sa cítila ukrátená a zase tie prechádzky neboli to pravé orechové, zase to bolo len akože. A odteraz budem tohto muža volať Vladimir (samozrejme sa tak nevolá).

3. 10. 2009 som sa definitívne s mlaďatkom rolúčila, ešte pred odletom do UK prišiel ku mne a plakal pred dverami, že ma ľúbi, že nemôže bezo mňa žiť. Uľavilo sa mi, keď som ho konečne dostala spoza dverí von. Koniec. A teraz bude čo? Prázdnota? Pomoc niekomu, kto pomoc potrebuje a to je všetko. Budem ešte niekoho ľúbiť? Má 39ročná žena s pomaly dospelým synom nárok a dostatok času na životný reparát?

S Vladimirom sme sa videli každý deň, stal sa rýchlo mojím blízkym priateľom. Dával sa dokopy, pookrieval, začal lepšie jesť, priam kvitol. Chodil ku mojej mame a tá ho zbožňovala. Dokonca u mňa 2× spal- a verte či neverte nič sa nedialo, ja som nemala chuť, potrebovala som, aby tam so mnou bol niekto blízky, lebo som sa po čerstvej smrti otca bála sama. Otec totiž 19. 9. 2009 náhle zomrel a ja som práve vtedy potrebovala blízku dušu pri sebe, no ako na potvoru Vladimir presne v ten den ráno odletel do Škotska na 2 týždne. Morálnu útechu mi poskytovalo aspoň to mláďatko.

S odstupom času to môžem opísať tak, že moja duša a rozum Vladimira milovali, ale srdce a telo sa bránilo. Ale bol to na ne už veľký tlak, bola len otázka času kedy tá škrupinka odporu praskne. A praskla 18. 10. 2009. Strihali sme stromy u mojej mamy a ja som sa otočila a ZRAZU som Vladimira videla inak. Neviem to vysvetliť. Zrazu bol iný. Teraz som sa zapotácala ja od náhleho prívalu čohosi podivného, sladko prekvapivého. Musela som tam stáť asi ako obarená, dobre že sa na mňa vtedy nedíval. Od toho okamihu sa spustila lavína rýchlych životne dôležitých udalostí. Prelom roku 2009 a 2010, ako aj celý rok 2010 bolo najzásadnejšie obdobie môjho života.

Hneď nasledujúci deň sme si zase písali s Vladimírom maily, a celý deň som nemohla pracovať, čo mi búchalo srdce. Ešte do včerajška som si bola istá ako ma miluje a bolo mi to jedno, ale dnes… čo keď ma nemiluje, čo keď má inú? Nikdy sme o súkromí nehovorili, ale uvedomila som si, že je ženatý, aj ked som jeho ženu nikdy nevidela. Teraz sa to všetko obrátilo, ja som ho milovala, tak prudko a šialene ako sa len dá a nebola som si istá jeho citmi. Bola by som schopná hádam napísať aj do Brava o radu, či ma muluje. Nasledujúce 4 dni boli rozpačité, stále som ho poočku sledovala ako sa ku mne správa. Stále som bola v emailovom kontakte s čerstvo rozídeným mláďatkom a terorizovala som ho svojimi citmi k Vladimirovi. On bol trpezlivý, no písal mi o tom ako ma stále ľúbi a že ma predstaví rodičom, a že budeme mať spolu dieťa.

21. 9. 2009 mi Vladimir napisal mail, že by sa chcel so mnou vážne porozprávať a či neprídem zajtra k nemu na večeru. Suhlasila som, ale krvi by sa vo mme nedorezali. Mala som taký strach, že mi povie niečo v tom zmysle, že vidí, ako sa moje city k nemu zmenili, a že on už nechce po druhý krát si niečo so mnou začínať, že je ženatý a podobné veci, katastrofické scenáre. Jasné, že som v noci nespala, bála som sa ako 15ročná, ktorá ide a svoje prvé rande, alebo ako obvinený, ktorý si má vypočuť rozsudok.

22. 9. 2009 bol deň - večer, na ktorý sa nedá nikdy zabudnúť. Dozvedela som sa veci, pri ktorých som plakala, ktoré mi otvorili oči, a ktoré ma donútili hľadieť na seba očami niekoho iného, uvedomila som si, ako sa diali veci, aj dosť závažné a ako sa všetky nepodstatné nitky splietali do povrázku a nakoniec do pevného lana, ktoré nás drží s Vladimírom spolu. No to už v poslednej 3 časti.

Líbil se vám deníček? Máte také co říct? Přidejte na eMimino.cz svůj deníček.
Průměrné hodnocení zápisku v deníčku 5.0 bodů
 Váš příspěvek
 
Freyaa
Extra třída :D 10052 příspěvků 01.02.12 00:28

Doufám že vyjde brzy :mrgreen:

 
Petullka82
Ukecaná baba ;) 1917 příspěvků 01.02.12 08:54

Opet krasne napsane a velmi ctive, jen nechapu, proc jsi terorizovala mladatko recmi o nekom jinem? To je hodne spatne :!

 
awalancha3
Kecalka 460 příspěvků 01.02.12 10:45

pre petullku: nappisala som ako to bolo objektivne, za niektore veci nie som na seba hrda, ale napisala som ako to bolo, veru nejeden krat som Mládatku hovorila ze sa vydam do 40tky, a vies, keby som mu to hovorila prve dva roky nasho vztahu, tak by to bral sportovo, ved sme si nic neslubovali, bola to znamost cez internet…ale ku koncu vztahu, ked ma uz dost miloval ho to asi bolelo-no, nejsom na seba v tom vobec hrda :,(

 
Kamča.dalmatinka
Hvězda diskuse 46984 příspěvků 01.02.12 11:42

Teda pěkně mě štveš :cert: .Hltám abych se prokousala jak to sakra dopadne a zase musim čekat :mrgreen: .

Deníček krásnej a jestli nebude pokračování brzo tak už nečtu :cert: :kytka:

 
Petra2829
Kelišová 7390 příspěvků 01.02.12 15:56

Jééééé už aby byl.Hltám každé slovo.To je na knihu…Krásný deníček.Zajímavý a hlavně o životě. :kytka: :pankac:

 
Itulenka
Kecalka 197 příspěvků 01.02.12 21:38

to se nedělá,tak napínat :cert: :mrgreen: už se těším na další pokračování,skvěle napsané :palec:

 
kakacko
Povídálka 45 příspěvků 02.02.12 00:14

Už se těším na tu poslední část ;) Přečetla jsem dneska tři vaše deníčky a hltala jsem slovo od slova :potlesk: Byla by z toho opravdu hezká knížka :)

 
adalim75
Kelišová 6158 příspěvků 02.02.12 14:59

awa, vobec som netušila, aký zaujímavý život vedieš :mrgreen: :hug:
Rada som Ťa opať čítala a teším sa na pokračovanie :dance:

Vložit nový komentář
Poslat
nový deníček

Všechny deníčky uživatele