Podivuhodné cesty osudu III

awalancha3  Vydáno: 08.02.12

Je tu posledná časť opisu mojej zvláštnej cesty ku šťastiu, ktorá mnohé objasní a vysvetli. Znovu poprosim, aby si prípadný čitateľ najskôr prečítal prvé dve časti. Chcela by som pripomenúť, že som sa snažila nedramatizovať, neprikrášlovať a ani neuberať na intenzite tam, kde tá intenzita naozaj bola.

Takže 22. 10. 2009 som prišla k Vladimírovi (budem ho volať odteraz Vladko), navečerali sme sa a usadili sa v očakávaní čo bude. A bol rozhovor, dlhé hodiny trvajúci… Prvý začal hovoriť Vladko, rozpovedal mi čo prežíval, so svojou ženou, že sú spolu už 17 rokov, a že striedavo žili na Slovensku a vo Viedni, kde si urobil aj VŠ, a že jeho žena bol viac preč ako doma. Ju bavilo chodiť po svete a jeho zase byť doma a rekonštruovať si dom. Preto som ju u Vladka nikdy nevidela.

Ďalej mi hovoril o tom, ako veľmi sa do mňa pred tými 5-6 rokmi zamiloval - a keď som mu povedala, že s ním končím, a že som vydatá, tak ho to úplne položilo. Prestal chodiť do práce, bol len doma, nič ho nebavilo, a napokon si ľahol do postele a 10 dní z nej nevstal (toto isté mi potrvrdil jeho najlepší kamarát, ktorý za ním každý deň chodil a snažil sa, aby Vladko na mňa zabudol). Nakoniec sa podarilo tomu kamarátovi dovliecť Vladka pod sprchu, donútil ho sa obliecť a ísť na diskotéku do vzdialenejšieho mesta, proste niekam do hluku, kde budú neznámi ľudia…

Ja osobne na diskotéky nechodievam, však už som bola vtedy cca 35 ročná, ale prišla moja najlepšia kamarátka zo zahraničia a že poď, ideme sa niekam vyblázniť a najlepšie niekam, kde nás nikto nepozná. A tak sa stalo, že 10 dní po rozchode s Vladkom ma na tej diskotéke zbadal… Stál ako mramorová socha a len civel… mávla som mu, on zdvohol ruku na pozdrav a ja som tým považovala veci za vybavené.

Netušila som čo to pre neho znamenalo, že ho kamarát hneď musel odviezť domov, že behal ako zmyslov zbavený… a zaľahol do postele… tentokrát s práškami na spanie, ktoré sa mu stali spoločníkom na dlhé mesiace. Keď už dlhšiu dobu nevyšiel z domu (býval sám vo vlastnom rodinnom dome), tak ho prišli zalarmovať rodičia a nasilu ho previezli do nemocnice. Jeho kamarát bol pri ňom a pomáhal mu v snahe chcieť žiť. Dnes viem, že ten jeho kamarát ma nenávidel, hoci ma nepoznal. ¨

Po asi roku sa dal Vladko nejako dohromady a začal zase chodiť do práce. Nemyslel na nič, len na prácu, cpal sa nemenovanými liekmi, aby mu potlačili sexuálne libido, lebo pri pomyslení na inú ženu mu bolo zle. Tak fungoval ako stroj, veľmi rýchlo sa vypracoval na managera a potom aj vedúceho a nakoniec na finančeného riaditeľa obrovského konglomerátu. Samozrejme, všetky heslá boli variácie môjho mena, a zamestnanci sa dohadovali, kto to tá žena môže byť…
Vladko mi toto rozprával a mne tiekli slzy po lícach… A rozprával ďalej… že žil len v čakaní na sviatok, aby mi mohol napísať sms, žil sám, prerušil kontakty s rodičmi, že chodil ako nadrogovaný (čo nebolo daleko od pravdy, vďaka liekom na spanie a na potlačenie libida).

Asi rok predtým, než som mu odpísala na sms, ma začal vídavať na obedoch v reštaurácii (pracovala som nedaleko jeho práce, čo som nevedela) a ked ma na obede videl s mojím exmanželom, tak potom vždy pár dní nemohol chodiť do práce.
Vladko mi hovoril o tom, ako už bol na pokraji síl, a že urobil posledné gesto vzdoru a začal sa stretávať s jednou ženou, ktorá ho dlho ľúbila. Povedal mi, že to bolo pre fyzickú potrebu, lebo začal z tých liekov na potlačenie libida zvracať a vysadil ich. Bol k nej odporný, a že vždy po sexe sa schúlil do klubíčka a bolo mu zle so seba samého.

Po 3 mesiacoch vedel, že nemôže byť s inou ženou a rozišiel sa s ňou. Nastal u neho veľký zlom, dospel k záveru, že sa mu nechce žiť, rezignoval. Prestával jesť. Zo svojich 95 kg svalovej hmoty sa postupne scvrkával na 70 a potom na 59 kg. Hovoril mi, že ani nevedel ako chodil do práce, že v noci nespal a ráno mechanicky vstaval, že na poradách začal mať výpadky pamäte a že ho už cačali pochovávať. Proste nejedol. Za týžden jedno jablko. A v tomto stave, kedy už nevládal pomaly vstať z postele som mu odpísala na sms.

…keby som mu na sms neodpísala tak čo? To, že som chcela podráždiť a naštvať mláďatko, Vladkovi zachránilo život…(v deň keď píšem tento denníček má Vladuško už 90 kg a vyzerá úžasne). Potom sa Vladko rozplakal, už nemohol ďalej nič hovoriť..... a ja som plakala s ním, ledva som stihla vysloviť, že ho ľúbim, že ho veľmi ľúbim, že to prišlo náhle, ale je to tu… musela som mu to opakovať asi 1000 x, nemohol tomu uveriť, nemohol uveriť tomu, že sa stalo to, po čom každý deň roky sníval a túžil… že dostal to, za čím sa modlil v tažších chvíľach samoty v Rakúsku, ked zašiel do kostola vyžalovať sa pánu Bohu a sebe samému…

Zaujímavé sú načasovania, ohromné náhody, ktoré sa diali:

  • stretnutie na diskotéke, v úplne odveci mestečku, ked ani jeden z nás na diskotéku nechodí
  • to, že ked ma prvý krát videl ked som ešte robila truc výlety kvôli exmanželovi, hoci odišiel, tak sa po 10 minútách jazdy otočil a vrátil (že ho niečo nútilo, že mu niečo hovorili „že nesmieš si nechať tú ženu újsť“)
  • to, že keby, hoci po ničom inom netúžil mi vyznal lásku hocikedy pred 18. 10. 2009 by som ho razantne odmietla
  • to, že sa rozhodol vsadiť všetko na jednu kartu 4 dni po tom čo som sa do neho zaľúbila (keby to urobil čo len jeden deň pred 18tym, bol by koniec)
  • že sa ma ani raz nepokúsil dotknúť
  • že som mala 6 rokov na kľúčoch plyšového levíka, ktorého mi dal pri rozchode, ked som ho nechala (nikdy som ho nezvesila a spätne si uvedomujem, že som na Vladka 2 x denne myslela ked som odomykala a zamykala, stotina sekundy-sotva postrehnutelná myšlienka, ale bola tam denne)
  • pracovali sme od seba vzdialení 2 ulice
  • bola som už citovo odpútaná od mlaďatka
  • bola som po rozvode
  • syn už bol veľký a chápavý

…je veľa časových náhod, ktoré spolu tvoria kolieska veľkého stroja, a stačilo by jediné a nestalo by sa to, čo sa stalo.

Čo bolo potom? Veľká láska a hneď na druhý mesiac žiadosť o ruku. Podal žiadosť o rozvod a kedže nežili v spoločnej domácnosti a nemali deti, v marci boli rozvedení. Hneď po žiadosti o ruku prišlo k jedinému mráčiku na nebíčku našej lásky… dieťatko… teda jeho túžba po dieťatku a moja „neplodnosť“. Nebudem ani nejako obšírne spomínať, že som nabehla hneď k lekárke, na kontrolu a preliečenie všetkých pliag..... a hned sme sa snažili. Mmedzitým sme si vybrali pekný dátum svadby- 15.5.2010 a mala som vybrané úzke šaty s korzetovou šnurovačkou.Lenže stal sa najkrajší zázrak a ja som vo svojich 40 rokoch na tretí pokus otehotnela a vydávala som sa tehotná (našťastie šaty ako tak ešte boli dobré). Bola svadba veľká… žijeme spokojne s naším malým dievčatkom a mojím 19 ročným synom v peknom dome, ktorý si spolu rekonštruujeme.

Prišla som na veľa vecí… na to, že môj pohľad na veci môže byť diametrálne odlišný od pohľadu iných, že zlé veci treba hovoriť citlivo, že aj nemožné sa niekedy stane možným, že sa dá pre lásku aj zomrieť, a že zrejme osud, nejaké neviditeľné vlákna existujú… že myšlienky majú veľkú silu a nech to vyznie akokoľvek gýčovo a klišé, že ak niekto po niečo veľmi túži, splní sa to…

A niečo o mojom exmanželovi: Na rozvode sa tváril ako hrdina, ako skvelý víťaz, ja som trpela. Po pár mesiacoch sa rozišiel s tou kvôli ktorej podal žiadosť na rozvod a žije nadivoko so ženou, ktorú poznám. Zbavil sa všetkej zodpovednosti, má svoj byt a s ňou je len ked mu to vyhovuje, nikto mu nefrfle a nebráni chodiť na poľovačky. Syna môže vidieť hocikedy, mal neobmedzený styk… ale chodil pre neho len v nedelu popoludni. Exmanžela považujem za slabocha, egoistického plytkého človeka, ktorý si celý život zariadil len a len vo svoj prospech.
Aha a ešte jedna vec v súvislosti s exmanželom. Po rozvodovom súde som si veľa, veľa krát predstavovala, že sme na tom istom súde a ja som morálny víťaz, že je tam so mnou nejaký super manžel a že hojdá na kolenách naše dieťa a exmanžel trpí, lebo on nič také nemá… proste oddávala som sa snom a ilúziám… Lenže ono sa to splnilo do bodky.

Po 3 rokoch som zažiadala o zvýšenie výživného z 99 Euro (áno, také malé výživné mi dával) na 150 Euro a stretli sme sa na tom istom súde, ale ja som tam bola so svojím milovaným manželom, ktorý držal na kolenách naše dievčatko a exmanžel tam sedel sám, skleslý a mohol dosýta uvažovať nad tým, že ja som od života dostala to, čo chcel on a prečo sa rozvádzal. Keby vedel že mi svojím rozhodnutím rozviesť sa, umožní a naštartuje cestu k ozajstnému šťastiu, dcérenke, manželovi, domčeku, a zabezpečeniu - len zo vzdoru by sa asi nerozviedol. On zrejme očakával, že ja ostanem sama, skleslá, zúfalá obstarožná ženská.

A čo je s mláďatkom? Stále sme spolu v mailovom a niekedy aj osobnom kontakte, vlastne sa už poznáme 6 rokov. Bol už aj u nás, potriasol si s manžeom ruku a ukázali sme mu domček. Stále je v UK, už školu ukončil a čaká na občianstvo. Keď posiela balík na SVK nikdy sa nezabudne spýtať či niečo nepotrebujem. Zdôveruje sa mi a aj ja jemu. Je to bez zášte a zlých pocitov. Prajem mu v živote len to najlepšie.

Až teraz po 40 začínam žiť, konečne nikomu neubližujem, konečne sú všetci šťastní, aj rodičia…(Vladkovi už nedúfali že budú mať vnúčatko), moja mama, aj syn, lebo má spokojnú mamu. Vladkov kamarát, ktorý ma nenávidel, nám bol svedkom na svadbe. Keď ideme na prechádzku, konečne zažívam ten pocit pokoja, takého tichého šťastia, že sa na nič nehrám, že je to naozajstné, že sa nemusím utajovať ani skrývať. A spíme s manželom v jednej posteli, hoci aj on chrápe, ale ako zázrakom mi to vôbec nevadi.

Dakujem Osudu, že to naplánoval, hoci dlhodobo, ale presne, že som si musela prežiť toľko citových bolestí a nenaplnenia, aby som si mohla vážiť to, čo mám. Vladko upratuje, varí, nakupuje, večer vezme maličkú von aby som si oddýchla… je skvelý, úžasný, ohromne si váži, že ma má a ja to nezneužívam. Každý deň mi povie, že ma ľúbi a že som krásna, aj ked som strapatá, pribratá, rozmazaná a ja viem, že ma vidí stále krásnu, je to taká veľká úľava, keď sa prvý krát nemusím báť, že by si všímal inú ženu, cítim, viem, že ja som jediná žena na svete ktorá pre neho existuje.

Ked sa občas zadívam na dcérenku ako sa hrajká, spomeniem si, že keby pred 6 rokmi Vladkovi (alebo mne) ležiacemu a hynúcemu povedali, že vydrž, to po čom snívaš sa ti splní a žena, ktorú tak ľúbiš, bude tvojou manželkou a budete mať spolu vytúžené dievčatko… hm, kto by uveril?

Líbil se vám deníček? Máte také co říct? Přidejte na eMimino.cz svůj deníček.
Průměrné hodnocení zápisku v deníčku 4.1 bodů
 Váš příspěvek
 
ficus
Ukecaná baba ;) 1101 příspěvků 08.02.12 08:31

Čekala jsem až konečně vyjde i 3. část deníčku a už jsem se konečně dočkala happyendu :) moc krásně napsaný. Různé jsou cesty osudu. Přeju moc štěstíčka. :hug:

 
zzuzzinda
Kecalka 264 příspěvků 08.02.12 09:39

Život se umí pěkně zauzlovat, ale ty jsi ho krásně rozmotala :) Vaše štěstí si dalo na čas, ale našli jste ho. Přeju vám, ať se vám daří. Dočetla jsem a usmívám se, je to krásný :) Mějte se krásně :)

 
janula34
Zasloužilá kecalka 549 příspěvků 08.02.12 10:13

Zenska, zacni pisat romany a zarobis majlant :lol: :lol: :lol:
Konečne je tu aj 3.cast, kazdy den som kontrolovala denicky ze ci uz :lol: :lol: Suhlasim s holkami, presla si si svoje, teraz si musis uz len vychutnavat tvoje stastie. :potlesk: :potlesk: Vela stastia :hug:

 
skritek Petra
Kelišová 5504 příspěvků 08.02.12 11:05

Krasne a jsem rada, ze vsi dopadlo podle nejhezciho scenare … tak a ted uz len to dobre! :hug:

 
Adaneli
Extra třída :D 14128 příspěvků 08.02.12 12:21

Nádherně napsané a moc vám oběma, vlastně vám všem přeji, abyste se stále milovali tak, jako doposud. Moc vám to přeji :palec:.

 
Kamča.dalmatinka
Hvězda diskuse 46984 příspěvků 08.02.12 18:16

Teda omlouvám se ale mě ten Vlado nepřijde normální :oops: :oops: . Bud kecá a nebo je fakt blázen proto že to at mi nikdo netvrdí že to je normální chování dospělého muže 8o aby 6 let myslel na ženu kterou vlastně ani neznal nejedl měl nechut k jiné ženě,to prostě není normální :lol: :nevim: :oops: :oops: :oops: :oops:

Jinak příběh moc hezký a přeju hodně štěstí v životě :kytka:

 
Karni 78  08.02.12 20:52

Mně teda taky přijde Vladkovo chování divné…6let toužit a užírat se, hubnout, plakat a být ochromen/ trochu jako ženská, ne :roll: /dramatik jeden :roll: …no ale hlavní je, že se máte rádi a že Vám to takto oběma vyhovuje a ty jsi šťastná :srdce: .Moc a moc Ti to přeju :mavam:

 
Mrazivý dech
Zasloužilá kecalka 761 příspěvků 08.02.12 21:14

mě přijde Vlado jako magor, promiň :,(

 
ZuzulikB
Závislačka 3014 příspěvků 09.02.12 17:37

pěkný příběh, tedy spíše zde vidíme, že vše je pěkně spojeno, a nic není náhoda. Člověku to dojde až s odstupem času, jak to do sebe zapadá.
A co se týká manželova chování, věřím, že je možné se takto zamilovat. Něco podobného jsem zažila sama, taky platonicky. Kdo nezažil, nepochopí, vše je možné.
ať se stále daří. :)

 
awalancha3
Kecalka 460 příspěvků 09.02.12 22:26
..odpoved

no, on asi nie je normalny, to som uz zistila..... :) , a to uz od detstva… jeho mama mi rozpravala ako uz 8 rocny isiel do obchodu s receptom z casopisu a kupoval ingrediencie na koláč, ktorý potom aj upiekol… nie je normálny, lebo ma vsetky hracky z detstva starostlivo zabalene a ulozene, aj najmensiu hracku z kinder vajicka…, nie je normalny lebo ho porno nebavi,… nie je normalny lebo okrem toho ze je financny genius vie upiec najlepsiu zemlovku na svete a varí ako šéfkuchár…, nie je normálny, lebo vie rozobrat a poskladat akékolvek auto vrátane počítačového softvéru…, nie je normálny lebo od 10 rokov sa sám dožadoval učenia nemčiny a ako 18 rocný už pracoval v rakusku.....ako pomocník v kuchyni a dopracovala to až na managera pre bývalého kancelára Vranického..... ;) ..nie je normálny, lebo vie urobiť všetko v dome, svetlá, nabíjať drevené podlahy, stierkovať, vodoinštaláci­e.....proste nie, on NIE JE NORMALNY…je absolutne nenormalny, uplne sa vymyka vsetkemu a vsetkym, koho som doteraz poznala.........nie je normálne aby chlap rád a dobrovolne kočíkoval svoje dieťatko, chodil s nim k lekárke, aby krmil a prebaloval, aby vsetok cas co pride z prace az do ulozenia malickej na spanok travil s nou...... a pri tom mi aj navaril ak som unavená…A nie je normalne ze žil bez TV (tú som si doniesla až ja z domu) a PC.......a to nespomínam také nenormálnosti ako to, že mi vždy príde otvoriť dvere na aute ked mám vystúpiť, že mi nosí najmenej raz do mesiaca kvety a podobné veci..... fakticky, naozaj NIE JE NORMALNY…ale Bohuvdaka za jeho nenormalnost… za to, že vedel pre lásku aj umrieť, keby som ho nepoznala, tak by som umrela v domnienke, že osudova láska neexistuje..... :hug:

 
Kamča.dalmatinka
Hvězda diskuse 46984 příspěvků 09.02.12 22:49

co dodat trochu mi běhá mráz po zádech když to čtu :lol: . Hlavně že se máte rádi ;)

Vložit nový komentář
Poslat
nový deníček

Všechny deníčky uživatele