Rovnaký začiatok, vysnený priebeh, stresujúci záver

soldi  Vydáno: 23.06.13

Dnes je to presne 7 dní, čo som porodila, tak som spísala zážitky za čerstva. Asi som ako vždy zabiehala moc do detailov, ale tie sa zo spomienok najrýchlejsie vytrácajú, takže stoja za zaznamenanie. :) Okrem faktografického popisu pôrodu som si v denníku neodpustila aj porovnanie prvého a druhehého pôrodu, keďže ešte ako tehotná som sa tejto téme veľmi podrobne venovala. :) Želám príjemne čítanie.

este v inkubatore

spankove ksichtiky :)

na prvej prechadzke ako 5 dnovy :)

Vždy som chcela rozdiel medzi deťmi dva alebo päť rokov. Pri snažení o druhé som otehotnela paradoxne v cykle, kedy som sa rozhodla, že lepší rozdiel bude tých päť rokov. :) Jedno ráno som sa zobudila s nutkavým pocitom urobiť si tehotenský test. Našla som nejaký zabudnutý no name, na ktorom sa skutočne ukázala druhá čiarka. Bežala som do obývačky a objímala prvorodeného so slovami, že bude mať bračeka alebo sestričku. :)

Rovnako ako v prvom tehotenstve som prežila prvý trimester ako netehotná. Žiadne chute, nevoľnosti, nálady a ani bruško. Akurát má parkrát postrašilo špinenie spôsobené oslabenými cievami. S manželom sme od začiatku tušili, že mám v brušku druhého chlapčeka a odber krvi nám to potvrdil už v 10tt. Prvé pohyby som začala cítiť už v 16tt, čo bolo príjemné prekvapenie oproti minulému tehotenstvu, kedy som ich začala registrovať o celý mesiac neskôr.

Počas tehotenstva som mala obavu, aby sa nezopakovala situácia z minulého tehotenstva, kedy som od štvrtého mesiaca začala nevysvetliteľne zadržiavať vodu, čo vyústilo v 45 kilový prírastok na váhe a preeklampsiu.
Tentokrát sa našťastie nič podobné nezopakovalo, i keď váhový prírastok ani tentokrát nebol najmenší- 21 kíl. (bezprostredne po pôrode mám 9 kíl dole, dúfam, že sa to ešte pohne :) ).

Od začiatku tehotenstva som riešila otázku kam a ku komu pôjdem rodiť. Ako druhorodička som mala konkrétne predstavy a požiadavky, medzi základné patrili: minimum medikamentov a zásahov do pôrodu, dotepanie pupočníka a prvé prisatie na sále s tým, že dieťa bude so mnou potom už stále. To posledné bohužiaľ nebolo možné splniť, ale k tomu sa dostanem neskôr.

Po niekoľkotýždňovom prieskume som našla pôrodnicu a pôrodníka v mojom okolí, kde bola šanca, že so svojimi požiadavkami uspejem. Pôrodník sa dal zazmluvniť legálne, čo bola tiež moja podmienka, keďže nemienim nikomu dávať úplatky. :)

Takže otázka pôrodnice vyriešená, ešte ostala dilema, či chcem alebo nechcem muža pri pôrode. On chcel byť už pri prvom, ale vtedy som to odmietla. Tentokrát som pristúpila na kompromis, že môže byť so mnou počas prvej doby pôrodnej, ale keď sa bude pôrod chýliť k záveru, tak odíde. Dôvodom môjho ústupku bolo aj to, že pôrodnica bola vzdialená hodinu cesty autom, tak keby bolo niečo treba, nech je po ruke. :)

Ako sa blížil deviaty mesiac stále viac som rozmýšľala nad pôrodom. Minule som rodila 37+5tt po tom ako mi praskla voda. Všade píšu, že každý pôrod je iný, tak som nevedela, čo čakať. Na poradni v 36tt mi obvodný gynekológ povedal, že hrdlo je skrátené pre článok a otvorené na prst. Niekedy v tom období mi začala odchádzať aj hlienová zátka a klesať brucho. Úplne totožne som to mala aj v prvom tehotenstve. Na poradni o týždeň neskôr, ktorú som absolvovala u pôrodníka bolo hrdlo dlhé dva centimetre, ale otvorené už na tri centimetre. Odhad váhy malého okolo 3400-3600g. Bola som presne 37+0tt. Pôrodník povedal, že stačí málo a porodím, že to vidí na týždeň, maximálne na týždeň a pol.

Napriek jeho slovám som sa na pôrod fyzicky necítila, naopak, bolo mi výborne, nič ma nebolelo a energie som mala za troch. Na druhú stranu som to podvedome tušila, začal sa u mna prejavovať silný syndróm hniezdenia a v mysli mi figuroval dátum 12.6. To by som bola 37+5, a v noci o jednej by mi mohla prasknúť voda, hovorila som si. To by bola iná náhoda, ha ha.

11.6. sme si večer s manželom rozpozerali film, a okolo jedenástej sme šli spať. Ako každú noc o jednej ráno ma prebudilo nutkanie cikať. Žiadna prasknutá voda. Bavila som sa sama na sebe, že či si fakt myslím, že začiatok dvoch pôrodov bude navlas rovnaký. :)

O 2:45 som sa prebudila znova. Niečo zo mňa vytieklo. Len troška. Najprv som myslela, že idem spať ďalej, ale po chvíli zas troška vytieklo. To už mi nedalo, tak som vstala, že pre istotu sa na to mrknem. Na záchode som zistila, že to je slizké a tečie mi to po stehnách a na výtok je toho predsa len trošku veľa. Už som mala istotu, že sa jedná o plodovú vodu. Ruky sa mi rozklepali. Ono je to vážne tu.

Ešte zo záchoda som volala svojmu pôrodníkovi, či ísť hodinu autom aj pri odtoku plodovej vody. Povedal, že pokiaľ je odtok postupný a bábätko sa hýbe, tak by to malo byť v poriadku. Vtedy som si uvedomila, že malého vôbec necítim! Pôrodník ma ukľudňoval, že pre malého je to tiež nová situácia a že si mám ľahnúť na bok a skúšať, či ani tak nebudem nič cítiť. Že to mám chvíľu skúšať, a potom mu zavolať čo a ako. Bola som v panike, triasla som bruchom a malý nič. Dokonca som ho skúšala jemne priľahnúť. Bez reakcie. Vtedy som sa zastavila a zhlboka nadýchla. Ja predsa viem, že je v poriadku. Cítim to. Na potvrdenie prišlo z bruška jemne štuchnutie. To stačilo, zavolala som pôrodníkovi, že sme na ceste k nemu.

Manželovi som v spálni zasvietila svetlo naivne sa domnievajúc, že mu dôjde, čo po ňom chcem. Ha ha, pretiahol si paplón cez hlavu a spal ďalej. :-D došlo mu to, až keď počul ako volám svojej mame, nech príde k prvorodenému. Hodila som na seba šaty, medzi nohy vložku a uterák, do tašky knihu a šli sme. Bolo cca 3:10, keď sme vyrazili. Mrholilo, vonku tma, nulová premávka, pustila som rádio, držala bruško a navigovala muža kadiaľ ísť. Pohodička, ba takmer až romantika :). Po ceste mi párkrát stvrdlo bruško, ale nebolo to nič pravidelné ani bolestivé.

Po príjazde som šla rovno na príjem, bolo 3:45, čiže presne hodina na to, ako mi praskla voda. Muža inštruovala sestrička, že má minimálne hodinu čas a nech si ide dať kávu. Ja som bola medzitým odvelená do šatne, kde si sestrička potvrdila, že sa skutočne jedná o plodovú vodu a dala mi nemocničnú košeľu na prezlečenie. Následne ma zobrala na pôrodný sál, že natočíme monitor pokiaľ sa budú riešiť formality. Monitor neukazoval žiadne kontrakcie, ja som však cítila tvrdnutie bruška každých 5 minút, stále však úplne bezbolestné. Medzitým dorazil môj pôrodník. Po vnútornom vyšetrení skonštatoval, že som otvorená na 4 cm, ale pôrodné cesty sú ešte trochu tuhé. Následne mi s mojím povolením jemne pomasíroval krčok maternice s vysvetlením, že tým sa uvoľní prostaglandín na zmäknutie pôrodnych ciest.

Po kontrole ctg záznamu povedal, že kontrakcie su slabé a nepravidelné a že v takých prípadoch nasadzujú oxytocín a že čo ja na to. Odvetila som, že nie som úplne stotožnená s oxytocínom a že možno by stačilo len urobiť klystír(v tejto pôrodnici ho totiž nerobia rutinne, ani holenie). Súhlasil a zavolal sestru. Veľmi sa mi páčil jeho prístup, nielen tým, že ma do ničoho nenútil, ale aj tým, že pri tom rozhovore sedel na kraji pôrodnej vane a hompáľal nohami, pôsobilo to na mna uvoľňujúco, vôbec som sa necítila ako v nemocnici. :) Následne šiel za mužom na chodbu informovať ho o priebehu a o tom, že má prísť až po klystíre. Dal mu čas cca 2 hodiny.

Mne dotočili monitor a hurá na klystír! Miestnosť s lôžkom, wc a sprchou som mala sama pre seba. Strávila som tam príjemnú hodinku počas ktorej ma nikto nerušil a ja som sa mohla vyprázdňovať dosýtosti, resp. do prázdnosti. :) Ppopri tom som sa hrala na mobile a behala po internete, keďže tam bola voľná wifina. :)
Konktrakcie som po klystíre začala cítiť ako slabé kŕče v podbrušku, to už bolo okolo 7 hodín ráno. Kontrola zdola ukázala, že som otvorená na 5 cm a že to bude ešte na cca 3-4 hodiny. Vtedy sa znova ozvala moja intuícia, že to isto nie, že malý sa narodí niečo po ôsmej, však uvidíme kto z koho, doktorko :)

Dali ma znova na pásy a pustili dnu manžela. Mal rozkošný modrý mundúr, ktorý mu veľmi svedčil. Usadil sa na stoličku pri mojej hlave a v kľude sme sa rozprávali. Na monitore už skákali kontrakcie, ale stále slabé a nepravidelné. Pôrodník ma chodil priebežne pozerať, nepozdávali sa mu ozvy malého, tak mi povedal, že mám ešte vydržať ležať (aj keď polohy som meniť našťastie mohla), že si netrúfa ma teraz nechať bez monitorovania malého. Pri ďalšej kontrole mi doniesol pohár vody, že som určite smädná. Dobre mi padla. :)

Po jeho odchode sme s mužom pozornejšie začali sledovať monitor. Malému klesali ozvy počas každej kontrakcie. Tie boli stále na 50 torrov z maximálnych 100. Vtedy ma osvietila spásonosná myšlienka, že ma malý možno len málo kyslíka, keďže som sa počas kontrakcií vykecávala s manželom miesto toho, aby som sa sústredila na dýchanie. Hneď som si túto teóriu overila aj v praxi a ono to fungovalo! Prišla kontrakcia a ozvy sa pekne udržali na 150, dovtedy klesali na 100-110. Super :), teraz ma už isto odpoja.

Niečo po ôsmej prišiel pôrodník skontrolovať záznam, keďže bol v poriadku, tak som dostala povolenie hodinu si pochodiť, či poskákať na fitlopte a že potom to znova skontroluje. Spýtala som sa ho, či ma nepozrie aj zvnútra (napriek slabým kontrakciám som stále mala pocit, že koniec je blízko), ale odmietol s odôvodnením, že je ešte skoro, že ma nechce pozerať moc často, aby tam náhodou nezaniesol nejakú infekciu, keďže bábätko už nie je chránené plodovou vodou. Zliezla som z lôžka a oznámila mužovi, že sa idem vycikať. Nedalo sa mi, tak som sa aspoň osprchovala horúcou vodou, keď už som tam bola. :)

Po návrate na sálu ma chytila prvá a posledná kontrakcia, ktorá ma skutočne bolela a musela som ju predýchavať. Trvala asi 2- 3 minúty. Hneď po nej prišiel silný tlak na konečník. Na muža som úplne zabudla a žiadne plánované vyhodenie sa nekonalo. Vybehla som na chodbu a zakričala na sestričku, že mám tlak na konečník, následne som rýchlo bežala vyliezť na pôrodné kreslo. Zbehlo sa to neuveriteľne rýchlo. V jednej minúte len ja a muž, ticho a kľud a v ďalšej plná sála ľudí a ruchu. Vydriapala som sa teda hore na kreslo, ľahla, zatvorila oči a počúvala inštrukcie pôrodnej asistentky a doktora.

Malý sa narodil na tri zatlačenia. Muž mi na pokyn PA držal hlavu, nechápem na čo, asi chcela, aby sa cítil užitočný. :) Tlačenie sa obišlo bez nástrihu len s pár povrchovými stehmi. Malý začal hneď plakať. Doktorke z novorodeneckého sa však nepozdávalo jeho dýchanie a klokot v pľúcach, tak povedala, že ju to mrzí, ale nemôže mi ho priložiť, že to musí skontrolovať. Placenta vyšla pár minút po malom.

Pôrodník ma zašil za pár minút, počas tej doby nám prišli ukázať na chvíľu malého, ale potom ho hneď zas odniesli. Prišla nás informovať doktorka, že má problém s dýchaním a udržiavaním teploty, ale vzápätí nas ukľudnila, že to určite nie je nič vážne a že to je spôsobené tým predčasným pôrodom. To ma upokojilo a verila som, že je naozaj všetko v poriadku, túto nemocnicu som si totiž vybrala aj kvôli vychýrenej neonatalogickej jednotke.

Až vtedy som začala naplno vnímať prítomnosť muža. Bola som zvedavá na jeho dojmy. Povedal, že mu to prišlo všetko veľmi prirodzené. Nakoniec som celkom rada, že tam bol, stal sa mi bližší. Akurát si hovorím, že som sa mohla tváriť, že viac trpím, lebo teraz má isto pocit, že pôrod je malina :D. po dvoch hodinách na sále som zliezla zo stola a odviezli ma na izbu. Tam som sa hneď postavila a začala normálne fungovať. Cítila som sa skvelo. S mužom sme netrpezlivo čakali na správy o malom. Onedlho nás prišla informovať doktorka z novorodeneckého, že malý sa ešte stále neadaptoval, tak ho musia nechať v inkubátore. :( Po tejto správe som poslala muža domov za prvorodeným.

No, nebudem to už zbytočne naťahovať. Gabriel sa narodil 12.6.2013 o 8:21 s mierami 3380/52cm. Mal dva krát obtočenú šnúru okolo krku a syndróm modrej masky. Po pôrode mal problém so saturáciou (okysličením), termoreguláciou a mal nízku hladinu cukru v krvi. Svoju prvú noc strávil na Jednotke intenzívnej starostlivosti. :( Našťastie mu tá jedna noc stačila na adaptáciu a krásne sa stabilizoval. Potom sme už boli stále spolu.

Keď to mám zhodnotiť spätne, tak pôrod bol úžasný, presne aký som chcela. Teda, až na to prvé prisatie na sále, ktoré mi bohužiaľ nebolo dožičené ani pri prvom synovi. Do tretice sa to isto podarí! :-D Ale splnilo sa mi, že do mňa nepchali žiadne medikamenty, nerobili žiadne neprirodzené zásahy do priebehu pôrodu a dokonca nechal pôrodník aj dotepať pupočnú šnúru pár minút.

Na záver by som ešte zhrnula porovnanie svojich dvoch pôrodov, keďže som sa počas tehotenstva zaoberala otázkou, či je skutočne každý pôrod iný, alebo či sú ženy, u ktorých je priebeh vždy zhruba rovnaký.

Prvý pôrod začal 37+5 prasknutím vody o jednej ráno. Druhý pôrod začal 37+5 prasknutím vody o tretej ráno. V oboch prípadoch voda odtekala postupne a kontrakcie nastúpili až o cca dve hodiny neskôr. Čo sa týka samotného priebehu pôrodu, prvý trval 10 hodín, pichali mi magnézium na zníženie tlaku, následne oxytocín na zosilnenie kontrakcií, povinné ležanie na chrbte celý čas až do narodenia malého. Tlačenie sestričiek na brucho a rutinný nástrih boli samozrejmosťou. Druhý pôrod bol z tohto pohľadu 100% prirodzený :), žiadne medikamenty, žiaden nástrih, žiadne umelé zásahy, celková doba trvania 5 hodín. Akurát ten záver s prevozom malého na JIS bol stresujúci, ale našťastie sa to obišlo bez následkov.

Dokonca sa mi podarilo napriek neskorému prvému priloženiu aj pekne rozkojiť, i keď mliečko sa riadne rozbehlo až siedmy deň po pôrode.

Teraz už len čakám na ten nával nekonečnej lásky, ktorý sa časom dostaví a ja sa ho neviem dočkať. Každým dňom ho ľúbim o kúsok viac. :)

Ďakujem za prečítanie.

Líbil se vám deníček? Máte také co říct? Přidejte na eMimino.cz svůj deníček.
Průměrné hodnocení zápisku v deníčku 4.8 bodů
 Váš příspěvek
 
Petra2829
Kelišová 7390 příspěvků 23.06.13 06:18

Krásný :-) Já si užila 3 porod asi nejvíc. :kytka:

 
Lada84
Ukecaná baba ;) 1280 příspěvků 23.06.13 06:58

Nadherne a mile napsane. Nevim, jestli je to tou slovenstinou, ale mam z denicku takovy fajn a pohodovy pocit. :kytka:
At se vam i rodince dari! :palec:

 
Mišanila  23.06.13 08:29

Gratuluji k pěknému porodu, i když ten závěr úplně nevyšel podle představ.
A líbí se mi přístup v porodnici a toho doktora, co debatuje s rodičkou, jestli oxytocin ano nebo ne :) to mi přijde super a bohužel trochu jak z jiné planety…

 
Maky.p
Generální žvanilka 22744 příspěvků 23.06.13 08:49

Soldi, krásný! :potlesk: Gabrielkovi přeji moc zdravíčka, ať se mu hezky daří :hug:

 
Petiik
Ukecaná baba ;) 1848 příspěvků 23.06.13 12:33

Moc hezký deníček :potlesk: Takový porod by se mi jednou taky líbil :mrgreen:

 
niezabudka
Kecalka 133 příspěvků 25.06.13 16:59

Pekné meno ste mu dali, tiež som nad ním uvažovala.

 
mijadave
Závislačka 3450 příspěvků 25.06.13 18:32

Soldi, krasny porod :palec: aj ja taky chcem ;)

Vložit nový komentář