Rozporuplné pocity

meravigliosa  Vydáno: 05.05.11

Spomienka na babku. Buch buch buch… Moje srdce bije ako splašené, tou vzrušujúcou myšlienkou, ktorá mi náhle prebehla mysľou. Potrebujem trošku zmeny a odísť zo stereotypu, ktorého mám pri dvoch deťoch akurát tak dosť., Zbalím ich a pôjdem s nimi do metropoly južnej moravy. Ako dlho som tam nebola? Ak nerátam návštevu babky v nemocnici 4. januára tohto roku, tak to bolo vo februári už šesť rokov.

Srdce sa mi opäť rozbúcha ako splašené, keď si predstavím maličkú garzónku mojej babky, v ktorej sme trávili dva týždne letných prázdnin, Ja, ležím na posteli a čítam si, sestra sa hrá, babka číta tiež, sem. Tam vstane, aby nám priniesla zákusok, alebo obložený chlebík, alebo hoci len jabĺčko. Pri tejto predstave sa odpútam na chvíľku od zeme a letím v spomienkach k prechádzkam po miestnom veľkom lesoparku, ktorý nesie strašidelný názov Čertova rokla.

Babka nám rozpráva, ako sa tu odohralo zopár prepadnutí, jedna masová vražda a my, deti, počúvame so zatajeným dychom a malou dušičkou sa obzeráme okolo seba, či na nás niekto niekde nestriehne. Ale babka nás ukľudní, že ak nepôjdeme príliš hlboko do lesa, tak nám ani za bieleho dňa nič nehrozí… A vidím babku, ako ide vedľa nás, neodmysliteľnú fľašu minerálky v ruke, vo vrecku zástery, alebo obrovského svetra má pre nás schované sladkosti.

A zrazu ľadová sprcha, ktorá mi vženie slzy do očí. Ale babka už nežije… už mi nepodá nové číslo jej obľúbeného týždenníka plnom ľudských príbehov, ani nezačne vetu slovami: Moniko a ukazovali u vás také, jak… ani nebude rozčúľene búchať päsťou do stola pri pozeraní večerných správ. A už mi môj diablik našepkáva… Naozaj chceš ísť? počkaj, aké to bude, keď vojdeš do bytu, ku ktorému si hneď primyslíš babku a ona tam nebude. Veru, nie príliš pozitívna myšlienka. Ani sa tak neteším, asi to odvolám…

Ale potom mi dobrý anjeliček pošepne: Ukážeš svojim deťom miesta, kde si sa hrala, pozriete si spolu osvetlené mesto, ktoré tak krásne vidno z bytu a ak bude svietiť slniečko, môžete spolu pozorovať západ slnka, obdivovať farby, ktoré bude mať obloha, alebo len tak čakať, kým sa zapne pouličné osvetlenie.

Veru, šesť rokov je dlhý čas, a ja sa už opäť začínam tešiť…

Líbil se vám deníček? Máte také co říct? Přidejte na eMimino.cz svůj deníček.
Průměrné hodnocení zápisku v deníčku 4.8 bodů
 Váš příspěvek
 
martina75
Zasloužilá kecalka 648 příspěvků 05.05.11 12:28

Moje babička umřela už dávno ,ale já si pořád pamatuju jak voněla jak mluvila prostě všechno ,rozumím ti vím jak dokáže bolet vzpomínka.držím ti palce at se ti navrat do tvého dětství podaří a moc nebolí :hug:

 
meravigliosa
Závislačka 2739 příspěvků 05.05.11 14:33

To je starý článok, napísala som ho dva mesiace po jej smrti. A teraz v januári to už boli tri roky. Mala som to o to ťažšie, že kremáciu mala v deň dcérkiných prvých narodenín. Nakoniec som tam nešla, viem, že aj babka by to tak chcela, aby som bola s dcérkou, nie na jej pohrebe. Ale dlho mi trvalo, kým sa sa vysporiadala s tým, že som jej nedala posledné zbohom

 
skritek Petra
Kelišová 5504 příspěvků 05.05.11 14:45

velmi krasne napsano, ja mam takove vzpominky na oba prarodice, je to velmi pekne … a uz se tesim, az jednou budeme mit deti, ze jim budu o nich povidat a predavat veci, ktere me dedecek a babicka ucili, tak tady budou naporad :)

 
AniNevim
Neúnavná pisatelka 16804 příspěvků 05.05.11 19:02

Uz je to mnoho let, co mi umrela babicka (1998) a presne tak, dodnes ji vidim, vzpominam a brecim i ted :( uplne jsi me rozplakala.

 
pannacotta
Generální žvanilka 24984 příspěvků 06.05.11 05:48

krasny clanek :cry: mne umrela babicke pred dvema lety a taky si rada pospominam na to jaka byla i kdyz si ji pamatuji matne protoze sme tam chodili moc malo :-(

 
petruna.zidja
Echt Kelišová 7647 příspěvků 08.05.11 02:58

Mer, hezky napsáno.

Přesně vím o čem píšeš :mavam:

Vložit nový komentář
Poslat
nový deníček

Všechny deníčky uživatele