Tehotenstvo, pôrod a čo bolo potom

marhulka13  Vydáno: 17.05.11

Často čítam vaše denníčky a preto som sa aj ja rozhodla podeliť sa s tým mojím zážitkom s vami. Jednoducho, všetko zlé je na niečo dobré a naopak.

Keď som sa dozvedela, že som tehotná, bola som v hroznom šoku. Pár dní predtým mi bola ukončená pracovná zmluva, čiže som ostala bez práce, manžel (vtedy ešte snúbenec) končil vysokú školu a tiež bol v podstate bez príjmu. Bývali sme spolu v podnájme a všetky výdavky išli z mojej výplaty. Preto ma na sekundu napadol aj potrat. Priateľ mi to však rýchlo vyhovoril, že určite to spolu zvládneme, máme niečo našetrené a on si ihneď po škole nájde prácu.

Inak, že som tehotná, som sa dozvedela až v 11. tt, lebo menzes mi vždy blbol a to, že mi neprišiel som prikladala stresom, ktoré som vtedy mala. No keď som zbadala to drobčiatko na utz, hneď mi bolo jasné, že ho milujem viac než čokoľvek a veľmi po ňom túžim :)

Toto bolo v júni, priateľ si hneď od 1. júla našiel prácu, v ktorej veľmi slušne zarábal, takže nebolo nad čím premýšľať a začali sme plánovať svadbu. Tá sa konala 11. septembra 2010 a celý čas som sa necítila dobre, nevedela som sa dočkať, až sa to skončí a môžem ísť domov.

Dva týždne na to som sa po celom tele vyhádzala. Mala som opuchnuté mokvavé fľaky po tele, tak som išla na pohotovosť. Poslali ma na gynekológiu a tam po vyšetrení zistili, že babätko už zostúpilo do pôrodných ciest a začínam sa otvárať. Dali mi nejaké infúzie, magnéziové tablety a kľudový režim s vyvýšenou posteľou, čiže som spávala dolu hlavou. To som bola v 22. tt. Fľaky už nikto neriešil, dávali mi na to iba zinkovú masť a to bolo všetko. Taktiež aj diétu, no keď som pri nej schudla, tak mi ju vysadili, lebo celkovo som za celé tehotenstvo pribrala iba 6 kg.

Takýto „komfort“ som si užívala až do 37. tt, potom mi už vysadili všetky lieky a nechali iba magnézium, lebo babätko bolo menšie na svoj týždeň. Od 34 tt som už bola otvorená na 3 prsty. Chodila som na pravidelné kontroly a nič sa nedialo.

1. februára som sa cítila nadmieru dobre. Požehlila som veci pre malinkého, mal to byť chlapček, uvarila som obeda okolo 17.00 som sa ešte vybrala do obchodu. Keď som sa vrátila domov, začalo mi trochu tvrdnúť brucho, no to počas celého tehu. Manžel prišiel o 18.30 z práce, dali sme si sprchu a sadli pred telku. Vtedy som už začínala pociťovať mierne bolesti v podbrušku. Okolo 19.15 už začali zosilovať, no ešte stále sa to dalo prežiť, tak som ešte nechcela ísť z domu. No manžel ma prehovoril, lebo som mala rodiť v meste, čo je asi hodinku od mesta, kde bývame. Tak som pobalila posledné veci a vtom prišli také bolesti, že som sa nevedela postaviť, tak sme kašlali na balenie a vyrazili do najbližšej pôrodnice u nás v meste. Cesta síce trvala iba 5 minút, no stihla som zatiaľ v aute roztrhať nechtami tapacír na strope :D

Prijali ma o 19.45, sestrička začala natáčať monitor, som myslela, že už z kože vyskočím. Takto som sa jej tam trepala 20 minút, kedy prišiel lekár, že ma vyšetrí. Od prekvapenia mi skoro oči vypadli, keď mi oznámil, že som už celkom otvorená a bude rád, keď to stihneme na tretie poschodie. Hneď ako ma uložili na pôrodný box, som 2× zatlačila náš Jurko bol o 20.50 na svete s mierami 2700 g a 48 cm v 39. tt. Hneď ho vzali preč, takže ani fotky manžel nespravil. Teda celý pôrod s veľkými bolesťami trval necelé dve hodinky.

No čo bolo potom, bola hotová katastrofa :( Keďže Jurko sa tak rýchlo dral na svet a navyše sa narodil s ručičkami pri hlave, tak som bola neskutočne dotrhaná aj zvonka aj zvnútra napriek tomu, že ma nastrihli. Šitie som celé preskuvíňala trvalo vyše hodiny.

Na izbu ma dopravili okolo tretej ráno, lebo som stále silno krvácala. Začala som pociťovať silné bolesti v chrbtici, ktorú som už predtým mala zlomenú. Bolesti sa vystupňovali natoľko, že som sa nevedela ani pretočiť. Zacítila som silný tlak do očí a akoby mi tam prebehol elektrický prúd. O piatej bola vizita a keď ma lekári zbadali, ihneď privolali očnú, ktorá mi diagnostikovala poškodenie rohovky, tak mi nasadila troje lieky a ešte ATB. S chrbticou ma vzali pod rtg, tam zistili, že mi zostúpila panva nižšie, kostrč sa vyklonila smerom dnu a celé je to opuchnuté.

Celý čas som musela ležať len na ľavom boku. Nevedeli mi povedať, či sa to zlepší a ak hej, do akej miery zostane chrbtica poškodená. Moje dieťatko mi len prišli ukázať a hneď mi ho vzali preč. Po pár hodinkách ma prišli skontrolovať zospodu, či ešte tak krvácam, no dvaja lekári ma museli otočiť, lebo som absolútne nevládala. Ešte mi oznámili, že pri šití sa im stratil jeden tampón, tak musia skontrolovať, či neostal dnu. Najhoršie vyšetrenie, aké som kedy zažila, už som im tam aj plakal, nech ma už nechajú všetci tak, tá bolesť sa nedá vydržať.Rana mi tak opuchla, že som nevedela ísť ani na wc, takže samozrejme ma museli cievkovať. Od bolesti mi pichli morfium a v pravidelných intervaloch som dostávala infúzie mesocainu.

Celý ten čas mi malého chodili len ukazovať. Na tretí deň po pôrode som dostala vysoké teploty, takže bolo rozhodnuté, že kojiť nemôžem, lebo som brala neskutočne veľa liekov a ATB, ktoré sa v období kojenia nemôžu. Jurka začali učiť na umelú výživu, no úplne odmietal jesť, mal silnú žltačku, tak ho dávali pod svetlo a aby nestrácal tekutiny, dostával infúzky.

Aby mne toho nebolo málo, dostala som chrípku, takže som musela byť na izbe sama, nevedela som, čo sa robí, čo bude a len tam tak ležala ako mŕtvola. Viete si asi predstaviť, do akých depresií som sa dostávala. Bála som sa, že sa nikdy nebudem môcť postarať o svoje dieťa, čo s ním bude, lebo aj tak som to mala sťažené, keďže od narodenia nehýbem ľavou rukou.

Na piaty deň od pôrodu opuch chrbtice poľavil, pomaly ma skúšali postaviť, no musela som všade ísť iba za prítomnosti lekára. Ešte aj do sprchy. Hanbila som sa jak prasa :)

No keď za mnou zatvorili dvere na izbe, sama som sa skúšala rozchodiť, lebo po toľkých dňoch ležania sa so mnou všetko točilo a bola som slabá. Návštevy na oddelení boli zakázané, takže som celý čas bola sama. Šiesty deň som s pomocou sestričky a manžela išla na chodbu, nech aspoň niekoho vidím. Malý Jurko sa medzitým aspoň trochu rozpapal, mne nasadili lieky na zástavu laktácie a na ôsmy deň nás prepustili s tým, že mám ísť na ortopédiu.

Prišli sme domov, manžel si vybavil dovolenku, prišli rodičia a pomáhali mi s našim synčekom, keďže chodila som veľmi ťažko, sedieť som nevedela a vstať bol hotový horor. Depresie sa mi ešte viac stupňovali a to až do takej miery, že som len plakala, odmietala som malého, že ja som neschopná, nechcem ho, nech si ho odnesú preč. Manžel bol zúfalý, tak vyhľadal psychiatra, či mi vie pomôcť. Ja som už vôbec nejedla, schudla som 10 kg a pri výške 173 cm som vážila už iba 48 kg. Nasadil mi lieky na upokojenie a postupne sa to začalo upravovať. Rodičov vystriedala svokra a tá mi neskutočne pomohla. Stále sme sa rozprávali, nechala ma aj vyplakať, zapájala ma do činnosti s malým a pod.

Po mesiaci sa už aj chrbtica zlepšila, no už nikdy nebude v úplnom poriadku, teda nemôžem sedieť na tvrdom, ani športovať, proste len sa šetriť. Na kontrole po šestonedelí zistil môj gyn., že ma treba vyčistiť, lebo sa mi vnútri nazbierala krv a mám zápal. Tak to liečim ešte stále, hoci od pôrodu ubehli už viac ako tri mesiace.

A čo je s nami teraz? :) Manžel je skoro stále v práci, ako aj vždy bol, ja som s Jurkom sama a všetko zvládame. Lieky na upokojenie mi už dávno vysadili, beriem iba sem tam lieky na bolesť chrbtice. Jurko je pokojné babatko, spinká celú noc, takže sa dobre vyspím aj ja :) Aj keď sme začiatok nemali ľahký, teraz sa snažím všetko dobehnúť, dať mu všetku svoju lásku a spravila by som pre moju rodinku prvé aj posledné :)

Ďakujem všetkým, ktorí to dočítali až sem, je to strááášne dlhé, no chcela som to čo najviac priblížiť. A hlavne ďakujem svojmu manželovi a rodine, že stáli pri mne a nesmierne mi pomohli :) Milujem vás :)

Líbil se vám deníček? Máte také co říct? Přidejte na eMimino.cz svůj deníček.
Průměrné hodnocení zápisku v deníčku 4.9 bodů
 Váš příspěvek
 
ája 2
Závislačka 3311 příspěvků 17.05.11 08:29

Ahoj holka
Při čtení tvého deníčku mi úkápla nějaká slza. Bohužel tvůj porod a to co následovalo potom byl opravdový horor .
Ty si ho vzládla na jedničku a pro nás ostatní jsi inspirace proto že málo kdo by to takhle vzládnul a znovu se postvil na nohy . Přeji tobě a tvému miminku hodně zdraví a štěstí a at se vám vše zlé už jen vyhýbá :mavam: :mavam: :kytka: :-D

 
Dice
Extra třída :D 10044 příspěvků 17.05.11 08:41

Teda ty si opravdu úúžasná!!! Moc před tebou smekám, to čím si prošlas to je fakt hrůza. přeji ať jseš zdravá, ať je vše fajn, jsi spokojená maminka a máš zdravý a štastný miminko!!!
Je skvělý že máš kolem sebe bezva manžela a milující rodinu!!!! :hug: :hug: :hug:

 
skritek Petra
Kelišová 5504 příspěvků 17.05.11 08:43

Marhulko, klobouk dolu, jsi neskutecne silna, ze si to tak vse uzasne zvladla … tak ted uz iba to dobre prejem!

 
mikki 25
Zasloužilá kecalka 578 příspěvků 17.05.11 09:00

si neskutečně silná a nádherně si to všecko zvládla,moje setra prožívala něco podobného ale s tím že byla v nemocnici dlouhé měsíce a jako maminka nemohla fungovat vůbec ale nakonec to taky zvládla,přeju vám at ste už jen a jen zdraví a všecko je jak má být

 
Banny
Závislačka 3399 příspěvků 17.05.11 09:33
:hug: :hug: :hug:
 
Kakami
Závislačka 3182 příspěvků 17.05.11 10:50

Neskutečný…na jednu stranu je mi tě líto a na druhou stranu tě obdivuju jak jsi to zvládla :palec:

 
zelvicka2003
Stálice 61 příspěvků 17.05.11 11:33

Tak to jsem ráda,že už jsi na tom líp,měla jsi to opravdu hodně těžký a blahopřeju ti,žes to zvládla.Teď už snad bude jenom dobře.

 
Ka-tcha  17.05.11 11:56

Jak píšeš, byl to dlouhý deníček, ale dočetla jsem ho bez dechu!!! Je až neuvěřitelné, kolik smůly jste si s malým vybrali… Strašně moc Vám přeju, aby to bylo to nejhorší, co spolu máte zažít a od teď už bude vše jen lepší! Nesmírně si to zasloužíte. Klobouk dolů před Tebou - co všechno jsi musela zvládnout a kolik jsi toho pro malého udělala. Vlastně jsi obětovala i kus zdraví. Věřím ale, že už to opravdu musí být jen lepší! Strašně držím palečky, jste mí hrdinové! :kytka: :potlesk: :huban: :srdce:

 
Lotynka
Stálice 93 příspěvků 17.05.11 12:29

Taky chci vyjadrit svuj obdiv a hlavne poprat tobe a malemu, aby se uz na vas jen stesti usmivalo a mohli jste si sebe navzajem bezstarostne uzivat. Tvuj denicek krasne ukazuje, jak krehka je hranice mezi bezproblemovym porodem a komplikacemi, ktere mohou cloveka zcela ochromit, a to i na nekolik mesicu. Ale co je dulezite, ze v tom nestesti mas obrovske stesti na lidi kolem sebe, milujiciho manzela a rodinu, a to je na tom tvem denicku moc krasne! At se vam dari!!! :srdce:

 
Marketa 1991
Zasloužilá kecalka 788 příspěvků 17.05.11 21:40

jezis tak to si neumim predtavit kdyby se to stalo me.
drzim palecky,at ste oba hlavne zdravi… a dobojujete to az do konca. :palec: :palec: :palec: :palec: :palec: :palec: :palec: :palec: :palec: :potlesk:

 
astaco
Nováček 6 příspěvků 17.05.11 22:54

Marhulko, jsi neuvěřitelně statečná a s obdivem před Tebou smekám!
Z celého svého srdce přeju Tobě i Tvému chlapečkovi už jenom štěstí, zdraví a sílu :hug:

 
marhulka13
Kecalka 167 příspěvků 18.05.11 12:32

dakujem vám všetkym za povzbudenie, kazde milé slovo vždy poteší :dance:

 
Magnificata
Ukecaná baba ;) 1443 příspěvků 17.10.11 16:41

Ufff, to je teda síla:-o
Jsi moc statečná! :srdce:

Vložit nový komentář
Poslat
nový deníček

Všechny deníčky uživatele