Ako som si nestihla užiť svoj štvrtý pôrod

Porod

Dennik je dosť dlhý, takže odporúčam kávičku, čajík a veľa trpezlivosti :D Je to pomerne podrobný opis mojich pocitov pri zistení neželaného tehotenstva a následného vysporiadavania sa s novou situáciou. No a záver, záver je myslím je jasný :)

Na úvod sa vrátim trošku do minulosti, aby som si to všetko pekne zhrnula.

Mala som doma už troch chlapcov – Leonarda (6 r.), Gabriela (4 r.) a Viliama (1 r.).

Pri nich som mala všetky tehotenstvá ako cez kopirák – tehotenstvá také, že som ani nevedela, že som tehotná, iba čo mi bruško rástlo a pôrody tiež veľmi podobné. V 37+5tt mi praskla plodová voda, potom 2–3 hodiny bezbolestných kontrakcií a následne po pár zatlačeniach bol potomok vonku.

Po narodení nášho tretieho syna Viliama som si povedala, že dosť bolo detí, tri sú viac ako dostatok a konečne sa môžem začať venovať aj sama sebe. Našla som si úžasnú prácu z domu (skutočná práca snov - voľná pracovná doba a skvelý plat), začala som brať lekcie business angličtiny a dva krát do týždňa som chodila na tréningy pole dance. Tam som sa skutočne našla – boli sme výborná partia a akrobacia na tyči spojená s neustálym prekonávaním samej seba ma neskutočne napĺňali. Proste všetko bolo ideálne.

Ako začalo jarné počasie, rozhodla som sa pridať k pole dance ďalší aktívny prvok a šla som si kúpiť svoj prvý bicykel od čias strednej školy. A hneď cez víkend som sa vydala aj na prvú skúšobnú jazdu s najmladším Viliamom na palube. Bolo sobotné ráno, vonku krásne slnečno, do mesta som to mala slabé dva kilometre a „akútne“ sme doma potrebovali papierové vreckovky.

Ako som tak krúžila po drogérií, padol mi zrak na tehotenské testy. Po chvíľke rozmýšľania som ich vložila do košíka. O týždeň mala totiž sestra svadbu a mne sa zdalo, že mám nejaký oneskorený cyklus, aj keď nikdy nebol veľmi pravidelný. Ale cítila som sa tak nafúknuto. A cez týždeň som si kúpila langoš. Ten som mala naposledy ako tehotná s Viliamom. A hlavne, chcela som mať istotu, že sa môžem na svadbe slobodne a bez výčitiek zabávať.

Test som vyskúšala hneď po návrate domov. Ten šok, keď sa na ňom zjavili dve paličky! Neverila som vlastným očiam! Bola som vydesená. Bežala som dole za mužom a ten ocikaný kus papiera som doňho šmarila so slovami: „Takto si si dával pozor?!“ Dráma pokračovala mojimi výkrikmi rozmaznaného decka: „Ja nechcem, nechcem, nechcem a nebudem mať zas dieťa!“ Do tejto atmosféry prišla svokra, lebo zrovna v ten deň nám sľúbila postráženie všetkých detí, aby sme si mohli užiť pár hodín osamote.

Šli sme do nákupného centra, potrebovali sme ešte deťom nejaké pekné handry na svadbu. Aspoň sme mali chvíľu kľudu na prebratie situácie. Ja som ako bláznivá vbiehala do každej lekárne a kupovala testy, na ktoré som následne cikala dúfajúc, že ten ďalší už konečne ukáže ten správny výsledok – jednu čiarku. No, nestalo sa. A ja som si zas a znova pripomenula dávne slová veštice, ktorá mi predpovedala 4 deti, troch chlapcov a dievčatko na záver. Ako som sa vtedy smiala, že ja toľko detí mať nikdy nebudem. Ani náhodou!

Tak strašne som nechcela to dieťa. Kto neprežil, ten si to ani nedokáže predstaviť. Celý jeden deň som si googlila témy o interupciach. Ale to nie som ja. To by som nikdy nedokázala. Napriek tomu som sa ešte dobrých pár dní budila s pocitom, že to tehotenstvo bola len nočná mora. Až po týždni, či dvoch som sa pomaly začala zmierovať s novým stavom, s tým, že budem znova vyzerať ako hrošica, že musím zas vypiplávať nového miničloveka, že bude treba všetko doma preorganizovať a zas kupovať nové auto.

Celé tehotenstvo som prežívala viac menej v negatívnych, prinajlepšom neutrálnych pocitoch, chvíľky naplnené radosťou a zvedavosťou na príchod nového člena rodiny boli extrémne vzácne. Aby som si to čakanie aspoň trošku spestrila, rozhodla som sa, že si nedám povedať pohlavie. Aj tak to bude pravdepodobne chalan číslo 4, a takto si aspoň pár mesiacov budem môcť predstavovať, že možno je to aj dievča. Niežeby som nejako extrémne túžila po dievčatku, vždy som chcela radšej chlapčeka, ale ten kumulujúci testosterón u nás doma mi už dával pekne zabrať, nehovoriac o tom, že pri rozoberaní ich obľúbených technických a vedeckých tém som sa často cítila vylúčená z kolektívu. Takže predstava ďalších malých guliek do partie ma vôbec nenadchýňala.

Tehotenstvo ako také prebiehalo veľmi podobne ako tie predchádzajúce, avšak pár malých odchýliek sa našlo:

  • Placentu som prvý krát mala vzadu. A bol to teda riadny rozdiel. Hlavne vo vnímaní pohybov. Prvé nesmelé štuchance som neveriacky zaznamenala už okolo 13–14tt.
  • Prvý trimester ma občas potrápili mierne vyrážky na tvári, čo je u mňa (nielen v tehotenstve) jav nevídaný. Bruško malo očividne úplne iný tvar než v predchádzajúcich tehotenstvách.
  • Plod pri meraniach na sone vždy zodpovedalo veľkosťou termínu (predtým boli bábätká vždy o týždeň až dva väčšie, hlavne kvôli veľkým hlavám).
  • V prvom trimestri mi vyšla vysoká pravdepodobnosť down syndrómu – skreslila to jedna hodnota a dočítala som sa, že býva často falošne skreslená práve pri tehotenstvách s dievčatkami – opakovaný odber už dopadol našťastie dobre.
  • No a hlavne som na žiadnom sone nevidela to, čo robí chlapca chlapcom. Síce som vždy poctivo hlásila vopred, že pohlavie vedieť nechcem, ale pri sonách som sa samozrejme rada kochala pohľadom na bábätko, spoliehajúc sa na to, že keď pohlavie vedieť nechcem, tak gynekológ nemá dôvod cielene sa pozerať plodu medzi nohy.

V podstate bolo celkom dosť náznakov, že by to mohlo byť dievčatko, ale žiadny z nich nebol smerodatný a sám o sebe nemusel nič znamenať. Neprikladala som tomu žiadnu váhu, páčilo sa mi byť v tej sladko trpkej neistote.

Vzhľadom na to, že som netušila, kedy presne som otehotnela, tak som mala dva termíny pôrodu – 15.12. podľa môjho nepravidelného cyklu a 12.12. podľa sona. Rozhodla som sa riadiť termínom 12.12., keďže to sme mali s mužom 14. výročie a bolo to teda také pekné symbolické.

Prvé dva trimestre tehotenstva ubehli ako voda – stále som 2× týždenne chodila na pole dance, jazdila na bicykli, čľapkala sa s deťmi v bazéne počas leta a stále som aj pracovala. V siedmom mesiaci som na moju veľkú ľútosť musela prestať s pole danceom, keďže šplhať po tyči s velkým bruchom bolo nielen komické, ale už aj pomerne náročné.

Okrem toho v septembri začala aj škola, mali sme doma prváka, tak sa mu trebalo venovať, voziť na krúžky a pod. Ani neviem ako to zbehlo a bol tu november. Veľmi náročný a hektický mesiac. Muž mal v práci vrchol sezóny a tento rok bol preňho extrémne vyčerpávajúci. Do práce chodil ráno o ôsmej, vracal sa o šiestej večer, aby mi pomohol uložiť deti, a potom ešte pracoval do jednej druhej rána. A takto každý deň, aj v sobotu. Ja som tiež ešte pracovala 6 hodín denne, starala sa o domácnosť a deti. Každý deň budík o šiestej ráno, nachystať deťom raňajky, zabaliť desiate, obedy, rozviezť ich. Varila som po nociach. Obaja s mužom sme boli nervózni, unavení, a ako som sa prehupla do deviateho mesiaca, tak nervozita sa ešte stupňovala. Vždy, keď som mužovi volala do práce, tak očakával, že rodím.

S blížiacim sa záverom tehotenstva prišli úvahy, že aké to bude tento krát. Zas mi praskne voda v 37+5tt? Tak rada, by som aspoň raz zažila pôrod začínajúci kontrakciami. Že vraj bývajú rýchlejšie a menej bolestivé. Aj keď to menej bolestivé som si nevedela predstaviť, keďže ani predchádzajúce pôrody ma žiadno extra neboleli.

Prvý krát som zažila, čo to je tvrdnutie brucha. A nočných poslíkov. Radšej som si do telefónu stiahla aplikáciu na meranie intervalov a dĺžky sťahov. Že čo keby to boli náhodou kontrakcie.

Na poradni v 36tt mi bral gynekológ ster na streptokoka. A veľmi nemilo ma prekvapilo, že vyšiel pozitívne. To bolo prvý krát. Bola som z toho pomerne nešťastná. Nielen kvôli hororovým historkám o hroziacej sepse u novorodenca, ale aj tá predstava byť v pôrodnici 4 hodiny pred pôrodom a absolvovať infúziu s antibiotikami, ktorá môže, ale nemusí pomôcť, ma desila. Zopár dní som sa tým trápila, ale potom som si povedala, že aj tak to žiadno neovplyvním a nejako to už len dopadne.

Pracovala som až do 19.11. a dúfala, že bábätko v brušku vydrží čo najdlhšie, nech mám čas všetko pochystať a nech sa to už konečne trošku ukľudní u muža v práci, lebo vplyvom nedostatku spánku a veľkého stresu to bola chodiaca nervózna nevyspaná troska a k veľkej cti mu slúži, že napriek všetkému sa mi stále snažil všemožne pomáhať.

Posledný mesiac som si hovorila, že ak rodiť, tak ideálne v nejaký párny dátum (ako aj predtým) a ideálne pred víkendom, lebo fakt neviem, komu by sme zverili tie naše malé kreatúry, kým by som bola ja v pôrodnici a muž v práci.

V 38+1tt (štvrtok 29.11.) som bola na poradni. Dole všetko pripravené, otvorená na 2–3 cm, môže to prísť hocikedy, tak znel záver prehliadky. Dokonca mi gynekológ ponúkol Hamiltonov hmat, že aby to trošku popohnal. Rozhorčene som sa ohradila, že ja nič poháňať nepotrebujem, naopak, rada by som vydržala ešte aspoň týždeň. Neviem, čo to majú furt tí chlapi s tým urýchľovaním pôrodov.

Deň na to, v piatok, som bola o šiestej večer ešte stále sama doma s deťmi. Hrali sme sa v izbe všetci spolu. Vzácna chvíľka kľudu a pohody, užívala som si to. Zrazu som cítila ako niečo zo mňa vytieklo. Okamžite mi napadlo, že to je plodová voda. Ale bolo toho máličko. Tak asi len nejaký výtok. Alebo skôr hlienová zátka. Ostala som nekľudná, nervózna, ruky ľadové. O siedmej boli všetky deti úspešne uložené v posteli a muž doma. Ja som ostala úplne podráždená, cítila som miernych poslíčkov.

O pol ôsmej som navrhla mužovi dopozerať si film z predchádzajúceho večera. Potrebovala som sa ukľudniť, odosobniť. A chcela som si stopovať poslíčkov. Cítila som ich ako jemnú menštruačnú bolesť spojenú s tlakom. Ten tlak bol nezvyčajný. Sťahy boli pravidelné po 5 minút a trvali 1,5 minúty. O ôsmej film skončil. Hovorím mužovi, že mám divné tlaky, a že by som sa asi dala ísť pre istotu pozrieť do pôrodnice, že asi falošný poplach, ale pre istotu. Pôrodnica bola 60 km od nás.

Volala som svojej mame, či príde k deťom. Nedvíhala. Skúšala som to opakovane. A nič. Joj, tak som sa hnevala. Však sme mali dohodu, že už bude stále na telefóne. Tak muž volal svojej sestre. Ale ona býva v dedine 15 km od nás. Prísť by jej trvalo cca pol hodinu. Tak musíme čakať. Cítila som však, že to je dlho. Že toľko čakať nemôžeme.

Našťastie vtedy moja mama zavolala, že bola na oslave a mobil si zabudla v aute. Ale uprostred oslavy ju prepadol pocit, že ho potrebuje, tak sa zdvihla a šla si poň. Vďaka za túto našu ženskú intuíciu!

Konečne prišla a mohli sme vyraziť. To bolo už 20:30. Stav ciest som vopred skontrolovala cez stella centrum, pre istotu, keďže cesta viedla aj cez problematický úsek, kde bývajú časté nehody a uzávierky. V aute sa interval kontrakcií skracoval. Asi 15 km pred pôrodnicou som bola už veľmi nervózna. Kontrakcie boli každé dve minuty až minútu. Tušila som, že to bude tesné. Bolesť som necítila, len silný tlak, vnímala som, ako sa to dole všetko otvára.

Konečne sme zastavili pred pôrodnicou, vybehla som z auta, muž za mnou. Vygúľala som sa svižným tempom na druhé poschodie, kde bola pôrodnica. Akurát šla okolo mladá doktorka. Pýta sa ma, že s čím som prišla. S úsmevom na tvári som odpovedala, že s pôrodom. Netvárila sa, že mi verí. To bolo 21:20.

Poslala ma za sestričkou na príjem. Vybaviť tie otravné formality. O pár minút jej hovorím, že ja mám ale vážne kontrakcie každú minutu až dve. Poslala ma teda do šatne sa prezliecť. Tam som ešte vtipkovala s ďalšou sestričkou. Pri pohybe som sťahy necítila vôbec, ale začínala som mať pocit tlaku na konečník. Oni to však všetci stále brali nejako ležérne! Tak hovorím sestričke, že už cítim tlak na konečník a že som štvrtorodička. No konečne sa začalo niečo diať! Pri slove štvrtorodička začali konečne kmitať a odvelili ma na pôrodnú sálu. Tam sa ma zas začali vypytovať dookola na adresu, zamestnávateľa a bla bla bla.

Medzitým prišiel skúsený doktor a mladá doktorka, ktorú som predtým stretla na schodoch. Doktor mi oznamuje, že mladá sa zaúča, tak ma vyšetrí ako prvá. Išla na to. Zrazu na mňa pozrela, vyvalila oči a hovorí: otvorená na 10 cm, bránka zájdená, vak blán vydutý v pôrodných cestách.

Divili sa veľmi, že sme sa odvážili ísť tak ďaleko v takomto stave. Ale či sme my vedeli, že sa to tak rýchlo zvrhne?

Ešte chvíľu ma tam cvičili s formalitami, ale som sa potom ohradila, že už vážne potrebujem tlačiť. Súhlasila som s prepichnutím plodového vaku. Nohy mi zalialo teplo, prišla kontrakcia, stačilo jemne zatlačiť a bábätko zo mňa vyšlo v gejzíre plodovej vody. Muž bol uchvátený, že aký krásny pohľad to bol. Doktor mal čo robiť, aby dieťa stihol zachytiť. Dali mi ho na bruško. Snažila som sa mu nazrieť medzi nohy, ale zavadzala mi pupočná šnúra. Keď ležalo na mne, zopakovala som pokus o zistenie pohlavia. Tentokrát som skúšala rukou nahmatať, či nájdem nejaké neželané príslušenstvo. Ale som nedotiahla. Tak som sa nakoniec ako taký blbec musela opýtať, že čo sa mi vlastne narodilo.

Dievčatko. Ešte teraz mám slzy dojatia v očiach, keď si na ten moment spomeniem. Opýtali sa ma, že ako sa bude volať. Mali sme vybrané meno Julian pre chlapčeka a Rebeka pre dievčatko. Ale v tom šoku som to nejako poplietla a vyletelo zo mňa, že Juliana. Muž na mňa vyvalil oči, ze to odkiaľ mám. Ale súhlasil. Páčilo sa mu.

A tak k nám 30.11. o 21:38 priplávala naša rybka Julianka s mierami 3 320 g/51 cm. Bolo to v 38+2tt po prekotnom pôrode, ktorý trval cca 2,5 hodiny. Po pôrode hovorím doktorovi, že to bolo také rýchle, že som si to rodenie vôbec neužila.

Malú chvíľu nechali na mne, potom ju zobrali na asi 10 minút (ktoré mi prišli ako večnosť), keďže jej potrebovali odsať plodovú vodu zo žalúdka kvôli tomu streptokokovi. Potom mi ju doniesli a odvtedy sme boli stále spolu.

Keďže malá bola celý čas chránená v plodovom vaku a v pôrodnych cestách strávila dohromady minútu, možno dve, tak ma utešili, že nákaza streptokokom je mizivá, ale že výsledky odberu budú v pondelok.

Po dvoch hodinách poctivého ležania a stláčania maternice ma (potupne!) odviezli na izbu (kľudne som mohla ist po vlastných!) a doniesli mi hneď aj Julianku. Bolo niečo málo po polnoci. Muža čakala ešte náročná cesta domov.

Bála som sa oňho veľmi, lebo bol unavený, nevyspaný, vystresovaný z práce a cesty boli zlé. Musel mi sľúbiť, že hneď ako príde domov, tak mi zavolá. Ja som sa zatiaľ kochala malou. A na chvíľu som zadriemala. Zrazu som sa strhla. Preboha, vsak muž mi este nevolal! A už je to dlho. Nevedela som, kedy presne odišiel, ale bolo to dlho. Už mal byť dávno doma. Asi len zabudol zavolať. Tak mu volám. Nedvíha. Mne začína búšiť srdce. Volám znova. Stále nič. Volám mamine. Rozospato dvíha. Pýtam sa, či už muž prišiel. Nie, neprišiel. Uff, mne až zle prišlo, dvihol sa mi žalúdok, srdce bilo ako o závod. V hlave neodbytná predstava ako leží niekde vybúraný pri ceste. Čo teraz? Čo robiť? Ako mu pomôcť?

Volám 158. Zdvihol to veľmi milý policajt. Opísala som mu situáciu a pýtam sa, či nemajú hlásené nejaké nehody. A či keď mu nadiktujem mužove číslo, či ho vie lokalizovať. Počas toho ako som sa snažila neplakať policajtovi do telefónu mi muž zavolal. Tá úľava! Hneď som to zreferovala policajtovi a ospravedlnila sa za svoju hystériu.

Vysvitlo, ze vôbec neprešla taká dlhá doba, ako som sa domnievala, som to mala trošku posunuté, no. Však som bola tesne po pôrode, mala som nárok trošku hysterčiť, nie?

Naše prvé dni s Juliankou boli bohužiaľ plné stresu. Najprv som riešila toho streptokoka a stále kontrolovala, či nemá príznaky sepsy. Potom ma mladý praktikant z neonatológie vydesil informáciou, že mala malá hraničné množstvo krvných doštičiek a že sa môže jednať o hrozivú diagnózu – trombocytopéniu. To sa našťastie tiež nepotvrdilo, hodnoty boli skreslené technikou odberu. Následne nám hrozili, že ostaneme v pôrodnici dlhšie kvôli výraznému schudnutiu a stúpajúcej žltačke. Aj to našťastie dopadlo dobre, od večera do rána sa obe kritéria upravili. Keď som sa po troch dňoch konečne, šťastná ako blcha, balila domov, tak prišla ďalšia zlá správa – Juliana má hematóm v oblasti obličiek. No krvi by sa vo mne nedorezal. Ukázalo sa, že pri tej rýchlej zmene tlaku pri prekotnom porode jej vznikol v oblasti obličiek hematóm o veľkosti 3,5 cm.

Po prvotnom zdesení ma ale na špecializovanom pracovisku, kam som s ňou ešte v ten deň išla, ukľudnili, že sa to len sleduje a nič jej nehrozí.

Konečne domov! Tak som sa tešila na chlapcov!

Avšak, doma ma čakal lazaret. Najmenší mal teplotu a bolo mu zle od žalúdka. Najstarší kašlal ako tuberák a stredný mal silnú nádchu a zapálené hrdlo. No radosť tam prísť s novorodencom. Všetko sme to nejako zvládli aj bez asistencie doktorov, či nakazenia malej, čo bola moja najväčšia obava (aj keď sama na tri choré deti a jedného novorodenca pár dní po pôrode bola výrazne zaťažkávajúca skúška).

Momentálne si naplno užívam svoju rodinku, a stále mám momenty, kedy neviem uveriť, že mám skutočne svoje dievčatko, a že sa dávna predpoved veštkyne (na ktoré neverím) ozaj naplnila.

Julianka je dieťatko za odmenu (zatiaľ). Pekne spinká, papá, je kľudná a jej bratia ju už teraz zbožňujú.

Niekedy vie život lepšie, čo nám chýba a čo potrebujeme, než my sami. Ďakujem za tento nečakaný dar.

Váš příspěvek
finduska
Neúnavná pisatelka 16993 příspěvků 1 inzerát 06.01.19 04:12

Úžasné :potlesk: :palec: Gratuluji :mrgreen: Ten porod tedy- to byl fičák :lol:

svapi
Ukecaná baba ;) 1899 příspěvků 06.01.19 05:40

Nejhezčí příběhy píše život sám :srdce: gratuluji k velké rodince :kytka:

Citronkalekninka
Zasloužilá kecalka 927 příspěvků 06.01.19 08:29

Krasny denicek :-) ja budu zazivat stejne pocity pokud ted zjistim ze jsem tehotna potreti. ( Mam podezreni).

Lada84
Ukecaná baba ;) 2150 příspěvků 06.01.19 08:36

Gratulace k holcicce :srdce: Mám stejně stare děti (6, 4, 1) a neumím si představit že bych teď měla ještě novorozence. Snad vám nekdo pomáhá..

Lada84
Ukecaná baba ;) 2150 příspěvků 06.01.19 08:36

@Citronkalekninka tak ať to dopadne jak si prejete :srdce:

Jadala
Zasloužilá kecalka 793 příspěvků 06.01.19 08:47

Krása :potlesk: přeji hodně štěstí a zdraví celé vaší početné rodince :mavam:

pe-terka
Neúnavná pisatelka 19400 příspěvků 06.01.19 09:00

Krásný deníček a k malé gratuluji :kytka: A pod tvůj poslední odstaveček se můžu podepsat, mám stejnou zkušenost :think:

Citronkalekninka
Zasloužilá kecalka 927 příspěvků 06.01.19 09:20

@Lada84 no prave. To kdybych vedela. Srdce chce a rozum uz ne. Taky velkou roli hraje vek. Bude mi v lete 39

Jadala
Zasloužilá kecalka 793 příspěvků 06.01.19 09:23

@Citronkalekninka no tak to je ti teď ale jen 38 :lol: určitě bys to zvládla :palec:

kacaba379
Ukecaná baba ;) 2115 příspěvků 06.01.19 09:53

Moc pěkné čtení, gratuluju ke krásné rodince! Úplně se mi vybavily moje pocity, když jsem před lety dorazila do porodnice jako prvorodička…všichni kolem naprosto v klídečku, ať si prodýchávám, že vyplníme papíry. A já jsem se jen modlila, ať už můžeme jít na box…tam mě prohlédli a šup, otevřeno na 10 cm :-). A u druhého to bylo dost podobné…taky v klídku, že napustíme vanu a dáme klystýr a po kontrole se zjistilo, že už se nic z toho nestihne :lol:

kacaba379
Ukecaná baba ;) 2115 příspěvků 06.01.19 09:56

@Citronkalekninka Moje švagrová porodila pár měsíců po 38. narozeninách dvojčata, po dvou holkách má teď ještě holku a kluka…a jak říká, je to mnohem větší pohoda, než třeba u prvního dítěte. Je to makačka, ale je moc ráda, že je má :-). Tak držím palce, ať vše dopadne podle tvých představ :kytka:

Lada84
Ukecaná baba ;) 2150 příspěvků 06.01.19 11:11

@Citronkalekninka Jestli se na to s partnerem cítíte a máte vše porešené, tak proč ne. Mě bude na konci ledna 35, ale už to bude 7 let, co jsem doma a chtělo by to zase řešit něco jiného :)

Aduska10
Povídálka 46 příspěvků 06.01.19 11:36

Krasa! :hug: Mam slzy v ocich.

Uživatel je onlineKáťa19
Extra třída :D 12572 příspěvků 18 inzerátů 06.01.19 13:47

Moc krasny pribeh, gratuluji :kytka:

Helca83
Ukecaná baba ;) 1077 příspěvků 06.01.19 14:41

Nadherny denicek, jak slohem a stylem (uz jsem hrozne dlouho necetla souvisly text ve slovenstine a hrozne moc se mi libi jeji barvitost :* ), tak obsahem a podanim.

Mame zatim jen jednoho vymodleneho synka, ale Tvuj denicek me ujistil, ze se da zvladat i vice deti a ze se s nimi da i pracovat, potazmo sportovat, uplne me pozitivne naladil na dalsi pripadna detatka :D Urcite si prectu i Tve predchozi denicky.

Preju vse dobre cele Vasi rodince :srdce: :andel: A mmch Juliana je krasne a ne prilis obvykle jmeno :palec:

Astyna88
Zasloužilá kecalka 565 příspěvků 06.01.19 14:41

@Citronkalekninka

dej vědět, jak to dopadlo :mavam: já jsem na tom stejně (ale teda podezření nemám), pocitově bych chtěla třetí, ale rozum mi mává červeným hadrem…uvidíme.

iwa83
Echt Kelišová 7678 příspěvků 06.01.19 14:44

Jsem na tom momentálně podobně. Až na to že mezi druhým a třetím by měl být necelý rok :roll:

Citronkalekninka
Zasloužilá kecalka 927 příspěvků 06.01.19 16:42

@Astyna88 dam :-). Ja mam kolem 30teho plodne dny. 31 byl nechraneny sex. Manzel je rychlik a nez jsem rekla at si da pozor tak uz byl. 8o Mel dlouho pust chudak. Takze nervy opravnene. Menstruaci bych mela dostat kolem 15teho.plus minus. Pokud nebudu tehu tak mazu pro telisko. Me se to s kondomem nelibi. Neni to spontánní. Veskery chtic a kouzlo vyprcha nez nasadime sprcku.

Citronkalekninka
Zasloužilá kecalka 927 příspěvků 06.01.19 16:43

@Astyna88 a manzel o tretim nechce ani slyset. Ale asi by me na potrat nehnal.

Addka1
Stálice 100 příspěvků 06.01.19 18:50

Moc krásný příběh! Fakt úžasně napsanej. Přeji hodně zdraví! :mavam:

amálka1111
Povídálka 47 příspěvků 07.01.19 07:57

To je krásný tři rytíři budou ochraňovat malou princeznu. Také jsem měla streptokoka až při čtvrtém těhotenství a porod opět rychlý, takže žádná antibiotika se nestihla. Náš malej pořád říkal, že třetí ségru nechce, takže ikdyž jsem měla miminko asi čtvrt hod. na břiše pořád jsem byla napnutá cože to máme. Teď už budou malému dva roky a ještě nebyl vůbec nemocný. Mít čtyři děti je sice hodně náročné, ale strašně krásné.

Lainaire8
Závislačka 2861 příspěvků 07.01.19 08:34

Krásný :srdce: první pocity naprosto chápu :lol:

Jannys
Kelišová 6699 příspěvků 07.01.19 11:24

Krásný porod :srdce: já měla dost podobný porod druhý.Měla jsem ho též překotný.
Za dvě hodiny bylo po všem.
Teď jsem potřetí a jsem velmi zvědavá.
Jo a po dvou chlapákách čekám holčičku :palec:

Rubika
Ukecaná baba ;) 1111 příspěvků 07.01.19 13:07

Hezky denicek, take mame po trech chlapcich devcatko. A stejne jako vy jsme me museli na sale zeptat coze se nam to narodilo. Doktor to nejak neresil :D
Velka rodina je fajn a je fakt rozdil mezi holcickou a chlapeckem, je to proste jine. Tak si princezny uzivejte. Ta nase uz ma 1,5 r a je to pekne zlobidlo :)

PenelopaW
Zasloužilá kecalka 737 příspěvků 4 inzeráty 07.01.19 20:04

Tak takto neplánovaně jsme počali třetí, jen nakonec převážily pocity radosti (a fakt, že nevíme, do čeho jdeme) a ne zděšení :) . Co se líčení porodu týče, když jsem rodila poprvé a císařem, bylo to neplánovaně dřív, takže jsem s sebou neměla potřebné papíry do nemocnice (a muž je doma nemohl najít) a vše mne nutili vypisovat během píchání epidurálu a přípravy na sál. Na jednu stranu chápu, že nemocnice se papírováním chrání, na stranu druhou mi to v případě, kdy už je za minutu dvanáct, přijde jako hovadina. Takže po přečtení deníčku jsem si oddychla, že to nakonec dobře dopadlo. Přeji celé rodině pevné zdraví, ať vám to spolu funguje a máte se rádi :kytka: .

NeonN
Nadpozemská drbna 25031 příspěvků 07.01.19 21:00

Velmi mi to připomíná můj třetí porod, taky vytoužené děvčátko, rychlý porod, po porodu měla malá jiné zdravotní komplikace, ale už to budou čtyři roky. Pole dance dělám od 20 s tehotenskymi přestávkami :mrgreen: teď čekáme čtvrté, určitě zase kluk, ale nechám se překvapit. A můžu jen doufat, že čtvrtý porod bude minimálně jako ten předchozí :D jo a u nás bylo neplánovaně tehotenstvi právě to třetí. Pocity, co si popisovala jsem měla jako přes kopírák, jen já se s tím vyrovnala až po 20tt :oops:

Příspěvek upraven 07.01.19 v 21:02

Annnit
Kecalka 254 příspěvků 07.01.19 21:28

Krasne napsany denicek! A klobouk dolu, se tremi detmi a briskem jsi to vse zvladala uzasne. My mame zatim dva kluky, manzel by chtel jeste treti, ja asi taky. Ale jsou dny, kdy si rikam - vazne? Zase znovu? Tehotenstvi, porod, sestinedeli, kojeni, nespani, nocnik, zuby,… Vazne chces zase “zazdit” 2-3 roky zivota? Uz bysme mohli s muzem cestovat, mit vic casu na sebe,… No vsak vite, jak to myslim. A taky vim, ze az jednou (snad!) to treti miminko privitam na svete, uz nikdy nebudu litovat!

terien
Extra třída :D 11597 příspěvků 08.01.19 08:19

Moc hezký deníček :palec: na to, že nemám ráda slovenské texty to bylo velmi milé čtení po ránu. Gratuluju ke krásné rodince :kytka:

Planetka85
Zasloužilá kecalka 576 příspěvků 08.01.19 09:35

Krásný deníček :-) Parádně se četl, čaj by mi u něj akorát vystydl, protože tohle se muselo přečíst jedním dechem :-) Gratuluji k velké rodince a užívej si vše právě s takovým parádním nadhledem, s jakým jsi napsala tento deníček :-)

tulipán
Závislačka 4411 příspěvků 08.01.19 20:38

Zabavny denicek o krasnem zivote. Bavil me i nadhled a podle vseho hezke vztahy v rodine. Moje kamaradka take zazila zajimavy “bezbolestny” porod, , ale neverili ji to ani na sale a ani vetsina kamosek (krome me ovsem :mrgreen: )

Lisa_Qr
Zasloužilá kecalka 659 příspěvků 08.01.19 20:53

Krásny denickovy příběh a napinavy. Gratuluju k holcicce :shamrock:️ I chlapeckum

Amaly8
Kecalka 254 příspěvků 08.01.19 21:58

Moc krásný deníček :) Hezky stylově napsaný, krásně barvitý a obsahově naprosto kouzelný :srdce: Krásně jsem si početla a také zavzpomínala na podobný rychloporod naší Juliannky :kytka: Přeji hodně rodinné pohody se čtyřmi zlatíčky… je to krása mít plný dům dětí… gratuluji :hug:

soldi
Neúnavná pisatelka 17292 příspěvků 11.01.19 14:02

@svapi
@finduska
dakujem pekne :*

soldi
Neúnavná pisatelka 17292 příspěvků 11.01.19 14:02

@Citronkalekninka dakujem, ako to dopadlo u Teba?

soldi
Neúnavná pisatelka 17292 příspěvků 11.01.19 14:03

@Lada84 dakujem. na zaciatku to bol celkom zahul, ale nastastie mam spave deti, takze sa to da. zvladam bez pomoci, staci mi manzel :lol:

soldi
Neúnavná pisatelka 17292 příspěvků 11.01.19 14:04

@pe-terka dakujem.
pevne verim, ze uz mi stastiu ziadne dalsie dieta nechyba :jazyk:

soldi
Neúnavná pisatelka 17292 příspěvků 11.01.19 14:05

@Lisa_Qr dakujem. malinka je zlata a chlapci su nadseni zo sestricky, aj ked prostredny stale rozmysla ze sa moze este zmenit na chlapceka :lol:

soldi
Neúnavná pisatelka 17292 příspěvků 11.01.19 14:20

@tulipán :mrgreen: tak aspon ze si Ty kamoske verila :mrgreen:
mne po prvom porode vsetci hovorili, ze to si len nahovaram, ze to urcite bolelo. tak som pri druhom cakala, ze kedy uz pride ta bolest a stale nic :lol:

@kacaba379 a planujes este tretie? aby si neporodila doma :D

@Helca83 dakujem velmi pekne. aj za pochvalu slohu, to ma vzdy potesi :D
urcite odporucam viac deti. aspon dve. stat sa matkou je uplny novy rozmer lasky, ale pozerat na lasku medzi surodencami to je zas este dalsi level :srdce:
my sme s muzom take akcne typy, stale s detmi niekam cestujeme - napr sme absolvovali rozne tury v tatrach s detmi vo veku 5 rokov, 3 roky a 6 tyzdnov :D a 3 tyzdne pred poslednym porodom sme zas pobehali nejake hrady a jaskyne.
ked mas viac deti oni Ta nutia niekam chodit, lebo doma ich to rychlo nudi :D

@amálka111 dakujem za skusenost. caro styroch deti zatial uplne ocenit nedokazem, ale verim, ze to pride. zatial ocenujem aspon to dievcenske kuzlo :lol:

@Jannys gratulujem. zelam nech vsetko dobre dopadne. :kytka: a treti porod vraj byva zradny, ze vie byt zdlhavy, ak je maternica uz unavena. ja som mala druhy a treti takmer uplne totozne. rovnaka dlzka, zaciatok aj zaver :D

@Rubika haha, to si presne myslim aj ja o nasej, ze bude narocnejsia nez vsetci chalani dohromady :lol: ale na stare kolena nam to hadam deti v dobrom oplatia, ze sa o nas postaraju :D

soldi
Neúnavná pisatelka 17292 příspěvků 11.01.19 14:22

@Planetka85 dakujem Ti pekne a prepac za vychladnuty caj :D :kytka:

soldi
Neúnavná pisatelka 17292 příspěvků 11.01.19 14:27

@Annnit ano, to je presne ono. ja uz by som do dalsieho dietata dobrovolne nesla. tak si nas vybrala sama :D
a teda, musim povedat, ze vsetky tie obsluzne cinnosti okolo novorodenca paradoxne znasam ovela lepsie teraz nez ako prvorodicka. ulahcujem si to ako sa da - spime spolu v posteli, ked moc jaci, tak dam proste cumel, poriadok pocka, a ked som na zachode a zrovna zacne plakat, tak sa nejdem prizabit utekom k nej s nohavicami na pol zrde, lebo viem, ze tu minutu proste vydrzi :D

soldi
Neúnavná pisatelka 17292 příspěvků 11.01.19 14:29

@PenelopaW dakujem pekne :kytka:

ano, papierovacky su otravne. ja som dokonca nemala ani karticku poistenca so sebou :D
najprv sa sestricka tvarila zhrozene, ale som jej povedala, ze uz tam rodim treti krat, ze hadam ma len dokaze najst v systeme. dokazala :D

Citronkalekninka
Zasloužilá kecalka 927 příspěvků 11.01.19 14:37

@soldi zatim nevim. Mam to dostat az kolem 25teho.

Jannys
Kelišová 6699 příspěvků 11.01.19 14:41

@soldi děkuji jsem strašně zvědavá jak to bude :hug:

kacaba379
Ukecaná baba ;) 2115 příspěvků 12.01.19 13:19

@soldi „a planujes este tretie? aby si neporodila doma :D“ …no třetí úplně neplánujem, kdyby přišlo, tak bychom se asi nebránili :-). Naše děti se navíc rodí ve stejný čas, tak třeba bychom se mohli řídit u třetího tím :-). První se narodil v 7. 56 a druhý v 7.55 :-). Tak že by třetí v 7.54… :mavam:

Vložit nový komentář