Když nemůžeš, tak přidej

Snažení

Za túto vetu by ma asi veľa z vás preklialo, obesilo a zavesilo do prievanu. Ale dôvod napísať tento denník vznikol po dlhodobom boji proti neplodnosti, tlaku okolia. Vznikol preto aby som ukázala, že nie je potreba sa vzdávať a neplodnosti je nutné nakopať zadok čo to len ide.

Písal sa rok 2014 a ja som v auguste toho roku objavila dve čiarky na tehotenskom teste. Veľkú radosť do 4 hodín vystriedala extrémna bolesť a to nie len fyzická, menštruačná ale aj psychická nakoľko som vôbec netušila čo sa stalo a fakt že som odštartovala beh na dlhú trať plnú tŕnia, rozbitého skla, ohňa a sĺz bola daň za šťastné chvíle ktoré som do tej doby prežívala. Muž mi bol a stále je silnou podporou ktorú si nesmierne vážim a aj keď ma niekedy doháňa k šialenstvu, tak si pre mňa to najlepšie čo ma v živote stretlo. Odleteli sme na dovolenku, nikto nič neriešil, užívala som si splnený sen. Vypustili sme z hlavy akékoľvek snaženie a na moje prekvapenie som v decembri objavila po zmeškanej menštruácií opäť tie dve známe čiarky. Radosť opäť veľká ale s malou „brzdou“ niekde vzadu v hlave. Tie dni si človek pamätá úplne do detailu. Čo som mala oblečené, čo som robila, pila, s kým som bola. Skrátim to – mimomaternicové tehotenstvo. Laparka 24.12. 2014 o piatej večer na Vianoce, po prepustení do domáceho prostredia som sa do nemocnice opät vrátila tentokrát s kostičkou v krku zo pstruha, este so zamašlickovaným bruchom som usadla do kresla ORL ambulancie a pekne sa mi porýpali v krku, ale tak, prečo nie nakoniec že?

Beh na dlhú trať započatý. Doktor vypisuje žiadanky na genetiku, sono HSG, imunologiu, hematologiu a napísal mi snáď aj doporučenie na veterinu. Jeho ochotu pomôcť oceňuje hlavne svokra ktorá je jeho veľmi dobrá kamarátka. Predtým než mi bol zistený “spoločník” Crohn som bola pravidelným darcom krvi, ale keďže moje nové kamarátstvo sa úplne nezlučuje s touto aktivitou, musím od darovania upustiť. Odoberanie krvi za účelom zistenia nezrovnalostí mi túto skutočnosť silne pripomenulo a pri naberaní som musela vyzerať ako kompletný narkoman s dlhoročnou praxou v príjimaní návykových látok keďže som sa usmievala ako mesiačik na hnoji. Testy, výsledky, IVF šup ihneď teraz a okamžite.

Samozrejme sa v priebehu týždňov stávam maximálnou posadnutou „snažilkou” ktorá doma oplýva snáď aj mikroskopom na určenie ovulácie za tisíce, ovulačné testy polepené snáď aj na záchode a o mojom cycle som vedela viac než sám pán Boh – áno, predsa je to „len” o hlave že? Dni ubiehajú a z 12 folikulov prvého IVF sa darí vyťažiť 6 vajíčiek ktoré sa dajú oplodniť. Kedže nároky na budúceho potomka sú viac než vysoké lebo sama oplývam minimálne titulom CsC, prof. Doc, MuDr. PhDr a muž vysokú absolvoval ešte v kojeneckom veku, očakávame že vývoj nášho bunečného zhluku bude astronomický, priam zázračný a z Petriho misky vypadne minimálne magister alebo promovaný psycholog Mgr. Jiřina Kudláková.

Bohužial 5 detí to vzdáva lebo uznali, že naše požiadavky sú viac než prehnané ale jeden. Ten jeden bojuje do štádia moruly. Do dnešného dňa neviem či lekári schválne popohnali jeho dranie sa von, ale zaviedli mi ho. Test hcg negatívny. CAR sklame a aj cez veľké priateľstvo mojej budúcej svokry a lekára doma velím, MENÍME CENTRUM. Muž sa len sucho pýta, že čo ma k tomu vedie a pri predostrení všetkých inkriminujúcich dôkazov dáva za pravdu žene (je to muž veľmi múdry a nechce zbytočne riskovat moju mentálnu nestabilitu).

Lenže nelením a objednávam sa na podrobnú genetiku, meranie AMH, FSH, hematologičku bombadujem neustálou žiadosťou o Fraxiparin v prípade ďalšieho IVF aj keď nemám žiadnu trombózu ani mutáciu génu. Zarputile odoláva, je to totálne zbytočné. Kontaktujem profesorku Ulčovú-Gallovú a automaticky sa aj s partnerom došuchtávame na vyšetrenie ktoré nakoniec ukáže, že z imunologického hľadiska sme obaja v poriadku. Genetika správne odhalí naše pohlavie a túto informáciu spečatila velkým XX a XY. Podstupujem masochistickú laparoskopiu aby mi lekár oznámil „Vajcovod priechodný ale na ľavom vaječníku sme vám odsali dermoidnú cystu.“ Moje vedomosti o dermoidnej cyste boli mizerné, skoro žiadne a pýtam sa teda tú záludnú otázku „Co to teda jest?“ Dermoidná cysta je cysta ktorá obsahuje zárodočné bunky buďto vlasov, zubov alebo očí. Kontrolujem či mám všetko na svojom mieste čo neujde pozornosti lekára a ten mi hneď vpáli vetu „Vášho dvojčaťa.“ Zostávam v šoku lebo nič taká nepoznám a cítim sa ako hotel hostiaci nielen Crohna ale ešte aj nedovyvíjaného dvojčaťa. Nielen že som neplodná ale aj vrah vlastnej rodiny. Skvelé. Túto novinku oznamujem svojej mamke ktorá sa skoro nerovovo zrútila, ale len na 3 sekundy a premohol ju neskutočný chtíč vedieť viac.

Vo svojom neustálom cirkulujúcom svete pozorovania plodného hlienu, bazálnej teploty a časovaného styku sa objednávam na každoročnú gynekologickú prehliadku, kde hodlám svoju doktorku zahrnúť problémom zvaný PMS ktoré sa už skutočne nedá zvládnuť. Môj každodenný výkyv nalády spôsobuje to, že hlava praská vo švíkoch, podbruško vyzerá ako keby som zjedla bedňu melónov ktoré sa ale presunuli aj o pár centimetrov smerom k hrudníku. Mudra sa ma pýta „Poslední menstruace?“ Sucho hovorím, že 17 dní naspäť, čož činí dátum ten a ten. Doktorka vidí, že je niečo v neporiadku s mojou psychikou a mimo klasickej kontroly čípku a maternice ma začala chlácholiť a dodávať mi odvahu do ďalšieho boja.

Keďže nie som na verejnosti druh človeka ktorý ukazuje svoje emócie, stáva sa pre mňa veľkým prekvapením roj sĺz a vzlykanie o tom ako už ďalej nemôžem. Doktorka praví – „VY JSTE URČITE TĚHOTNÁ!“ To určite, jedine, že by ma oplodnil duch svätý, kedže posledný styk bol asi dve hodiny pred začatím poslednej menštruácie. Naťahujem ruku aby mi mohla odobrať krv a hovorí „Víte, v tomhle se nepletu.“ Jasné, takých tu už bolo – ale mala pravdu, šlo o tehotenstvo ale biochemické, zanikajúce. Odchádzam domov ľahšia o nechcené emócie a rozmazanou očnou linkou. Dôchodca v električke na mňa hľadí ako na vola a ja v domnení, že mi snáď niečo trčí z nosa, hľadám zrkadielko v kabelke. A je to tu! Osvietenie pri pohľade na dôchodcu. Miesto zrkadielka šmátram po telefóne a je mi jedno či mám niečo v nose alebo mi čierna linka nechala šmuhu na líci. Vlna depresií strieda manická chuť podnikúť šialené veci a preto som urobial svoj najodvážneší krok v živote. Volám svokre (áno, dobrovolne volať svokre je predsa nadľudský výkon)! Volám o pomoc so žiadosťou ísť do kúpelov. Áno, to je presne ono, môj veľký krok do neznámeho prostredia bol práve započatý. Stačí len slušne poprosiť o diagnostiku gynekologičku, vyhrážať sa odchodom svojej obvodnej doktorke a úspech je na svete.

Dostávam do rúk stoh papierov ktoré odnášam na poisťovňu. Volá ma do kancelárie paní Šmíčková z ktorej sa vyklubala moja dávna vydatá kolegyňa z korporátu. Smiech sa miešal s doplňovaním papierov ktoré sme nonšalantne prerobili z neplodnosti na laparoskopiu aby sme ušetrili ešte jeden nárok na kúpele. Za pár dní sa dozvedám, že moja žiadosť je schválená a ja víťazoslávne za pomoci ostatných oznamujem v práci, že tu nebudem celý mesiac. Moja americká šéfová prehltla nasucho ale nezmôže s tým nič. Veselo doma hlásim „Tarááááááááá, muž môj, nastáva ti mesiac kľudu, pokoja a mieru, uži si to.“

Deň odchodu je tu, sadáme do auta a hovoríme si „Vstříc slunným zítřkům.“ Nahlasujem sa do hotela, absolvujem rýchlu prehliadku, so slzami v očiach hovorím „Zbohom muž môj.“ Ten mizne v ďialke, vidina volnosti a nespútaného venčenia nášho šialeného maďara ho poháňa vpred. Mňa vpred poháňa chuť na sladké a kávu. Zoznamujem sa so spolubývajúcou, vybalujem veci a zisťujem že moje občasné návštevy kúpelov keď je tu svokra so svojim mužom mi určite nestačia a podnikám výlety, nálety do fitka, plávam ako Martina Moravcová a na procedúrach som pravidelne o polhodinku skôr než priemerný nemec.

Po mesiaci sa vraciam domov s novou nádejou na lepšie zajtrajšky. S hrôzou ale zisťujem, že ubehlo toľko času od posledného IVF, že by sme sa mali vrhnúť na ďalšie. Sčítam roky snaženia a výsledok jednoduchej matematiky ukazuje číslo 4… 4 roky.. Kontaktujem ReproGenesis, žiadam si pána doktora Štelcla. Schôdzka dohodnutá za dva týždne, čakanie si spríjemňujem študovaním svojho najhoršieho problému… PMS. Nikomu totiž za celé 4 roky nepríde divné, že mi opúchajú prsty, mám extrémne výkyvy nálad, zvracanie, nehovoriac o konštantne zvýšenej telesnej teplote. Ani neustále konštatovanie a stažovanie nič nepomáha a začínam si už myslieť, že tu je pes zakopaný. Jeden lekár za druhým ma slovne odpálkujú „To je zcela normální.“

Ako sa ukázalo, zcela normální to určite nebolo. Pocit červíčka v hlave, že niečo nie je proste s imunitou v poriadku narastá do rozmerov Staple Center v Los Angeles. Vrháme sa ale do ďalšieho pokusu IVF. Zožali sme veľký úspech a za potlesku lekára a sestier mi hlásia 23 folikulov z toho 19 vajíčok, 13 sa podarilo oplodniť. Čas beží a e-mailová komunikácia neustáva kvôli žiadosti o PGS. Z celého cyklu nám zostali tri krásne 6 dňové blastocysty, niečo málo odpadáva do druhého dňa, niečo do tretieho a niečo až piaty deň. 3 bojovníci držia aj v deň číslo 6 a posielame ich na PGS testovanie, kde sa nám dostávajú do rúk výsledky. 2 euploidné a 1 aneuploidné. Podľa lekára krásny výsledok. Ja som čakala aspoň magistra.

Zavádzame Kubíka, pseudonym blastocysty 5AA 10. Test z moču pozitívny, týždeň meškanie, krv pozitívna a hneď nastupuje menštruácia. Táto situácia ma doháňa k hnevu ale keďže ma snažilkovské šialenstvo opustilo už po 3. roku snaženia, musím sa vyspovedať kamarátke ktorá môjmu problému rozumie asi ako nikto iný, lebo si tým istým sama prechádza. Nehysterčím, neutápam sa v slzách, nepýtam sa „Prečo ja?“ Už dávno zisťujem, že tieto otázky nikam nevedú. Doporučuje mi pani doktorku Malíčkovú kvôli imunológii – len tak pre sichr skonstrolovať NK bunky. Hrde sa pýšim tým, že to určite mám, veď som bola u Ulčovej-Gallovej. Na moje prekvapenie zisťujem, že urobila iba jednu sadu vyšetrení ktoré vykázali všetko v norme. S hnevom ale triezvou hlavou sa objednávam do Iscaru k p. MuDr. Malíčkovej.

Veľmi milá pani dáma ma posiela na krvné testy so slovami „To nikomu nepřišlo divné, že jste víckrát potratila a jen tak mimochodem, NE, PMS skutečně není v pořádku. I mimoděložní těhotenství by mohlo být výsledkem imunity.“ Pozerám na ňu ako teľa na nové vráta. To mi chcete akože povedať, že všetky tie vyšetrenia ktoré som absolovala, tie laparky, genetiky a nátlaky na polovicu Brna bolo totálne k ničomu? No oka. Podľa môjho oka neskúsená sestrička naberá krv. Krv sa pení a už len toto je náznak toho, že nie je všetko v poriadku. Pýtam sa „Sestroooooooooooo, je určitě ta krev v pořááááádkůůůůůů? Já teda jako moc nevím ale normálně to nikomu takhle jako Coca Cola nepění.“ Ako som len dovolujem spochybniť sestričkovské povolanie a okamžite svoju otázku ľutujem.

Vraciam sa z Prahy do Brna, kde mi na druhý deň volá tentokrát sestričko braček a oznamuje, že krv je zle nabraná a musím znova ale že stačí do laborky v Brne. No jasnéééééé nie je problém. Naklušem do najbližšej laborky, zaplatím za odobratie špeciálnej tekutiny a hen nasp sa domov. Dni utekajú a kontaktujem pani doktorku. S veľkou nevôlou mi oznamuje, že nerozumie tomu, prečo som si nenechala odobrať krv v Prahe, ale v Brne. Vysvetľujem jasne ale slušne vzniknutú situáciu, pani doktorka sa ospravedlňuje a žiada ma aby som do Prahy prišla znova, ze si to už sama „ohlídá“. Všetky kroky vedú do Prahy a partner sa raduje z odberovej miestnosti.

Výsledky sú jasné Zvýšené NK bunky, cytoxiny 1 až milión a to máme len z krvi. Moje dlhodobé podozrenie, že Crohn a jeho silná spolupráca s imunitou proti mne sa čiastočne potvrdzuje. Malíčková nasadí Dexamed a poctivo pred a počas ďalšieho KETu picháme. Výsledok KETu – jasne pozitívne močové testy, imunita ale vyhodnocuje moju dcéru ako votrelca a vypudí ju v podobe prichádzajúcej menštruácie. Kontaktujem pani doktorku ktorá má pre mňa spásonostnú myšlienku. Hysteroskopia za účelom zistenia NK buniek v maternici. O toto vyšetrenie sa moje malé ja snaží už pekných pár rôčkov ale bohužiaľ bez úspechu. A teraz, oooo teraz sa naskytá možnosť, beriem návrh za pačesy a obratom žiadam o vystavenie žiadanky k mojej „obľúbenej“ profesorke Ulčovej-Gallovej. Tá ma objednáva na konzultačný termín a robím si za necelý mesiac výlet do Plzne.

Noc pred konzultáciou – nemôžem spať, v našom pražskom byte sú nové postele a ja sa asi na nich nevyspím. Nenapadá ma nič lepšie ako sa ísť o štvrtej ráno prejsť na Václavské námestie. Za tento inteligentný nápad by som mala byť ocenená minimálne Radom purpurového srdca ak nie Nobelovkou. Prechádzam sa tam a naspäť a jedinej ponuky čo sa mi zatiaľ dostalo bola ponuka výborného perníka. Odpovedám „Nie ďakujem, ja radšej pardubický.“ Chlapec s mastnou hlavou si odflusol a odišiel. Vyhodnocujem situáciu ako krajne nebezpečnú a vraciam sa domov.

Chystám sa na svoju veľkú cestu do pivovarského mesta. Všetko nachádzam hneď na prvýkrát a túto veľmi dôležitú informáciu zdieľam so svojim mužom o šiestej ráno čož je u neho ešte pred polnocou. Oceňuje to slovným spojením „Lásko, to není newyorské metro.“ Cesta do Plzne uteká a uteká. Vystúpim pred divadlom Alfa – aspoň teda dúfam – a šmatlám na autobus ktorý ma odvezie až na genetiku. Hurááááááá, pokorila som cudzie mesto. Nečakám dlho a vstupujem do ordinácie kde ma so širokým úsmevom víta pani profesorka. Už medzi dverami mi hovorí „Jáááá si váááás pamatuji, to je už let.“ Poznámku radšej ignorujem, inak by ma museli zavrieť za ublížení na zdraví. Diskutujeme spolu o danom probléme a hlási mi, že moje IVF stoja obidve za veľké prd. V tichosti absolútne nesúhlasím a nereaguje ani na to, keď jej poviem, že mám dvojnásobný počet folikulov a z testovaných 3roch sú dve úplne zdravé. Údajne prepadák, čo ma mierne znechucuje je hláška „Vypíšu vám adopční papíry.“ Tie som zatiaľ odmietla. Niečo ma stále nahlodáva a hovorí „Tie pôrodné bolesti si drahá vyžerieš osobne.“

Pani profesorke rozporujem slovami „Pani profesorko, vážím si vaší ochoty pomoct, ale ještě bych přeci jen ráda zkusila tu hysteroskopii za účelem zjištění NK buněk v děloze,“ hlásim asertívne diplomaticky zloženú vetu. Slová pani profesorky šokujúco dopadajú na stôl „Uděláme, uděláme ale už teď vám říkám, že tam nic nebude. U vás je to spíš špatnou kvalitou vajec.“ Koniec dialógu. Posiela ma do Mulačovej nemocnice, kde si mám zariadť hysteroskopiu.

Od rána som sa nestíham najesť a rozhodne to nestíham ani teraz. Čakám hodinu, dve, tri. Teraz musím vyzerať ako Tá príšera z reklám na Snickers len s tým rozdielom, že si neobhrýzam nohy a ani hlavou neprerážam strop. „Pani XX.“ „Jééééé no to som ja!“ Vo dverách ma víta milá sestrička a úsmevný pán doctor ktorý sa ospravelňuje za čakanie. Môj snickers moment je preč a upadám do kľudu. Klasicky šup na UTZ, naplánujeme podľa neho hysterku a môžeme začať. Tá je naplánovaná na 1. Februára. Víťazoslávne so štosom papierov odchádzam na vlak do Brna.

Až teraz mi dochádza, čo mi profesorka oznámila. ADOPCIA. Necítim sa na to a tlačia sa mi slzy do očí. Nie preto, že by som nedokázala milovať cudzie dieťa ale to, že som do tohto rozhodnutia nedospela. S únavou a vyčerpaním sa mieša pocit zlyhania a v tom túto moju mizériu pretína zvonenie telefónu. Svokra. Dvíham telefón a dúfam, že hovor nebude trvať dlhšie než dospievanie nášho psa a maturita skoro narodeného synovca. Svokra pokladá známu všetečnú otázku „Tak jáááák?“ Potichu a stroho hovorím čo sa stalo a že sme sa s mužom proste rozhodli deti nemať – škaredú lož bolo v pláne oznámiť rodine, trošku som tento process zrýchlila. Hrobové ticho v telefóne naznačuje, ze s týmto celkom nesúhlasí ale jediné čo na to môžem povedať je „Prostě jsme se rozhodli děti nemít, nejde to a prosím respektujte to.“ Svokra ma prekvapuje hláškou „Mluvila jsem se svým doktorem o vás dvou no a doporučil ti návštěvu psychiatra.“ Moja sánka sa dotkla zeme a začínam s prekvapeným tónom odpovedám „Nejsem si jistá jestli vôbec potřebuji nějakého specialistu, nicméně určitě potřebuji pochopení rodiny.“ Skladám telefón a je mi jedno, že som neslušná voči staršej osobe.

Naplánovanú akciu a situáciu Nemať deti oznamujem doma a muž s radosťou prikyvuje. Huráááááá záškodníctvo milujeme, ďáááááábelský plááááán započat. Čas uteká, na deti nemyslím už hodnú dobu. 1.2. nastupujem do Mulačovej nemocnice na príjem, zakecávam sa ďalšou adeptkou na materstvo. Na sál sa dostavujem podla plánu, narkóza je proste skvelá vec. Vzorček odobraný, prepustená z nemocnice o štvrtej odpo a šup ho naspäť do Brna. Nemáme veľa možností premýšľania and tým ako asi dopadnú výsledky keďže obaja sme v pracovnom procese viac než je normálne ale peniaze na IVF nerastú na strome. Ale po mesiaci si už predsa len spomeniem a volám „Dobrý den p. profesorko, u telefonu XX, chtěla jsem se pouze informovat ohledně mých výsledků z hysteroskopie, kterou jste prováděli 1.2. za účelem zjištění NK buněk v déložní sliznici,“ Keby ma nejda Boh v prostriedku vety doktorka prerušila, bola by som tak v háji, že by som nebola schopná znova naviazať :D „Ještě je nemám,“ ozve sa na druhej strane. Čakám teda už o niečo nervóznejšie, 3 dni, 4 dni, 5 dní, týždeň, 2 týždne. To už moje ego nevydržalo a volám „Dobrý den p. profesorko, u telefonu XX, chtěla jsem se pouze informovat ohledně mých výsledků z hysteroskopie, kterou jste prováděli…“ „Paní XX, máte pozitivní nález v děloze, můžu vám říct, že známe původ problému a dá se léčit“

Telefón mi takmer padá z ruky, slzy šťastia sa kotúľajú a mňa zachytáva príval serotonínu. KONEČNE MÁME VINNÍKA. Celé tie 4 roky podozrení, ignorácie lekárov, sĺz, cestovania, peňazí, prázdnych modlitieb, bezsenné noci majú svoj pôvod. IMUNITA – moje podozrenie sa potvrdilo. Dá sa s tým niečo robiť, profesorka ma objednáva na 13.3. na konzultáciu ktorú síce u nej absolvujem ale rozhodne nechcem byť liečená v Plzni, dôvod nie je veľmi prozaický – jediná lekárka ktorá sa ma spýtala veľmi jasne a zretelne „A to nikomu nepřijde divné, že jste tolikrát potratila? To nikomu nepřijde divné, že máte až takové PMS? Ne, PMS tohoto druhu není normální a zrovna ne ve vašem případě, když máte Crohnovu nemoc,“ bola doktorka Malíčkova.

Týmto chcem poďakovať mojej kamarátke Pavlínke ktorá je mojou bútlavou vŕbou a pani doktorke Malíčkovej ktorá sa ma nezbavila ako kusu handry a nezaradila ma do ordinary šuplíka. Tretie IVF čaká na svoj nástup a my sa tentokrát s chuťou do neho vrhneme lebo konečne po toľkých rokoch poznáme vinníka, meno problému. Volá sa IMUNITA – NK BUNKY.

Váš příspěvek
Cuddy
Neúnavná pisatelka 16360 příspěvků 07.03.19 05:32

Hrozně moc vám držím palce!

alilauter
Kecalka 431 příspěvků 1 inzerát 07.03.19 06:55

Moc hezky napsané, držím palce, aby to vyšlo a nějaký PhDr. se brzo narodil :mavam:

Lenis87
Kecalka 285 příspěvků 07.03.19 07:27

Ty brďo, obdivuji vás, že jste to tak dlouho vydržela a nevzdala to. Moc vám přeji, ať to dobře dopadne a dočkáte se vytouženého potomka. Pokud plánujete pokračování deníčku, zajímalo by mě, jak se takový imunologický problém řeší.

BlaZenkaB
Ukecaná baba ;) 2035 příspěvků 07.03.19 08:11

Moc krásně napsaný deníček, i když na smutné téma.
Také jsem byla snažilkou od roku 2014, moc milou paní Malíčkovou jsem také navštívila (u mě ale nic nezjistila). Vyslechla jsem si od svého velmi empatického gynekologa větu „Tak se s tím smiřte, že ně každý může mít děti. Vám nikdo ani IVF neudělá když stejně všechno potratíte“.
Nakonec se stal zázrak a dcera brzy oslaví rok. Chtěli jsme původně tři děti, ale nemládneme a nejhorší je, že se nikdy neukázal důvod předchozích neúspěchů, takže nevíme, jestli se ten zázrak může opakovat…
Doufám, že se také budete brzy radovat z miminka, držím vám moc palce. :srdce: :palec:

Planetka85
Zasloužilá kecalka 576 příspěvků 07.03.19 08:11

Krásně napsané! Jsi pořádná bojovnice - držím palce, aby od nynějška byla Vaše cesta méně strastiplná a Vaše rodina se brzy rozrostla! :-)

oranžová mašle
Povídálka 24 příspěvků 07.03.19 08:24

Normálně tak douhé deníčky nedočtu, ale tady jsem to zhltla jedním dechem. Smekám a držím palce :palec:

panikockova
Závislačka 3534 příspěvků 07.03.19 09:07

Moc drzim palce! :srdce: :kytka:

Bubla_Bučková
Kelišová 6631 příspěvků 07.03.19 09:24

Já jenom nechápu, proč za to ty doktoři nejsou nějak potrestáni :zed: představte si účetní, která šéfovi pět let tvrdí, že si nemůže dát mobil do daní a šéf si dopátra, že lze… Taky se mavne rukou a jede se dál? :nevim:

jamik1416
Kecalka 181 příspěvků 07.03.19 10:51

Moc hezky napsaný deníček! Držím vám palce ať IVF klapne a další deníček ať je porodní ;)

Mallorka
Závislačka 3172 příspěvků 07.03.19 11:14

I já měla zvýšené NK buňky :( potrat a 2 roky snažení. No, když se ma to přišlo :-) vše dopadlo jako má, 2 krásné zdráve a děti :srdce:
Přeji vám to same :srdce:

Anys29
Ukecaná baba ;) 1862 příspěvků 3 inzeráty 07.03.19 13:04

Uf, to je síla. Moc držím palce! :hug:

jesterka001
Zasloužilá kecalka 625 příspěvků 07.03.19 19:13

Paráda :palec: a teď už to klapne :hug: měla jsem stejný problém a díky paní doktorce Malíčkové mám po osmi letech snažení doma jednoho čtyřleťáka :srdce: takže moc držím palečky a pevně věřím, že už to vyjde :pankac: :kytka:

Thaliakenn
Kecalka 277 příspěvků 07.03.19 21:47

Obdivuji Vás…Nevím, jestli bych měla tolik psychické síly…Moooc držím palce…

Veerr
Zasloužilá kecalka 926 příspěvků 07.03.19 22:55

Moc držím palce :hug:

Mišule86
Kecalka 260 příspěvků 07.03.19 22:56

Moc krásně napsaný příběh :potlesk: Já to hltala jak knihu. Přeji hodně štěstí :srdce: :kytka:

Ann-Sylvie
Kecalka 116 příspěvků 08.03.19 17:54

Číst to bylo utrpení. Chvílemi hodně zmatené.. Nicméně moc držím palce, aby se konečně příčina odhalila a povedlo se. :srdce: Je neskutečné, že to nikoho nenapadlo dřív…

Keshi
Závislačka 3162 příspěvků 1 inzerát 08.03.19 19:51

Drž se, jsi statečná baba. A já budu moooc držet palce. :hug:

Čajíček1980
Ukecaná baba ;) 1164 příspěvků 08.03.19 22:59

Je to mazec, znám z vlastní zkušenosti. Hlavní je, že jste konečně na správné stopě. Moc Ti přeju, ať to tentokrát dojde zdárného konce :kytka: Mmch my právě zvažujeme čtvrté Ivf. Jednou se už na nás štěstí usmálo, byť s dárcovskými vajíčky.

Reaskiller
Kelišová 5867 příspěvků 10.03.19 21:20

@alilauter Snad jo, ono to je asi jedno co to bude, hlavne, ze bude :D dakujem za pekne slova :) @Cuddy - dakujem krasne :) snad uz to bude len dobre..@Lenis87 v plane pokracovanie je, uvidime ako to vsetko dopadne, svokor sa ponukol, ze celu tu cestu do Plzne absolvuje tak bude o zabavu postarane :D

Reaskiller
Kelišová 5867 příspěvků 10.03.19 21:27

@BlaZenkaB Tak to cucim teda 8o 8o 8o to si ako moze dovolit ? by som ho nakopala do zadku.. to je ako ked mi pri prvom potrate povedali „no, potratila ste a 90kc za pohotovost ste zaplatila?“ .. na zabitie..@Planetka85 Dakujem za pekne slova, snad uz bude len a len lepsie :) cesta strastiplna ale este nie uplne trnita :) @panikockova Dakujem, skvela prezyvka ! :) originalna :mrgreen: @oranžová mašle Jeeee tak to mam velku radost :) normalne som cakala, ze to nebude na 4 A4 ale nejak sa nedarilo to ukoncit na jednej stranke :) Dakujem za podporu, velmi si to vazim :) @Bubla_Bučková zvykla som sa pytat to iste a zistila som, ze musim byt „ostrejsia“ v laktoch.. proste .. nenechat sa odradit, nenechat si kydat na hlavu.. chapem, ze nie som uplne ojedinely pripad ale taktiez nie uplne bezny co sa tohto tyka.. Ale nikto si to proste nechcel pripustit.. Inak - Skvela fotka v profile :) milujem Little Britain :mrgreen: @jamik1416 Dakujem velmi pekne :)

Reaskiller
Kelišová 5867 příspěvků 10.03.19 21:41

@Mallorka To je fajn pocut, ze to i cez tieto peripetie vyslo :) nech su dietka a Vy zdravousi a vela radosti s rodinkou :) @Anys29 Dakujem :) uvidime, co zivot prinesie dalej :) @jesterka001 Pozeram, ze pan doktorka je fakt kuzelnik :) skvela pani a Vam priniesla vela radosti :) je skvele citat, ze to proste vychadza aj ked mame takyto problem :) @Thaliakenn Urcite, kazda tu silu mame v sebe :) sme cielavedome a myslim, ze nas zeny pohana v zivote tolko veci, ze jedna „neplodnost“ nas nezrazi na kolena :) @Veerr Dakujem velmi pekne :* @Mišule86 Dakujem, no snad to uz nebude na dlhy roman :D uvidime, kedtak vydam knihu s nazvom „Ako sa z toho nezblaznit“ :mrgreen: @Ann-Sylvie tak na to, ze to bolo utrpenie citat ste asi docitala do konca, tak Vas to asi zaujalo ;) chapem, ze to mozno bolo narocnejsie, nabuduce poopravujem chybicky po anglickom Worde :) no.. nenapadlo, aj lekar je len doktor ale mal by sa viac zaujimat o pacienta a nie ho hadzat do jedneho vreca .. nie vzdy je vsetko podla „ucebnice“ .. @Keshi Dakujem, pozeram, ze toho mate tiez za sebou pozehnane :( dlha to cesta za miminkom.. a ak sa mozem spytat, ako sa Vam dari teraz? @Čajíček1980 Wau, tak to smekam klobuk ja som taky po*era, ze nemam na to ist do darovanych..obdivujem vsetky zeny ktore sa takto rozhodnu a maju moj extremny obdiv.. Je krasne, ze sa zadarilo - 4 IVF bude urcite to prave a finalne ! :) Verim tomu a vela ludi hovori, ze sa nemylim (viem extremne malo veci v zivote ale toto ovladam - predpoveda ludom zdarnu buducnost :mrgreen: :srdce: :mrgreen: )

Čajíček1980
Ukecaná baba ;) 1164 příspěvků 13.03.19 00:08

@Reaskiller Právě jsem si přečetla Tvůj komentář a normálně jsi mě dojala :oops: :lol: Přeju Ti do života jen to nejlepší. Jde z Tebe pozitivní energie a to je cesta k úspěchu :kytka:

Reaskiller
Kelišová 5867 příspěvků 14.03.19 13:18

@Čajíček1980 Dakujem, no dnes pozitivna energia na bode mrazu lebo som bola vcera v Plzni za Ulcovou - Gallovou a velmi na nepotesila - paradoxne sa jej nikto nepytal na IVF nazor, potrebovala som len imunitu vyriesit.. ale tak .. :) aspon vieme kde je problem (zhruba) a mozeme na nom pracovat ! Teraz nam to vsetkych uz proste klapne a hotovo ! :) :srdce: :dance: :srdce:

Vložit nový komentář