Ahoj vsetkym maminkam, miminkam a samozrejme nerozdvojenym tehulkam.

Po nekonecne dlhej dobe sa znovu dostavam na net (konecne ho mam doma) a vyuzivam chvilku, kedy Jakubko sladko zaspinkal, aby som vam pisla, ze na vas myslim. Emimco je fakt navykove, celu dobu bez netu som sa citila hrozne osamela a padali na mna smutky. Verim, ze rychlo prestudujem vsetky vase prispevky a zasa budem v obraze.
Takto narychlo vam aspon popisem, ako to somnou a mojim (dnes 3t+3dni) synacikom vyzeralo cely ten dlhy cas.
Ked som v 35tt isla na beznu kontrolu k mojmu gyn. v BA, oznamil mi, ze musim dodrziavat kludovy rezim na posteli a este aspon 2tyzdne maleho „udrzat“. Krcok bol prilis skrateny. Zostala som preto u mamy v BA a domov k manzelikovi som sa uz nevratila (keby nahodou). Ten z toho samozrejme nebol vobec nadseny. O tyzden som isla na kontrolu znova a po prehliadke mi vo vnutri praskla nejaka cievka a zo mna sa zacala rynut krv. Dost ma to vystrasilo a doktor si ma okamzite nechal v nemocnici na rizikovom. Stravila som tam tyzden, krvacanie prestalo a tak ma v 37tt pustili domov. V piatok o 4 dni nato som dostala slabe bolesti ako pri menzes a zacala som sipit, ze maly chce ist von. V tu noc som mala bolesti iba velmi mierne, podarilo sa mi aj zaspat. Na druhy uz to nebolo take pohodove. Kontrakcie boli nepravidelne, ale silneli, nevedela som, ci uz je to ono, alebo len plany poplach. Zavolala som radsej manzu, aby ol do auta a vyrazil. O 15:00, kedy som mala kontrakcie zhruba po 7 minutach sme vyrazili do nemocnice.
Bola som dohodnuta s mojim gyn., ze ked to na mna pride, budem mu volat. Nechcela som to ale uponahlat, lebo som si fakt nebola ista, ci uz je to ono, kontrakcie stale nepravidelne, aj ked silneli. Sluzbu mal simpaticky doktor, ktory ma vysetril a zahlasil, ze je to na 3-4cm. Po pripojeni na monitor mi vsak kontrakcie ustali na 10-15 min. Pustit domov ma au ale nechceli. Muzickovi dali pekny zeleny kostimcek, gate mal po clenky, lebo na jeho dlhe nohy nemali dost dlhe nohavice a tak sme sa aj zasmiali. Ja som dostala klystir, isla som sa osprchovat a sestricky zatial volali mojho gyn. Ten prisiel za 15min. Znovu ma pripojili na monitor a gyn. podotkol, ze to nie je „ziadna cinnost“. Napichli mi infuzku „s vitaminmi“ a isla som zasa do sprchy. Treti monitor ukazal vacsiu cinnost, dostala som cipok na zelasticnenie krcka, po ktorom sa to rozbehlo a o dost zintenzivnilo. Cely popisovany dej trval od 15:30 po prvej kontrole do 17:45, kedy som si lahla na vysetrovaci stol a gyn. vyhlasil: „ideme na to“. Strasne ma to prekvapilo, cakala som ovela dlhsiu 1 dobu, ale bolo mi jasne, ze cipok a „vitaminova“ infuzka dokonale zabrali. Na tri zatlacenia bol Jakubko o 17:55 na svete. ODniesli ho a po 5 min. priniesli a prilozili. Nepodarilo sa, bol unaveny. Spravili sme par fotiek a maleho odniesli do tepla. Cely porod super, hekticke a rychle, maly sice isiel s rucickou pri hlavicke a tak mi museli urobit epiziotomiu, inak dobre. Ale to som netusila, co pride. Po zasiti ma standardne nechali lezat dve hodiny na stole. Ja som ale vobec nebola v pohode. Citila som, ze nieco nie je v poriadku, bolel ma zadok a bolest neustavala. Bolo to cudne. Dve hodiny nikto neprisiel, cakali sme tam a ja som zacinala byt dost nervozna, bolest sa stupnovala a zacala byt neprijemne silna. Po dvoch hodinach prisla sestricka a po kontrole zistila, ze sa mi vytvoril hematom (krvna zrazenina) a niekde to presakuje. Moj gyn. uz bol samozrejme doma a tak nastupila sluzbukonajuca cata. Okamzita uplna narkoza a o 18:30 som sa zobudila. Dalsie dve hodiny som mala stravit na pozorovanie. Chvilku bolo vsetko OK, po par minutach som vsak znovu ucitila bolest na zadku. Ta sa zvysovala, co som oznamila sestrickam. Tie prikladali ladove obklady, vytlacali krv z brucha (co bolelo ako slak) a nakoniec volali Dr. Ten sa pokusil znovunabiehajuci hematom vytlacat… nebudem popisovat detaily, jednym slovom hruoza. Od 24:00 som cakala do 1:00, kym dokoncia cisarsky rez, aby sa o mna niekto postaral. Nakoniec o 1:00 hodine, ked uz som nevedela co so sebou, privolali anesteziologa a po druhy krat v celkovej narkoze nasli este jednu cievku, ktora presakovala. Nastastie ma uz nenechali trapit a nechali ma uspatu az do 3:00, kedy uz bolo vsetko OK a mna odviezli na izbu.
Prvu noc som nemohla zaspat. Vsetko ma neuveritelne bolelo, sestricky ma „ofukovali“, boli to anjieli, ako sa o mna starali. Dva dni som nemala Jakubka pri sebe, druhy den sa mi na chvilocku podarilo postavit. Napumpovali do mna 4 infuzky a 4 krvy, bola som zelena este na piaty den. Ale zo dna na den to bolo lepsie. Vsetci lekari a sestricky ma chodili kontrolovat, nosili mi co som potrebovala a tak som sa zlepsovala. Trochu som mala po dvoch dnoch bez Jakubka nervy z toho, ze este nemam mliecko a maly sa nevedel prisat. BAla som sa, ci to zvladneme. Zvladli. Schudol sice z 3100 na 2700g, ale na 5 den uz zacal priberat. Po 9 dnoch stravenych v nemocnici nas prepustili a my kojime ostosest. Jedine, co nas neobislo bola kozna vyrazka (stafilodermia), ktoru maly chytil v nemocnici a museli sme ju liecit hypermanganom a Fenistilom. Nastastie su tie casy za nami, my sa pomaly ale iste spamatavame. Jakubko je sladky anjelik, ked ho netrapia vetry, spinka cely den a celu noc, budi sa na papanie a ked je chvilku hore, pozera sa okolo seba, ja mu spievam, alebo rozpravam, jednoducho basen.
Zelam vsetkym maminkam stastne a zdrave babatka a tehulkam lahky porod.
Vasa Nany a Jakubko 3t+3dni