Viem, ze mi nikto neda jasnu odpoved, asi sa len potrebujem vypisat, ujasnit si myslienky. za kazdu spatnu vazbu budem vdacna.
dnes som zistila ze som tehotna. odhadujem cca 5tt.
uz mam tri deti. troch chlapcov, najstarsi bude mat 7, najmensi ma rok a pol.
neplanovali sme, nechceli sme. sposobili to tzv „kapicky lasky“.
co sa tyka financii, s tym problem nastastie nie je. manzel nechava rozhodnutie na mna.
a kde je teda problem? ja sa toho desim. uz som doma s detmi 7 rokov, sice pracujem z domu, ale aj tak, ta sloboda je obmedzena.
traja chalani su na palicu, teda, ti starsi dvaja hlavne. ako, fakt, ked
vecer zalezu do postele, tak som stastna, lebo mi po celom dni totalne lezu na
nervy. totiz, su neskutocne hlucni, maju mocne hlasy, cize aj ked sa bezne
rozpravaju, tak po chvilke s nimi mam pocit, ze sa mi rozskoci hlava(nielen ja
mam ten pocit). do skolky chodia len starsi dvaja a aj to len na pol dna.
a ked si predstavim, ze mi pribudne k nim dalsi chalan, tak by to bolo asi uz
skutocne neunosne.
keby bolo dievcatko, vytuzene dievcatko, asi by som to vnimala inak. ale to mi
nik nezaruci.
plus moj muz, zarobi, pomoze, ale je nervak a cholerik. moc si s detmi poradit nevie, aj ked vzdy postrazi ked treba, ale je z nich ocividne stale nervozny.
ja neviem, su to hlupe argumenty co pisem?
som proti potratom, velmi, ale sucasne sa bojim, ze bude s nami, s nasou rodinou, ci to ustojime.
prosim, napiste mi vase skusenosti, citala som tu temy, ale vacsina riesi len tu materialnu stranku, ktora u nas problem nie je.
dakujem pekne.