Nový život po padesátce

Fotoalbum tématu (0) Sledovat e-mailem Přidat k oblíbeným Zapnout podpisy Hledání v tématu
První příspěvek v tématu
 
nezabudka1234
Stálice 89 příspěvků 01.01.17 18:41
Nový život po päťdesiatke

Dobrý večer, som zvedavá. Donedávna som mala predstavu o tom, ako má vyzerať ľudský život. V škole sa dobre učiť, vyštudovať niečo prospešné, čo ma uživí, založiť rodinu, byť matkou a manželkou( partnerkou), budovať domov, venovať sa vnúčatám, keď prídu a zostarnúť pekne vo dvojici so spomienkami na to čo bolo a príjemne dožiť život. Ideálne? Ja som si myslela, že ani nie, ale máte pravdu, ak vravíte že takto to nefunguje. Pred časom som mala päťdesiat a bilancia akosi nesedí s tým, o čom som písala vyššie. Kdesi sa to pokazilo. Všetko šlo, ako malo, až do chvíle, kým partner nezistil, že je ešte primladý na doživotie so mnou, a tak si našiel dokonalú ženu. Pretože bol chytrejší ako ja, prišiel na to už mnoho rokov predtým a paralelné vzťahy zvládal ľavou zadnou, až kým sa osudovo nezamiloval. Potom chcel byť monogamný - s ňou. A tak na chvíľu odišiel, ale potom si to akosi rozmyslel a vrátil sa( tá monogamia asi nie je nič preňho)..napriek tomu, že mi je už jedno, ako žije, koho ľúbi a koho nie, ešte stále som, pokazená„.Zdieľame spoločný domov, je to náš spoločný majetok, ale nežijeme spolu.
Napriek tomu, že som už,,za vodou“, to čo bolo, vo mne zanechalo hlbokú stopu, som iná.
Doteraz som prečítala mnoho literatúry na túto tému, prešla mnoho príspevkov v podobných diskusiách a chcela by som poznať názory ľudí, ktorí týmto prešli. Hlavne tých z druhej strany, tých podvádzajúcich, ktorí by boli natoľko úprimní a dokázali svoje pocity dať pravdivo von. Chcela by som vedieť, aký osud ich postihol po tom, čo od svojej rodiny odišli kvôli niekomu inému a tých, ktorí sa vrátili. Chcem to zažiť z druhej strany a snáď pochopiť.
A je tu ešte jedna vec, ktorá s týmto súvisí. Môj vek a budúcnosť. Nikdy som to dovtedy neriešila, roky plynuli jeden za druhým a vrásky som nepočítala. Nikdy! Až keď sa TO stalo, zľakla som sa. Uvedomila som si, že na to, čo príde som sama - aj keď je tu, nespolieham sa naňho, logicky. Stratila som odvahu ísť ďalej, uzatváram sa a neskutočne chápem ľudí, ktorí sa pripútali ku psovi alebo mačke. Aj ja som sa. Na jednej strane cítim, že to tak nejako musí byť, ale na druhej strane, mám také tušenie, že zavesiť život na klinec v päťdesiatke je trochu skoro. Len trochu, ale predsa. Je to skoro? Čo myslíte?

Reakce:
 
Maddlen
Závislačka 3248 příspěvků 01.01.17 19:49

Ano, je to brzy. Vždyť máte ty nejhezčí roky života! Předpokládám, že děti (pokud jsou), jsou už dostatečně velké a vyspělé na to, aby pochopily, jak to s manželem máte či nemáte. Kdybych jednou byla ve Vašem věku a stejné situaci, asi bych se hned nerozváděla, ale zařídila bych si život po svém. Chodila bych, kam chci, našla bych si nové přátele, kteří budou jen moji, a ne naši společní. Třeba by se mezi nimi objevila i nová láska, kdo ví. Mám několik kolegyň ve Vašem věku a jsou to nádherné, aktivní ženy, žádoucí, se spoustou zájmů. A moje kamarádka našla pravou lásku až ve 46 letech a vdávala se před padesátkou - poprvé v životě! A zažívá ohromný a naplněný vztah, mnohem vyzrálejší a intenzivnější než by tomu bývalo třeba před 20 lety. Vaše životní zkušenosti jsou Váš bonus!

 
Inaris 
Registrovaný uživatel, který přispěl anonymně 01.01.17 20:02
@nezabudka1234 píše:
Dobrý večer,

Nezabudko, je mi to líto.
Ale život nekončí, jen se trochu změnil. Nevyštracháš se z toho jen tak za týden, ale přijmeš tu novinku a „poučíš“ se. Je jen na Tobě, jak budeš dál žít. Bohužel hodně záleží, jak jsi na tom finančně. Pokud dobře, je to lehčí.
Jo a ta zvířata si klidně pořiď (též je mám, ale zděděné od potomka). Lidé je nemívají nadarmo. Ale neuzavírej se s nimi před lidmi, měj je jen jako doplněk svého citového života. Já mám díky psovi takových nových známých, že se tomu někdy musím až usmívat.

 
Majkafa
Kecalka 273 příspěvků 02.01.17 02:07

Dávam si zalozku toto môže byť zaujímavá diskusia

 
nezabudka1234
Stálice 89 příspěvků 02.01.17 04:39

Vďaka za reakcie. Viem, že máte pravdu, logicky to sedí. problém je len ten, že ja tomu akosi tak vnútorne nedokážem uveriť. Bývala som dôverčivým, možno naivným človekom, ktorý svojim deťom neustále opakoval, že treba byť dobrý, k ľuďom láskavý, že sú takí, ktorí na prvý pohľad sú zlí, ale to len preto, že sú nešťastní ak vytrvajú, tak ich presvedčia o svojich dobrých úmysloch a dobre to dopadne. Jednoducho, že ak je vôľa, všade je cesta. Dnes si ma za to moje deti ( v dobrom) doberajú.
Možno môj status dlhodobo podvádzanej ženy, korunovaného vola, o ktorej to všetci vedeli, ale nikto nič nepovedal spôsobil, že som sa nielen uzavrela, ale stratila vieru v ľudí. Nie, nenávisť to nie je, len nedôvera.
Každý má o sebe pochybnosti, pozná svoje slabiny a nedostatky a tie moje touto skúsenosťou posilneli, nestratili sa. Ešte aj dnes, po tých štyroch rokoch, vždy keď sa niečo zomelie, tak mi pripomenie, že za to môžem ja, lebo som taká a onaká…ona bola iná( vlastne všetky sú lepšie ako ja). A ja rozmýšľam…
Napriek tomu, že mi mnohí prejavujú dôveru a záujem ( jeho rodina možno väčšiu ako predtým), nedokážem veriť. A čím je ich záujem väčší, tým je väčšia moja snaha o útek.
Viem, že toto nie je dobré, že je to možno choré. Len ako to zmeniť? Strašne rada by som ešte raz zažila ráno, kedy by som vstala a mohla povedať: toto je deň, ako má byť!
Niekedy sa zo seba smejem a vravím si, že mám len dve polohy: verím/neverím. A momentálne som v tej druhej polohe. A neviem, ako sa prepnúť.
PS: A čo vy, z tej druhej strany? Ako bilancujete svoju životnú skúsenosť? Stálo to zato? Zmenilo vám to nejako život?

 
Venetia
Hvězda diskuse 36697 příspěvků 02.01.17 09:21
@nezabudka1234 píše:
Dobrý večer, som zvedavá. Donedávna som mala predstavu o tom, ako má vyzerať ľudský život. V škole sa dobre učiť, vyštudovať niečo prospešné, čo ma uživí, založiť rodinu, byť matkou a manželkou( partnerkou), budovať domov, venovať sa vnúčatám, keď prídu a zostarnúť pekne vo dvojici so spomienkami na to čo bolo a príjemne dožiť život. Ideálne? Ja som si myslela, že ani nie, ale máte pravdu, ak vravíte že takto to nefunguje. Pred časom som mala päťdesiat a bilancia akosi nesedí s tým, o čom som písala vyššie. Kdesi sa to pokazilo. Všetko šlo, ako malo, až do chvíle, kým partner nezistil, že je ešte primladý na doživotie so mnou, a tak si našiel dokonalú ženu. Pretože bol chytrejší ako ja, prišiel na to už mnoho rokov predtým a paralelné vzťahy zvládal ľavou zadnou, až kým sa osudovo nezamiloval. Potom chcel byť monogamný - s ňou. A tak na chvíľu odišiel, ale potom si to akosi rozmyslel a vrátil sa( tá monogamia asi nie je nič preňho)..napriek tomu, že mi je už jedno, ako žije, koho ľúbi a koho nie, ešte stále som, pokazená„.Zdieľame spoločný domov, je to náš spoločný majetok, ale nežijeme spolu.
Napriek tomu, že som už,,za vodou“, to čo bolo, vo mne zanechalo hlbokú stopu, som iná.
Doteraz som prečítala mnoho literatúry na túto tému, prešla mnoho príspevkov v podobných diskusiách a chcela by som poznať názory ľudí, ktorí týmto prešli. Hlavne tých z druhej strany, tých podvádzajúcich, ktorí by boli natoľko úprimní a dokázali svoje pocity dať pravdivo von. Chcela by som vedieť, aký osud ich postihol po tom, čo od svojej rodiny odišli kvôli niekomu inému a tých, ktorí sa vrátili. Chcem to zažiť z druhej strany a snáď pochopiť.
A je tu ešte jedna vec, ktorá s týmto súvisí. Môj vek a budúcnosť. Nikdy som to dovtedy neriešila, roky plynuli jeden za druhým a vrásky som nepočítala. Nikdy! Až keď sa TO stalo, zľakla som sa. Uvedomila som si, že na to, čo príde som sama - aj keď je tu, nespolieham sa naňho, logicky. Stratila som odvahu ísť ďalej, uzatváram sa a neskutočne chápem ľudí, ktorí sa pripútali ku psovi alebo mačke. Aj ja som sa. Na jednej strane cítim, že to tak nejako musí byť, ale na druhej strane, mám také tušenie, že zavesiť život na klinec v päťdesiatke je trochu skoro. Len trochu, ale predsa. Je to skoro? Čo myslíte?

Určitě je…já se rozvedla v 46. A život jde dál…čas na to si konečně užívat a třeba se najde i nový partner

 
Heinich
Závislačka 3180 příspěvků 02.01.17 13:31
nový život

Pokud najdete sympatický protějšek, začít se dá prakticky kdykoliv.

 
Kobea 
Registrovaný uživatel, který přispěl anonymně 02.01.17 20:18
@nezabudka1234 píše:
Vďaka za reakcie. Viem, že máte pravdu, logicky to sedí. problém je len ten, že ja tomu akosi tak vnútorne nedokážem uveriť. Bývala som dôverčivým, možno naivným človekom, ktorý svojim deťom neustále opakoval, že treba byť dobrý, k ľuďom láskavý, že sú takí, ktorí na prvý pohľad sú zlí, ale to len preto, že sú nešťastní ak vytrvajú, tak ich presvedčia o svojich dobrých úmysloch a dobre to dopadne. Jednoducho, že ak je vôľa, všade je cesta. Dnes si ma za to moje deti ( v dobrom) doberajú.
Možno môj status dlhodobo podvádzanej ženy, korunovaného vola, o ktorej to všetci vedeli, ale nikto nič nepovedal spôsobil, že som sa nielen uzavrela, ale stratila vieru v ľudí. Nie, nenávisť to nie je, len nedôvera.
Každý má o sebe pochybnosti, pozná svoje slabiny a nedostatky a tie moje touto skúsenosťou posilneli, nestratili sa. Ešte aj dnes, po tých štyroch rokoch, vždy keď sa niečo zomelie, tak mi pripomenie, že za to môžem ja, lebo som taká a onaká…ona bola iná( vlastne všetky sú lepšie ako ja). A ja rozmýšľam…
Napriek tomu, že mi mnohí prejavujú dôveru a záujem ( jeho rodina možno väčšiu ako predtým), nedokážem veriť. A čím je ich záujem väčší, tým je väčšia moja snaha o útek.
Viem, že toto nie je dobré, že je to možno choré. Len ako to zmeniť? Strašne rada by som ešte raz zažila ráno, kedy by som vstala a mohla povedať: toto je deň, ako má byť!
Niekedy sa zo seba smejem a vravím si, že mám len dve polohy: verím/neverím. A momentálne som v tej druhej polohe. A neviem, ako sa prepnúť.
PS: A čo vy, z tej druhej strany? Ako bilancujete svoju životnú skúsenosť? Stálo to zato? Zmenilo vám to nejako život?

Chvíli se v tom musíš trápit a prožít si to. Pak je ale potřeba se sebrat a začít znovu žít. Impuls k tomu přijde, ale nejdřív si musíš vyřešit tu minulost.
Zkus přemýšlet, co by Ti stálo za to, abys přestala řešit minulost a začala zase žít…
Naučit se nový jazyk? Naučit se nové tance? Pořídit si psa a začít ho cvičit? Začít chodit do fitka? Pomáhat potřebným? Jezdit na výlety? Najít si nové známé? Udělat si nějaké kurzy, které Ti pomůžou změnit život? Co by Tě nakoplo? Hlavně ne teda alkohol nebo antidepresiva…

 
rosmarine
Kecalka 205 příspěvků 02.01.17 23:07

Zakladatelko, tvemu stavu se u nás říká zůstala koukat jako vyoraná myš. Já vim, že se tě asi manžel neptal ale jak jsi mohla dojít až sem a dopustit ten průběh, který popisujes - ten reálný, ne tvé představy a sny (ty má podobně asi každý ). Psala jsi, že tě manžel opakovaně podváděl, dokonce odešel a vrátil se znovu k tobě. Pokání ale nenastalo, naopak ti čas od času vycte že nejsi dost maková nebo dost tvarohova. A ty si to nechas líbit a je ti to líto. Jsi asi moc hodna ženská a malo veris v sebe, ze to zvladnes, ze to chceš zvládnout. Ale bez toho to nepůjde. Zamer kompas, najsi novy směr, cestu, novy impuls. Moje kamarádka když nevěděla co se sebou a myslela ze bez milovaneho nemuze zit ackoliv on odesel za jinou a strasne s ni zametal, odjela se na pul roku toulat do Indie, život ji pak zaval na nějaký čas ještě na Nový Zéland. Když se vrátila byl z ni jiný člověk, sebevědomí, vážící si sam sebe, druhých i života. Paradox byl, ze když ji pak po dvou letech viděl její bývaly, doslova mu spadla čelist a rad moc rad by ji tehdy bral zpět a to chtěl se svou milenkou začínat novy život a hned po rozchodu z kamarádkou si s ni pořídil děťátko.

 Váš příspěvek
Reklama

Poslední články

Nádherná proměna: Kuchyně se díky odborníkům stala skutečným srdcem domova

Paní Jana si ve svém životě prožila mnoho těžkých chvil. Příběh dvakrát... číst dále >

Podzimní čtení: Tyhle knihy vás v klidu nenechají

Podzim je ideální na to uvařit si čaj (nebo nalít dvojku červeného), zavrtat... číst dále >

Články z Expres.cz

Zkušený demonstrant a tichá „rebelka“! Poznejte dvojici, která hodila kytky do koše

Občané České republiky si v sobotu 17. listopadu připomínali výročí sametové... číst dále >

Janeček se sápal po Brožové, ta uhýbala, až se se málem zlomila v pase

Patří k nejobávanějším producentům Česka a bývaly časy, kdy mávnutím prstu... číst dále >

Články z Ona Dnes

Vánoční divočina podle Konarovské na přehlídce luxusního prádla

Jemné krajky, podvazky nebo průsvitné negližé na těle krásných modelek... číst dále >

Úsporná variace na svatomartinské menu. Hustá polévka i kuře jako husa

Svatý Martin se k nám sice chystá spíš na bílém bicyklu než na koni, ale... číst dále >