Denníček Matýskov č. 89 - ´89
- Snažení
- Baboo
- 29.07.06
- načítám...
- Sledovat eMimino.cz
Priložila som dlane na okennú tabuľu a pritlačila nos na sklo. Steny sú iné, vtedy boli farebné a teraz sú čisto biele, samozrejme chýba aj vtedajšia klasika vkusný valček na maľovke... Namiesto nej sú sem tam nejaké obrázky, postavičky. Vymenili aj stoličky a stoly, sú na nich čisté hladké biele obrusy, nič iné... Napriek tomu sa mi zdá všetko v podstate rovnaké, tak povedomé a keď pritlačím nos na sklo ešte trošku viac áno, vidím sa tu. To dievčatko so strapatými neposlušnými vlasmi, v manchestrových nohaviciach na kolenách trochu ošúchaných a v svetri, ktorý mi štrikovala mama ten hnedý, s lodičkovým výstrihom a uzlíkami (mala som ho tak rada!) áno, to, čo sedí tam v kúte, to som ja ...
Vybavujem si tie otrasné žlté a hnedé fúkané vázy z hrubého skla a umelé kvietky v nich, strkali sme do nich mäso-pľúcka a nechutnú bielu fazuľovú polievku, len aby sme mohli „zaniesť“ - teda odovzdať tanier pri okienku a odísť… Je to jedáleň mojej základnej školy a ja sa na ňu pozerám prvý krát po takmer presne… preboha, po 17tich rokoch…!
Ukazujem ju svojej dcére a potichu a priznávam - so zvláštnym pocitom a vlhkými očami - jej šepkám : Slniečko, tu chodila tvoja maminka do školy a toto bola osem rokov jej jedáleň.
Vidím svoje učiteľky, tú protivnú škatuľu Duškovú, má práve dozor… Vždy nás škrekľavým hlasom vracala od okienka naspäť za stôl a nútila všetko zjesť, asi preto, že v socializme bolo všetko spoločné a ničím sa nemrhalo… Pod jej vedením sme ako stratené húsatá pobehovali po školskom dvore a snažili sa zoradiť do nacvičovaného prvomájového sprievodu… tie modré košele a dederónové červené šatky boli posledný výkrik módy, doslova a do písmena fakt vždy p o s l e d n ý… Ešte že ma každý rok postihol záhadný prvomájový vírus a ja som musela aj s maminkou zostať doma… Blažeková, tá celkom ujde, mladá, sympatická, ešte nevykukaná, páči sa jej, ako hádžem oštepom a kriketovou loptičkou (vážne sa to volalo kriketová??? Kde sa tu vzalo niečo tak imperialistické ako kriket?
), aj to, že do piesku skočím cez 4 metre… Molnár, náš triedny - bože, ten debil - aspoň som si to vtedy o ňom myslela - on a jeho nami nenávidené technické práce a prírodopis, ktorý by som inak tak mala rada… Triedne hodiny o siedmej, jeho milovaná a naša nenávidená špecialita… Fišerová, konečne pani učiteľka s veľkým P, vlastne pardon, vtedy súdružka, ale ona taká našťastie nikdy nebola… k slovenskému jazyku a literatúre mi dala krásny vzťah a prežila som s ňou aj stredovek, zemianstvo a nájazdy Hunov… Aha, a tam sa nesie Sládková, umeloplatinová hriva, veľké nosné dierky a… a to je všetko.. Ak sa o niekom dá povedať, že ma nenaučil ani H, tak to je presne ona… no, tak dobre, k tomu H ma ešte naučila O, V, N a ďalšie O, ale to už je vážne všetko… a to sa nás toľké roky snažila hudobne vychovávať, ha ha.. hlavne asi kazdému utkvela svojou chemickou vetou „keď všetky molekuly pôjdu preč, je to vákuum“.. to hej ![]()
Kto nás učil ruštinu? Preboha, to si už nespomeniem… Što ty delaješ letom? Letom ja guľaju v parke. A oseniu? Oseniu ja tože guľaju v parke. A zimoj? Zimoj ja neguľaju…
A ďalší a ďalší, plejáda veľkých a malých postavičiek, spolužiaci, nižšie aj vyššie ročníky, učitelia, kuchárky, upratovačka a školník… Na toľko mien si už neviem spomenúť! V to leto 1989 som tu bola posledný krát. Neviem, čo povedať, niet slov, snáď len povzdych - naozaj sa to stalo, naozaj som to tu všetko prežila? To už snáď ani nie je pravda…
Tá jeseň, čo prišla, tá mi priniesla nástup na strednú školu a myslím, že aj stratu detstva. Zrazu bolo všetko iné, iné tváre iných ľudí, iný prístup, iný spôsob „učenia“… a iný pocit. Boli sme deti a pritom zrazu akýsi dospelejší. Bolo mi ťažko, dlho som si nevedela zvyknúť. Ale o tom nechcem písať, chcem písať o tom, prečo ma vlastne celý tento denníček napadol - má číslo 89 a ja som si spomenula na tento rok, aký bol a čo mi priniesol.. Takže pre mňa naozaj prelomový - koniec základnej školy, nástup na strednú a potom, potom v novembri - zamatová revolúcia. Spomeniete si ešte niekedy ?
Všetci boli zrazu iní. Žiaci - oops, vlastne vtedy nás už (až na jednu súdružku a pani profesorku) všetci oslovovali hrdo „študenti“ - boli akýsi roztopašnejší a akoby odtrhnutí z reťaze a profesori? Tí boli opatrní, pretože sa väčšinou báli, teraz to už viem… Cestou do školy som všade stretávala ručne vyrábané „plagáty“ - spomínam si, jeden mi utkvel, bolo na ňom napísané „Nedovoľme, aby vo vláde hrali prvé husle trúby!“ strašne som sa na tom vtedy smiala… Odvtedy ubehlo toľko rokov a my, koľkokrát sme to už dovolili? V galantérkach boli vypredané stužky trikolóry… A vtedy, keď na námestí mal byť veľký štrajk a mnohí sa na ňom chceli „zúčastniť“ - dali si nás nastúpiť na školskom dvore a vlastne nám tú účasť povolili namiesto vyučovania, nikto z profesorov nemal odvahu nám to zakázať, iba jediná, áno, tá, ktorá nás stále oslovovala „iba“ žiaci, tá jediná nám vysvetlila, čo sa práve deje a aká je to zodpovednosť a nechala na naše uváženie, ako s tým ďalej naložíme, či nám ide naozaj o účasť a vieme, o čo ide, alebo sa len chceme uliať z vyučka.. koľkí mali vtedy sklonené hlavy a hanbili sa?!
Tak toto bol môj rok 1989.. Ten, čo bol tak strašne strašne dávno.
Baboo
ps: A čo vy, kde ste vtedy boli, čo ste robili? Ako ste ho prežívali a čo vám z neho utkvelo? Splnili sa vám vtedajšie očakávania?
A čo vaše školské časy? ![]()
Přečtěte si také
„A ty jsi pořád sama?“ Otázka, která mě dokáže vytočit k nepříčetnosti
- Anonymní
- 15.07.26
- 1605
Potřebuji se z toho alespoň vypsat. Asi nebudu jediná, kdo něco podobného prožívá. Na jednu stranu vím, že to lidé většinou nemyslí zle. Jenže je to opravdu nepříjemné. Kamarádka mi kdysi...
Stačila vteřina a dcera letěla z trampolíny. Už na ni své děti nepustím
- Anonymní
- 15.07.26
- 942
Jedna obyčejná zastávka během rodinného cyklovýletu. Jenže pár minut na dětské trampolíně stačilo k tomu, aby se idylický den proměnil téměř v horor. Znovu jsem si uvědomila, proč mám z některých...
Myslela jsem si, že randím s lékařem. Pravdu jsem zjistila až po třech měsících
- Anonymní
- 15.07.26
- 1645
Ve svých sedmačtyřiceti jsem si řekla, že už nechci každý večer koukat jen na seriály a hádat se s ovladačem. Děti byly dospělé, kamarádky měly své životy a já po rozvodu začínala mít pocit, že...
Kvůli dovolené jsme se málem rozešli. Chtěl rybařit v Norsku, já ležet v Řecku
- Anonymní
- 15.07.26
- 689
Když mě Filip požádal o ruku, byla jsem přesvědčená, že už nás nic nerozdělí. Vždyť jsme spolu zvládli rekonstrukci bytu, výběr sedačky i návštěvy jeho maminky. Jenže pak přišlo plánování svatební...
Do Arménie s miminkem a tříleťákem: Low-cost, sbalení do batohu a noční let
- Amsetka
- 15.07.26
- 399
Arménie, lowcost a dvě děti. Jsme blázni?
Nechal mě samotnou s dětmi a bez peněz. Netušil, že mi tím změní život k lepšímu
- Anonymní
- 14.07.26
- 20656
Nikdy jsem si nemyslela, že budu ve třiceti sama se dvěma malými dětmi, prázdným účtem a strachem z každé další složenky. Přesně tak ale vypadal můj život poté, co od nás odešel manžel.
Chtěla jsem být konečně hubená. Místo obdivu jsem skončila na psychiatrii
- Anonymní
- 14.07.26
- 2610
Když se dnes dívám na své fotografie z dětství, nechápu, proč jsem se tehdy považovala za tlustou. Nebyla jsem. Jen jsem měla širší boky, silnější stehna a byla jsem jiná než většina holek ve...
Bývalka mě po letech uhání, přemýšlím, že to řeknu jejímu muži
- Anonymní
- 14.07.26
- 2881
Život občas píše neuvěřitelné scénáře. Když se se mnou Magda před deseti lety rozešla, hodně to bolelo. Trvalo mi dlouho, než jsem se z toho dostal a posunul se dál. Dnes jsem spokojený, sice...
Místo dárečků z Temu jsem ve školce rozdala ovoce. Jsem prý líná matka
- Anonymní
- 14.07.26
- 2596
Být v dnešní době mámou ve školce občas připomíná účast v nějaké podivné sociální soutěži, kterou nikdo oficiálně nevyhlásil, ale všichni se jí povinně účastní. Nejnovějším hitem, ze kterého mi už...
Tchyně mi krmí roční dceru bůčkem. Prý z ní dělám chudinku
- Anonymní
- 14.07.26
- 1756
Moje dcera oslavila před čtrnácti dny první rok. Je to drobné, křehké miminko, teprve se učíme na pevnou stravu, jedeme bio zeleninu, libové maso, všechno poctivě mixuji nebo krájím na malé kousky....