Ježiškov darček
- Porod
- Kristina4
- 24.09.18
- načítám...
- Sledovat eMimino.cz
Takýto darček pod stromček isto nikto nečakal.
4 mesiace po svadbe sme sa s manželom zhodli na tom, že by bolo fajn už mať kompletnú rodinku. Nechávali sme to na náhodu, vôbec sme na to netlačili. Prešli dva mesiace- bol december a u nás otvárali stánky s punčom. Išli sme aj my nejaký vyskúšať a vzali sme aj švagra s priateľkou. Večer bol super a zabavili sme sa.
Týždeň pred Vianocami som mala vysokú teplotu a chcela som ísť k lekárovi, ale pred tým pre istotu šiel manžel kúpiť test. Odrazu kúpil 3ks. Večer som si spravila prvý, zbadala som // a utekala som za manželom s úsmevom. On ostal ako obarený. Fakt bol prekvapený (alebo sa mu len premietol cely život pred očam).
Raňajší druhý test to potvrdil. Keď som na prvom ultrazvuku videla tú malú bodku, srdce sa mi zalialo novou láskou. Manžel to chcel hneď všetkým povedať, ale nechali sme si to ako darček pod stromček.
Mojej mame sme kúpili mobil a na jeho pozadie odfotili // s textom „som tvoj vnúčik alebo vnučka“ (ten text mal byť „som tvoj vnúčik a vnučka“ lebo tretí test sme dali bratovi a im sa podarilo dieťatko o 2 mesiace po nás). Manžel kupuje asi len pozitívne testy. Svokrovcom sme kúpili vysávač, do ktorého sme dali topánočky a cumlík. Samozrejme všetci sa tešili z tohto nášho darčeka.
Termín pôrodu som mala 20.8.18 avšak moje výpočty a odhad, že sa nám to podarilo vo večer punču, mi termín vychádzal na 27–28.8.18.
Vo februári nám švagor s priateľkou oznámil, že sa budú brať. Boli sme nadšení a tešili sme sa na tancovačku. Avšak moje nadšenie skončilo, keď oznámili termín svadby 26.8.18. Možno to znie hlupo, mali byt krstnými avšak mna sklamali a krstnými neboli.
Leto bolo horúce a celé som ho preležala doma v chládku. Prišiel prvý termín 20.8., ale žiaden náznak pôrodu nebol. Úprimne ja som naozaj počítala s dátumom 27–28.8.
Prišiel deň svadby 26.8. Pre istotu som mala nachystané elastické spoločenské šaty, do ktorých som sa zmestila aj s bruškom. Cítila som sa celkom fajn. Obrad bol o 3 alebo 4, trošku horšie sa mi dýchalo, ale vydržala som to. Po obrade sme išli do sály na obedovečeru a potom sa začalo tancovať. Aj som rozmýšľala nad tancom so ženíchom, ale môj manžel mi navrhol, nech si ideme ku svokrovcom vyložiť nohy. Bolo 8h večer. Pozerali sme telku, keď zrazu som ucítila take lupnutie. Reflexne som vyskočila z postele a utekala na WC. Nohavičky už boli mokré. Zo záchodu som zakričala na manžela, že mi asi praskla voda. Najprv som sa zľakla, ale keď mi viac vystrašený manžel vletel do WC a voda mi unikala ako keby som sa pocikavala, začala som sa smiať dal mi uterák a utekali sme sa domov prezliecť zo sviatočného oblečenia a šup do pôrodnice ešte 50 km. Intervaly kontrakcii skákali, ale dali sa v pohode vydržať.
Na príjme „milá” sestrička na mňa pozerala, ako keby som ju od večere odtrhla.
Potom prišla Dr. fakt zlatá, aj zasrandovala. Otvorená som bola na špičku prstu, tak sme šli na izbu aj s manželom. To už bolo 23h. Kontrakcie boli každých 5 minút a intenzita sa stupňovala, ale dalo sa zdriemnuť. Predychavala som ich na boku, smerovali do krížov. Zdalo sa mi, že sú častejšie tak som zobudila manžela, že sú každé 3 min a už boli dosť bolestivé. Bola asi 1h ráno. Keď mi Dr. povedala, že nezmenené (stále špička prstu), skoro ma tam vystrelo. Vrátila som sa na izbu. O 3h som už bola „až” na 1 prst a výrok doktorky, že epidural mi nedajú (kvôli výsledkom krvi) ma tiež obaril a zas ma skoro vystrelo. Cca o 6h ďalší monitor. Myslela som si, že mi bolesť roztriešti kríže. Bola tam ešte jedna tehuľka a hneď som sa jej ospravedlnila za to predýchavanie, ale nedá sa ovplyvniť. Zlatá – aj by si vzala z tých mojich bolesti len aby to mala za sebou otvorená na 4 prsty a hurá na sálu. Nasledoval klystyr počas kontrakcie (myslela som, že to nevydržím) a kontrakcie začali po 1,5 minúte. Skúšala som sprchu, loptu, sestrička mi ukazovala polohy na uvoľnenie, ale v tom momente by mi len pomohlo, keby dieťatko už vyšlo von, bolo to fakt náročné. Oči mi klipkali a manžel mi hovorí nech nespím zlatý – veď pri tom sa ani nedá spať.
Konečne som pocítila tlak, pomohli mi na posteľ a začalo tlačenie, ktoré trvalo 1,5 hodiny. Vraj som dobre tlačila, ale asi zle vyzerala (kázali manželovi nech mi prikladá kyslík – len ma to hnevalo). Keď Dr. povedala, že vidí čierne vlásky, moc som sa potešila. Po úmornom tlačení a pomoci sestričky ležiacej na mojom bruchu o 9:03 sa narodil Artur (3 300 g, 50 cm). Dr. sa strašne páčil, vraj je ako dieťatko z reklamy. Keď som ucítila jeho teplé telíčko na bruchu a počula jeho plač, hneď som sa do neho zaľúbila ešte viac. On bol vážne krásny, vôbec nebol pokrčený manžel ho mal na rukách a stále kychal. Začalo šitie – v skratke – hroza, Dr. Si pýtala 3× nite čiže tých stehov muselo byť dosť (pár sa mi ich o týždeň roztrhlo, a ani fisura konečníka nebola sranda, vraj z toľkého tlačenia). Kojenie bolo ok a maly ťahal a ťahal a mliečka som mala až až. Domov nás pustili o 6 dni, lebo večer po pôrode ma začalo preháňať. Niekto na svadbe doniesol nejaký vírus a nevyhol sa mu ani môj manžel a ešte niekoľko svadobných hostí.
Už je tomu rok a úprimne, nepamätám si aký bol náš život bez Arturka. Je to náš Ježiškov darček, ktorého milujeme najviac na svete.❤️ Cely pôrod stál za to.
Minuly týždeň som chcela poslať manžela nech ide kúpiť ten istý test (pozitívny), ale išla som ja. A asi na mňa prehodil „šťastný vyber” testu, pretože sme našli ďalšie // ❤️
Přečtěte si také
Vyměnila jsem řízky za zeleninu. Manžel mě teď nenávidí
- Anonymní
- 22.05.26
- 2
Stojím v kuchyni a s láskou servíruji pečeného lososa s grilovanou cuketou a lehkým salátem z quinoy. Cítím se skvěle. Za poslední měsíc jsem díky změně jídelníčku lehčí, mám víc energie a přestala...
„Já bych takhle mezi lidi nešla.“ Kamarádka mě jednou větou úplně zničila
- Anonymní
- 22.05.26
- 46
Čekala jsem obyčejné posezení s kamarádkou, místo toho jsem odcházela s pocitem, že se za sebe mám stydět. Jedna její „upřímná“ poznámka o tom, jak vypadám bez makeupu, mi zůstala v hlavě mnohem...
Lžu mu, že nemůžu otěhotnět. Tajně beru prášky. On mě teď žene na kliniku
- Anonymní
- 21.05.26
- 3027
Sedím v koupelně se zamknutými dveřmi a v dlani svírám platíčko pilulek, které schovávám v krabičce od vitamínů. Srdce mi buší až v krku. Venku v obýváku sedí Tomáš, můj přítel, se kterým jsem dva...
„Už chápu, proč tě bývalý podváděl,“ řekl můj přítel a úplně mě tím zničil
- Anonymní
- 21.05.26
- 3197
S partnerem jsme se pohádali už mockrát, ale nikdy mě nic nezranilo jako věta, kterou řekl tentokrát. Během několika vteřin vytáhl moji největší bolest z minulosti a použil ji proti mně způsobem,...
Chci jít do důchodu, ale nemůžu. Živím pětatřicetiletého syna
- Anonymní
- 21.05.26
- 2810
Dívám se na hromadu faktur na svém stole. Jako účetní na volné noze jsem zvyklá na čísla, mají svůj řád a logiku. Jenže v mém soukromém životě ta čísla už dávno nedávají smysl. Je mi přes šedesát,...
Mateřská škola je jedno velké zklamání a věčný boj. Dceru jsem si nechala doma
- Anonymní
- 21.05.26
- 3560
Když šla moje dcera poprvé do školky, měla jsem skoro slzy v očích. Představovala jsem si barevné třídy, usměvavé paní učitelky, vyrábění z papíru, písničky a spokojené dítě, které se bude domů...
Kvůli seznamce jsem přišla o kamarádku. Obě jsme si psaly se stejným mužem
- Anonymní
- 21.05.26
- 756
Život si někdy s lidmi zvláštně pohrává. Když mě moje nejlepší kamarádka Jana přesvědčovala, ať si založím profil na seznamce, brala jsem to spíš jako legraci. Obě po rozvodu, obě zklamané a obě už...
Dcera málem vběhla pod tramvaj. Bojím se, až začne dojíždět na střední
- Anonymní
- 20.05.26
- 1896
Moje patnáctiletá dcera v září nastupuje na gymnázium v centru Prahy. Měla jsem z toho radost, protože se tam dostala sama, bez tlačení a obrovského drilu. Brala jsem to jako krok k větší...
„Kvůli tobě jsem přišla o rodinu,“ vpálila mi dcera. Přitom mě její otec podvedl
- Anonymní
- 20.05.26
- 3136
Andree je šestnáct, puberta s ní cloumá ze všech stran a poslední měsíce jsou mezi námi opravdu náročné. Hádáme se skoro kvůli všemu a mám pocit, že ať řeknu cokoli, vždycky je to špatně. Nejhorší...
Nabídl jsem jí, že půjdu na rodičovskou. Přesto dítě odmítá. Co teď?
- Anonymní
- 20.05.26
- 1458
Sedíme v naší oblíbené kavárně v centru města. Moje přítelkyně, říkejme jí třeba Lucie, nadšeně vypráví o novém filmu, na který musíme jít, a plánuje víkendový výlet do Berlína. Je krásná, chytrá a...