Ježiškov darček
- Porod
- Kristina4
- 24.09.18
- načítám...
- Sledovat eMimino.cz
Takýto darček pod stromček isto nikto nečakal.
4 mesiace po svadbe sme sa s manželom zhodli na tom, že by bolo fajn už mať kompletnú rodinku. Nechávali sme to na náhodu, vôbec sme na to netlačili. Prešli dva mesiace- bol december a u nás otvárali stánky s punčom. Išli sme aj my nejaký vyskúšať a vzali sme aj švagra s priateľkou. Večer bol super a zabavili sme sa.
Týždeň pred Vianocami som mala vysokú teplotu a chcela som ísť k lekárovi, ale pred tým pre istotu šiel manžel kúpiť test. Odrazu kúpil 3ks. Večer som si spravila prvý, zbadala som // a utekala som za manželom s úsmevom. On ostal ako obarený. Fakt bol prekvapený (alebo sa mu len premietol cely život pred očam).
Raňajší druhý test to potvrdil. Keď som na prvom ultrazvuku videla tú malú bodku, srdce sa mi zalialo novou láskou. Manžel to chcel hneď všetkým povedať, ale nechali sme si to ako darček pod stromček.
Mojej mame sme kúpili mobil a na jeho pozadie odfotili // s textom „som tvoj vnúčik alebo vnučka“ (ten text mal byť „som tvoj vnúčik a vnučka“ lebo tretí test sme dali bratovi a im sa podarilo dieťatko o 2 mesiace po nás). Manžel kupuje asi len pozitívne testy. Svokrovcom sme kúpili vysávač, do ktorého sme dali topánočky a cumlík. Samozrejme všetci sa tešili z tohto nášho darčeka.
Termín pôrodu som mala 20.8.18 avšak moje výpočty a odhad, že sa nám to podarilo vo večer punču, mi termín vychádzal na 27–28.8.18.
Vo februári nám švagor s priateľkou oznámil, že sa budú brať. Boli sme nadšení a tešili sme sa na tancovačku. Avšak moje nadšenie skončilo, keď oznámili termín svadby 26.8.18. Možno to znie hlupo, mali byt krstnými avšak mna sklamali a krstnými neboli.
Leto bolo horúce a celé som ho preležala doma v chládku. Prišiel prvý termín 20.8., ale žiaden náznak pôrodu nebol. Úprimne ja som naozaj počítala s dátumom 27–28.8.
Prišiel deň svadby 26.8. Pre istotu som mala nachystané elastické spoločenské šaty, do ktorých som sa zmestila aj s bruškom. Cítila som sa celkom fajn. Obrad bol o 3 alebo 4, trošku horšie sa mi dýchalo, ale vydržala som to. Po obrade sme išli do sály na obedovečeru a potom sa začalo tancovať. Aj som rozmýšľala nad tancom so ženíchom, ale môj manžel mi navrhol, nech si ideme ku svokrovcom vyložiť nohy. Bolo 8h večer. Pozerali sme telku, keď zrazu som ucítila take lupnutie. Reflexne som vyskočila z postele a utekala na WC. Nohavičky už boli mokré. Zo záchodu som zakričala na manžela, že mi asi praskla voda. Najprv som sa zľakla, ale keď mi viac vystrašený manžel vletel do WC a voda mi unikala ako keby som sa pocikavala, začala som sa smiať dal mi uterák a utekali sme sa domov prezliecť zo sviatočného oblečenia a šup do pôrodnice ešte 50 km. Intervaly kontrakcii skákali, ale dali sa v pohode vydržať.
Na príjme „milá” sestrička na mňa pozerala, ako keby som ju od večere odtrhla.
Potom prišla Dr. fakt zlatá, aj zasrandovala. Otvorená som bola na špičku prstu, tak sme šli na izbu aj s manželom. To už bolo 23h. Kontrakcie boli každých 5 minút a intenzita sa stupňovala, ale dalo sa zdriemnuť. Predychavala som ich na boku, smerovali do krížov. Zdalo sa mi, že sú častejšie tak som zobudila manžela, že sú každé 3 min a už boli dosť bolestivé. Bola asi 1h ráno. Keď mi Dr. povedala, že nezmenené (stále špička prstu), skoro ma tam vystrelo. Vrátila som sa na izbu. O 3h som už bola „až” na 1 prst a výrok doktorky, že epidural mi nedajú (kvôli výsledkom krvi) ma tiež obaril a zas ma skoro vystrelo. Cca o 6h ďalší monitor. Myslela som si, že mi bolesť roztriešti kríže. Bola tam ešte jedna tehuľka a hneď som sa jej ospravedlnila za to predýchavanie, ale nedá sa ovplyvniť. Zlatá – aj by si vzala z tých mojich bolesti len aby to mala za sebou otvorená na 4 prsty a hurá na sálu. Nasledoval klystyr počas kontrakcie (myslela som, že to nevydržím) a kontrakcie začali po 1,5 minúte. Skúšala som sprchu, loptu, sestrička mi ukazovala polohy na uvoľnenie, ale v tom momente by mi len pomohlo, keby dieťatko už vyšlo von, bolo to fakt náročné. Oči mi klipkali a manžel mi hovorí nech nespím zlatý – veď pri tom sa ani nedá spať.
Konečne som pocítila tlak, pomohli mi na posteľ a začalo tlačenie, ktoré trvalo 1,5 hodiny. Vraj som dobre tlačila, ale asi zle vyzerala (kázali manželovi nech mi prikladá kyslík – len ma to hnevalo). Keď Dr. povedala, že vidí čierne vlásky, moc som sa potešila. Po úmornom tlačení a pomoci sestričky ležiacej na mojom bruchu o 9:03 sa narodil Artur (3 300 g, 50 cm). Dr. sa strašne páčil, vraj je ako dieťatko z reklamy. Keď som ucítila jeho teplé telíčko na bruchu a počula jeho plač, hneď som sa do neho zaľúbila ešte viac. On bol vážne krásny, vôbec nebol pokrčený manžel ho mal na rukách a stále kychal. Začalo šitie – v skratke – hroza, Dr. Si pýtala 3× nite čiže tých stehov muselo byť dosť (pár sa mi ich o týždeň roztrhlo, a ani fisura konečníka nebola sranda, vraj z toľkého tlačenia). Kojenie bolo ok a maly ťahal a ťahal a mliečka som mala až až. Domov nás pustili o 6 dni, lebo večer po pôrode ma začalo preháňať. Niekto na svadbe doniesol nejaký vírus a nevyhol sa mu ani môj manžel a ešte niekoľko svadobných hostí.
Už je tomu rok a úprimne, nepamätám si aký bol náš život bez Arturka. Je to náš Ježiškov darček, ktorého milujeme najviac na svete.❤️ Cely pôrod stál za to.
Minuly týždeň som chcela poslať manžela nech ide kúpiť ten istý test (pozitívny), ale išla som ja. A asi na mňa prehodil „šťastný vyber” testu, pretože sme našli ďalšie // ❤️
Přečtěte si také
„Prsa ti udělají nový! A na pojišťovnu!“
- PenelopaW
- 14.10.26
- 589
Tak tuhle větu už nikdy nevyslovím nahlas. Je veliký rozdíl mezi plastickou operací estetickou a mezi rekonstrukcí prsu.
Naše manželství skončilo po roce. Stačila jedna chyba a přišla jsem o všechno
- Anonymní
- 14.10.26
- 2236
Petr byl mužem mých snů. Když jsme se brali, byla jsem přesvědčená, že to bude navždy. Předtím jsme spolu chodili skoro čtyři roky a já si byla jistá, že jsme si souzení. Jenže ani ne po roce byl...
Manželka začala dostávat časté zprávy ze školky. Nechtěla mi říct proč
- Anonymní
- 14.10.26
- 1021
Nejdřív jsem si toho skoro nevšiml. Manželce začaly chodit večer zprávy ze školky a já předpokládal, že jde o nějaké organizační věci. Výlet, platba za divadlo, změna času vyzvedávání. Jenže...
Nesnáším hlasovky! Kolegyně mi místo předávky práce posílá téměř podcasty
- Anonymní
- 14.10.26
- 352
Poslouchat devítiminutovou hlasovku plnou odboček, štěkání psa a neustálých změn je pro mě osobní očistec. Zvlášť když jde o předávání pracovní směny, kde záleží na každém detailu. Vážně si v...
Tohle byl první díl StarDance. Kvůli manželově blbosti jsem ho prošvihla
- Lucinda.pavlicek
- 14.10.26
- 399
Sobota odpoledne a já už jsem doslova na trní. Po roce začíná nová série Stardance. Prožívám tenhle televizní svátek snad ještě víc než volby do senátu. I ty v naší rodině rezonují, ale u této...
Tchyně mě před dítětem napadla. Nevím, jestli ji ještě někdy pustím přes práh
- Anonymní
- 13.10.26
- 9554
Na začátek bych ráda vysvětlila, že moje tchyně je hodně specifická a složitá osobnost. Dlouho jsem si říkala, že některé její poznámky a zásahy do našeho života prostě musím přejít. Je to přece...
Přes rok jsem s nikým nespala. Zjistila jsem, že mi to tak vlastně vyhovuje
- Anonymní
- 13.10.26
- 1626
Když se mě kamarádky zeptají, kdy jsem naposledy s někým spala, řeknu, že je to už víc než rok. Některé na mě koukají, jestli jsem vlastně normální. A já se přitom usmívám. Ačkoliv je mi teprve 25...
Je to sport pro chlapy. Dcera začala boxovat, ale já se o ni příliš bojím
- Anonymní
- 13.10.26
- 551
Nikdy by mě nenapadlo, že právě moje dcera začne chodit na box. Když jsem si představovala její kroužky, měla jsem v hlavě spíš tanec, gymnastiku nebo nějaký výtvarný kurz. Rozhodně ne rukavice a...
Bývalý mi poslal účet za náš vztah. Prý už má na vlastního syna předplaceno
- Anonymní
- 13.10.26
- 2610
Když jsem od Petra odcházela, bála jsem se hlavně toho, jak všechno zvládnu sama. Nájem, účty, práce a péče o syna. Ani ve snu by mě nenapadlo, že mi muž, se kterým jsem strávila osm let, jednou...
Chtěla jsem, aby prvňačka snědla oběd. Matka na mě druhý den naběhla
- Anonymní
- 13.10.26
- 2836
Jsem učitelka na prvním stupni na malé vesnické škole. Učit je moje celoživotní poslání, prošly mi rukama generace dětí a svou práci jsem vždycky milovala. Jenže v poslední době mám čím dál častěji...