Podivuhodné cesty osudu I
- O životě
- awalancha3
- 26.01.12
- načítám...
- Sledovat eMimino.cz
Tento denníček bude o tom, ako zvláštny a podivuhodný je osud a ako som sa ocitla v jeho moci. A pôjde o lásku, o bežný život, ale predsa sú v ňom momenty, nad ktorými občas rozmýšľam... či to bola náhoda, alebo má osud každý už dopredu určený.
Ako 20 ročná študentka VŠ som sa zamilovala do najkrajšieho muža v našom mestečku. Zvláštne na tom bolo to, že v tom istom momente sa aj on zamiloval do mňa. Poznali sme sa z videnia, aj naši rodičia sa poznali, a tak nebol problém, aby sa na mňa nakontaktoval.
Po 10 mesiacoch intenzívneho chodenia som otehotnela a porodila syna. A to bol koniec zamilovanosti. Manžel akonáhle som prestala byť dobývaná pevnosť prestal mať snahu a záujem byť so mnou. Dostali sme od mojich rodičov do užívania pekný 2 izbový byt v tom istom mestečku, kde žili jeho aj moji rodičia. Bola som v ňom ale často sama. Samota začala hneď ako som priniesla synčeka z pôrodnice. Bola som druháčka na vysokej a manžel mal pred štátnicami a tak sa odsťahoval ku svojim rodičom, aby sa tam „v pokoji a tichu učil“. Som jedináčik a malé dieťatko som videla dovtedy len na obrázku. Bola som bezradná, celkom sa pamatám, hoci to bolo pred 20 rokmi, na ten pocit zúfalstva a bezradnosti, hľadiac na svojho novorodenca. Ale išlo to, bol dobré miminko, síce prvých 6 týždňov to bolo na zbláznenie, ale len preto že sa nevedel mojim mliekom zasýtiť. Ked som už na pokraji zrútenia kúpila sunar, tak vypil plnú fľašku a zaspal. Odvtedy spinkával celé noci, čo je u tak malého miminka vzácne.
Chýbala mi manželova pomoc s miminkom, chýbala mi opora a podpora. Zistila som, že manžel nie je domácky typ. Našiel si nové koníčky - poľovníctvo a rybárstvo, a tak sme sa videli len dve tri hodinky za deň. Víkendy som trávila skoro všetky sama so synom. Veľmi skoro sme sa odcudzili a ja som si uvedomovala, že manžela síce potrebujem, ale nemilujem. Že proste nerobí nič preto, aby som ho milovala a nič preto, prečo by som si ho mala vážiť. Obaja sme však boli pokojnej povahy a presvedčila som sama seba, že takto sa dá v pohode žiť, že tak žijú aj ostatní. Veď ma nebije, milenky nemá, peniaze nerozhadzuje.
Urobila som si dokonca vodičák, ďalšie dve VŠ, doktorát a mala som úžasnú prácu,ktorá ma naplňala. Povedala by som, že nič mi nechýbalo. Na nejakú veľkú lásku á la Rómeo a Júlia som neverila, a teda aj manželstvo som brala len ako formu koexistencie dvoch bytostí. Akurát ked som videla nejaké zamilované páriky a rodiny ako chodia na výlety a prechádzky a na nič sa pri tom nehrajú, bola som prinútená si uvedomiť, že predsa len niečo postrádam. Takto to išlo dlhých 10 rokov. Žiadne hádky, nič, pokojné spolužitie dvoch ľudí, ktorí majú úplne iné intelektuálne povedomie, iné koníčky, iné názory. Nikdy by som sa nerozviedla, nebolo prečo a bol tu aj syn, ktorý si zaslúžil relatívne pohodové rodinné zázemie.
Po tých 10 rokochale nastal zlom. V prvom rade som sa prvý a posledný raz pohádala s manželovými rodičmi… neznášali ma celý čas a najmä manželova sestra. Boli sme u nich na návšteve a nejako sa cítili byť dosť silné, aby sa do mňa pustili. Bolo to príšerné a ked verbálne zaútočili na mňa ako na matku, vstala som povedala, že som s nimi týmto skončila a tak aj bolo. Odvtedy som im nekúpila jediný darček, nebola na jedinej návšteve, neprehovorila jediné slovo. Moj manžel tam len sedel a hlúpo, skoro výsmešne sa usmieval. No a v druhom rade sa stalo to, že manžel bol na poľovačkách čoraz častejšie. Určite nemal milenku, ale radšej bol v noci na postriežke ako doma so mnou. Napokon cítila som, že sa za mňa hanbí, lebo som po pôrode veľmi oškaredela a stlstla. On opovrhoval mojím výzorom a ja jeho chabým intelektom. Asi k tomu neprispievalo aj to, že som mala vyššie vzdelanie, lepšie platené pracovné miesto a on mal len služobné auto a ja každé 4 roky nové. Financie sme mali rozdelené a mňa podporovala aj moja mama.
Potom sa stalo to, že sme chceli u mojej matky nadstavovať na rodinnom dome samostatnú bytovú jednotku. Malo sa to financovať z predaja bytu, ktorý by dostal manžel ako odstupné za to, že sa v prospech sestry vzdá nároku na polovicu rodinného domu. On si, ale vyžiadal, aby moji rodičia prepísali na neho môj byt v ktorom sme bývali, čo sa mi zdalo spravodlivé. Šok nastal, ked už bol byt na manžela prepísaný a zistila som, že jeho byt, ktorý sme mali predať a za neho nadstavovať, mu jeho rodičia neprepísali, stále bol písaný na jeho sestru a dokonca tam mali dlhodobého nájomníka a zaťažili ho hypotékou, lebo si jeho sestra pristavila čosi k rodičovskému rodinnému domu. Bol to šok. Tak strašne ma oklamal. Tak to narafičili.
Ostali sme teda bývať v „teraz už jeho“ 2izbovom byte. Dávno sme spolu nespali, vlastne sme nikdy nespali v jednej posteli, lebo chrápal. Odcudzenie pokračovalo… Keď som mala 34 rokov povedala som si, že aj ja chcem chodiť von, ako aj on chodieva, že možno si uvedomí, že mu doma chýbam. Syn mal už 10 rokov a ked večer zaspal, a manžel bol náhodou doma, obliekla som sa, že „idem niekde von“. Samozrejme, že som nemala kam ísť. Tak som sa dve alebo tri hodiny len prechádzala vo vedľajšom veľkom meste alebo len sedela v aute a čakala, kedy už bude vhodné prísť domov. Takto som to niekoľkokrát urobila a zdalo sa, že manžel začal trošku žiarliť. Ale nie natoľko, aby sa niečo zmenilo. To sme spolu boli už tých 10 rokov.
Na jednom mojom takomto „truc“ výlete, som stála opretá o svoje auto a vybavovala spoň niečo pracovné mobilom, ked som si všimla, že okolo mňa viackrát prešlo červené auto. A potom zastalo a cúvlo a malo poznávaciu značku toho okresu, kde bývam, tak som myslela, že nejaký známy. Ale mladý muž, ktorý v ňom sedel mi bol neznámy. Spýtal sa ma, či nejdeme na kávu a ja som len pokrútila hlavou, že nie. Odišiel. Pokračovala som v telefonáte a asi za 10 minút tam prišiel znovu. Vystúpil a dali sme sa do reči. Bol milý, mladý, zdal sa mi mladší od mňa. Napokon sme si vymenili telefonne čísla.
Volal mi viackrát a na tú kávu sme sa nakoniec aj dostali. Ohromne dobre sa s ním rozprávalo, ale fyzicky ma nepriťahoval. Stretávali sme sa asi dva mesiace, bola som aj u neho, ale nikdy k sexu neprišlo. Potom som si uvedomila, že sa do mňa zamiloval, až príliš. Lichotilo mi to, ale bolo pre mňa nepredstaviteľné, aby som s ním niečo fyzicky mala. A tak som sa s ním dosť rázne a chladne rozišla a pri tom mu povedala, že som vydatá a mám syna. On na to zosmutnel a povedal, že aj on je ženatý, čo ma prekvapilo, lebo to tak nevyzeralo. A bol koniec. Dal mi takého plyšového levíka na kľúče ako darček a rozišli sme sa. Toho levíka som nemala kam narýchlo dať a vyhodiť ho mi bolo ľúto, tak som si ho provizórne dala na kľúče.
Písaval mi SMS každé Vianoce, Nový rok, na meniny a na narodeniny. Ja som nikdy neodpovedala.
Ked som mala 35 rokov a manžel 40 rokov, objavila som čaro internetu. Chodila som na CHAT a stalo sa to, čo asi nevhnutne muselo prísť a čomu podľahne asi každý, kto sa necíti byť dostatočne milovaný. Objavil sa 20ročný mladíček, študoval v Anglii a bol nesmierne inteligentný. Písali sme si dlhé hodiny a keď mi poslal fotku bola som ohromená - taký bol sexi a krásny. Po mesiaci sme sa stretli. A bolo to, zamilovaní obaja na prvý pohľad. Ja 35, on 20 rokov a vysoký, pevne stavaný, rozhľadený, samostatný, výrečný.
Nastali dva roky tajného intenzívneho vzťahu, niečo skvelé, vzrušujúce. Bola som tak zamilovaná. A mala som taký strach, že si nájde mladšiu a opustí ma - veď to k tomu smerovalo, nemalo to šancu ani perspektívu. Ale zatiaľ to išlo, dokonca sme išli spolu na tajnú dovolenku k moru. Cítila som, že ho mám radšej ako on mňa. Ale bolo to krásne obdobie, sem tam hádky a krásne udobrovania. Po dvoch rokoch sme mali už dosť pevný vzťah a maja túžba po láske a tom, aby som bola ľúbená bola skoro naplnená, ale vedela som, že je to dočasné. Cítila som však, že žijem, nejako som opeknela, omladla, zase som sa smiala. Ale predsa len to nebolo ono.
V jeden nudný domáci večer, ked som varila, prišiel moj manžel domov, to som mala 37 rokov, a pokojne zahlásil, že sa chce rozviesť, že má inú ženu. Nebudem rozpisovať svoje pocity, ale napriek panike, ktorú som pocítila, som odpovedala, že Ok, dobre, vybav to ty. Viac sme sa o tom nebavili a ešte pár mesiacov sme bývali spolu. Jednu vec som však urobila - dala som dohromady celý svoj intelekt, všetky svoje známosti a kontakty a vydupala som si, aby prepísal byt späť na mojich rodičov. Stalo sa. On dostal byt, od jeho sestry - zrazu sa všetko dalo zariadiť, aj nájomníka vypovedať.
Rozvod bol 10minútový, bezproblémový. S mojím mladulinkým priateľom sme sa prestali tajiť. Chodil so mnou k mojim rodičom, boli sme spolu už verejne na dalšej dovolenke pri mori. Vychádzal dobre s mojim synom, ktorý už mal 16-17 rokov. Bolo to také oficiálno neoficiálne. On ma nikdy nechcel vziať k nim domov, čo chápem, jeho rodičia by skolabovali. Moja mama bola z toho vzťahu nešťastná, a často mi hovorila, aby som sa s ním rozišla, že je to na posmech, že to nemá budúcnosť, že mi berie čas. Mala pravdu, veď som už mala 39 rokov a on sotva 24.
Pokračovanie v druhej časti…
Přečtěte si také
Švagr kritizuje, jak nosíme miminko. Vlastní dceru přitom uráží
- Anonymní
- 12.06.26
- 318
Říká se, že nejvíc rad o výchově dětí vám vždycky dají ti, kteří by si měli nejdřív zamést před vlastním prahem. U nás v rodině tuto roli dokonale plní můj švagr. Kdykoliv se vidíme, má okamžitě...
Šílený útok na matky s kočárky: Řidička v SUV nám přála smrt dětí
- Anonymní
- 12.06.26
- 289
Mateřská dovolená je občas pořádný maraton na psychiku. Když už se vám konečně podaří sladit spánkové režimy dvou miminek, sbalit půlku domácnosti do tašky pod kočárek a vyrazit ven na čerstvý...
Toxická šéfová, nula na výplatní pásce a syndrom vyhoření. Končím!
- Anonymní
- 12.06.26
- 243
Potřebovala bych načerpat trochu té pověstné ženské odvahy, protože v sobě momentálně dusím strašnou úzkost. Už pět let pracuji v jedné středně velké firmě na administrativní pozici. Práce mě ze...
Nejhorší noční můra realitou: Dcera se začala poškozovat a já se hroutím vinou
- Anonymní
- 12.06.26
- 166
Omlouvám se za anonym, ale tohle je pro mě nesmírně citlivé a bolavé téma. Chci se zeptat, jestli si tím některá z vás prošla, protože já mám pocit, že se mi hroutí celý svět a moje srdce se...
Survivor 2026: Otakar vyhrál naprosto zaslouženě! Proč ho internet lynčuje?
- Anonymní
- 12.06.26
- 99
Taky jste ponocovali u finále Survivora? Já regulérně spala asi tři hodiny, oči mám ráno jako angorský králík, kafe liju do půllitru, ale musím to ze sebe dostat. Když jsem totiž ráno otevřela...
Ostuda v restauraci: Tchyně si dotočila vodu na záchodě a pak zdrhla bez placení
- Anonymní
- 11.06.26
- 3558
Oslavy dětských narozenin mají být plné radosti, smíchu a rodinné pohody. Člověk si naplánuje pěkné odpoledne, zarezervuje stůl v restauraci a těší se, jak si to všichni společně užijí. Jenže když...
Našla jsem si mladého „kolouška“, ze kterého se vyklubal žárlivec a násilník
- Anonymní
- 11.06.26
- 1712
Můj milostný život by vydal na celou knihu. Mám za sebou tři nevydařená manželství a několik vztahů, které dopadly velmi podobně. Když jsem si před pár měsíci našla chlapa o patnáct let mladšího,...
Syn chce strávit celé léto u táty. Nemám šanci konkurovat jeho prázdninám
- Anonymní
- 11.06.26
- 1571
Prázdniny máme rozdělené víceméně napůl. Aspoň tak jsme se s bývalým manželem domluvili. Jenže poslední týdny mám pocit, že se všechno začíná měnit. Můj bývalý totiž synovi připravil prázdniny snů...
Odjela jsem do lázní kvůli neplodnosti. Stačil jeden malý úlet a byla jsem v tom
- Anonymní
- 11.06.26
- 2274
Život umí být někdy plný paradoxů. Jenže v mém případě si za komplikace můžu z velké části sama. S přítelem jsme se snažili o dítě tři roky. Po sérii vyšetření nám lékaři oznámili, že problém je na...
Sousedce věčně utíkají psi z množírny. Nebude na ni povinná registrace krátká?
- Anonymní
- 10.06.26
- 1475
Už dlouho jsem sem nic nenapsala, ale dnešní ráno mě vytočilo natolik, že si prostě musím vylít srdíčko. A kde jinde, že jo? Tady mě aspoň pochopíte. Chci se vás zeptat – už jste zaregistrovaly tu...
je vzdy zaujimave citat o osudoch druhych a aspon trosku nazriet dovnutra cloveka. tesim sa na dalsie denniky, rada si ich precitam a rada Ta viac spoznam 
