Moje všetko

O tom najcennejšom, čo mi život mohol dať. Bolo len 5 hodín ráno, ale ja som už nemohla dospať a dočkať sa prvého testovania.

si moje slniečko si moje slniečko

Vtedy sa ešte na testoch písalo, testujte z rannej moči.
Test ukázal // ihneď, vybehla som hore schodmi, aby som tú radostnú novinku oznámila tvojmu spiacemu ockovi, ktorý na mna nechápajúc pozerá čo straším tak skoro ráno.

Oko som už nezatvorila a hladkajúc si svoje ploché bruško premýšlam, ako to všetko ďalej bude. Prvé čo bolo, ako to oznámiť rodičom, svadba bola už naplánovaná na september a predstava že budem vo svadobných šatách v 6 mesiaci, to sa mi príliš nepozdávalo. No nič, posunieme termín, vybavíme nové oznámenia, prstienky popoženieme. Ide to všetko celkom hladko. Ale stalo sa čo sa stať práve nemuselo. Krátko pred našou svadbou sme šli ešte na svadbu v rodine. Bol prípitok na novomanželov, nechcela som piť alkohol, len som si trošku usrkla. Veď to usrknutie tak slabého alkoholu snáď miminku neuškodí. No o pár minút ako som sa postavila, cítila som „mokro“.

Kráčajúc na toaletu som už tušila, že je zle nedobre. Rýchlo nemocnica, vyšetrenia, srdiečko bije, všetko v poriadku, nevysvetlitelná príčina krvácania ktoré sa podarilo dosť rýchlo zastaviť. Z nemocnice som sa už dostala až dva dni pred svadbou. Ideme pre šaty, tie sú prekvapivo malé, rýchlo vyberáme iné, nepáčia sa mi, ale prežijem to. Beriem si predsa svoju lásku, v brušku je vytúžené bábatko, tak načo riešiť šaty? Svadba, svadobná cesta, bruško rastie, kupujem prvé vecičky, začíname vyberať meno. Od detstva sa mi páčila Kristínka, ale už jedna v rodine bola. Tak sa budeš volať Klárka.

Prišiel deň, ktorý vyzeral byť od samého rána ako každý iný, netušiac, že mi celú druhú polovicu toho najkrajšieho obdobia v živote snáď každej ženy obráti hore nohami. Sadnem do auta a idem pre zavinovačky k jednej staršej pani, ktorá ich pre teba ručne vyrába. Býva len pár kilometrov od nás, tak cestu zvládnem, beriem aj svokru ktorá s nadšením očakávala príchod prvého vnúčatka. Vyzdvihneme zavinovačky, sadneme do auta a blížiac sa k vlakovému pricestiu, rozsvieti sa signalizácia blížiaceho sa vlaku. Zastavím - rana, náraz do volantu, šok, pobehujúci muž okolo, vrieskajúca žena že ja krava som ešte mohla prejsť.

Záchranka, vyšetrenia, strach. Veľmi veľký strach o TEBA. Prvé dni sa zdalo byť všetko v poriadku, ale prešiel snáď týždeň a bruško začalo príliš často tvrdnúť. Opať nemocnica, mnohé vyšetrenia a verdikt? Z nemocnice som odchádzala a v preukaze čierne na bielom - podozrenie na retardáciu plodu. Čítate správne. Retardácia plodu. Vtedy sa len začalo utrpenie. 20ročnú ma postavili pred rozhodnutie - prerušiť tehotenstvo, alebo nechať pokračovať. Chceli po mne, aby som ťa zabila? To nešlo, nedalo sa.

Po tom, čo som si 5 mesiacov hladkala bruško, kupovala som ti oblečenie, aj postieľka už bola odložená, mala som sa ťa vzdať? Tvoje babky plakali, preklínali toho nezodpovedného vodiča, ktorý išiel na masáž a nestíhal. Ale ja som sa nechcela vzdať života vo mne, cítila som, že si zdravé dieťatko a ja sa o teba postarám nech to bude akokoľvek. Moje rozhodnutie bolo rešpektované, chodila som s tebou častejšie na kontroly, bola si na svoj vek maličká, ale vyvýjala si sa.

Prišli Vianoce, náš termín 25.12., ale ty si sa na svet nepýtala. Šli sme na kotrolu a tam nám povedali, že si velmi maličká, že ti eště neuškodí byť v brušku. A tak sme čakali, do porodnice sme nastúpili po novom roku. Dostala som prvú injekciu, druhý deň, tretí deň. A ty nič, na svet sa ti nechcelo. Ty si vedela, že u maminky ti je najlepšie. U tej maminky, ktorá za teba bojovala s celým svetom. Na štvrtý deň nám sľúbili, že dnes určite porodím. Prišiel obed a stále žiadna bolesť. Volá tvoj ocko, už v očakávaní, že máme teba - Klárku. Ja začínam plakať, už ťa chcem mojkať a tebe sa stále nechce. V tom usedavom plači som pocítila bolesť - a - ty si sa konečne prebrala a zachcelo sa ti von :) 18 hodín si ma ešte trápila, ale znášala som to ako sa len dalo, nevydala som zo seba hláska.

Okolo nás už na teba čakalo snáď 10 bielych plášťov, vedeli že čakáme bábatko, u ktorého sa očakávajú vývojové poruchy. Je 6.1. 5:28 h ráno, už si sa predrala tou dlhou cestou, sestra ťa chytá, neplačeš. Ani hláska, nič. Všetci sú ticho, odnášajú ťa príliš rýchlo. Ja vyčerpaná, neviem čo sa pýtať, bojím sa tej najhoršej správy. V pozadí počujem len šum. Konečne!

Výkrik asi doktorky, neviem, následuje tvoj chrapľavý plač, hneď zase utícha. Asi zaspávam, od vyčerpania, preberám sa až na izbe. Stratila som veľa krvi, porod bol príliš ťažký a na svet ti pomáhal vakuumextraktor, bola som vyčerpaná a pocity hrozné. Nevedela som, čo je s tebou. Pýtam sa sesty, volá doktorku. Tá mi oznamuje, že si mala porodnú váhu 3350g a 49cm!!! Robia ti vyšetrenia a až bude všetko potrebné, budú ma informovať. Žiadne nebojte sa mamička, alebo - je to vážne.

Tak som čakala. Prsia boleli, ale nikoho to nezaujímalo. Nikto mi neporadil, nepovedal, čo robiť. Len som čakala. Druhý deň mi konečne na chvíľku priniesli teba - moju Kristínku. Áno, dala som ti to meno, ktoré sa mi tak páčilo :) bola si taká nádherná, prekrásna, chvíľku sme sa pomojkali, konečne som skúsila kojenie a zase ťa odniesli.

Postupne som sa dozvedela, že ti po narodení nebilo srdiečko, museli ťa kriesiť, ale inak všetky vyšetrenia ukázali, že si zdravá. Len ťa vraj museli sledovať a bola si v inkubátore. Nebudem popisovať, čo do dnes cítim voči lekárom v Skalickej porodnici /tam som bola aj na vyšetreniach, ktoré dali záver retardácia.

Dnes máš už 16 rokov, je z teba už mladá, rozumná dáma. Ale stále si to moje dievčatko, za ktoré sa budem vždy byť, keď to bude potrebné. Ľúbim ťa.

Přečtěte si také

Přidat deníček

Vložení odkazu

Vložení odkazu na obrázek

Zde můžete vožit obrázek/ fotku, který je umístěn na internetu a znáte jeho adresu.

Pro vložení vlastních fotek, které máte ve svém počítači, klikněte na tlačítko “Přidat obrázky” pod příspěvkem.

Velikost písma:
Gladys
31594
8.5.13 00:18

Mrazí mě z představy, že jedno zdravé dítě mohlo být usmrceno jen kvůli nepochopitelné chybě lékařů. Je to tak, nejsou všemocní, přístroje nevědí vždycky všechno.
A tobě obdiv, že jsi se dokázala rozhodnout tak, jak jsi se rozhodla. :kytka:

  • načítám...
  • Zmínit
jeudi
90
8.5.13 00:28

Opravdu nadherny denicek :kytka:

  • načítám...
  • Zmínit
Lada84
2451
8.5.13 08:21

Nejhezci denicek ktery jsem tu kdy cetla. Nejsem cita, ale ted tu rvu o 106 :( Mas muj neskonaly obdiv, prosla sis poradnym strachem a stresem :kytka:

  • načítám...
  • Zmínit
silvik88
8.5.13 08:29

Prekrasny denicek a skvele, ze to tak nakonec dopadlo ;-)

  • Upravit
Naty5
8.5.13 12:15

Nádherně napsané a ty jsi byla moc statečná :hug:

  • Upravit
Lucík 25
4784
8.5.13 12:40

Krásné :srdce: :srdce:

  • načítám...
  • Zmínit
habet
451
8.5.13 13:37

Krasne napsane, celou dobe me mrazilo :hug:

  • načítám...
  • Zmínit
maca36
8.5.13 14:46

Děkuji holky ;)
Teď nás čeká IVF a vzhledem k mému věku opět v začátku těhotenství testy a vyšetření. Už teď mě z toho mrazí co bude :?

  • Upravit
zlatí
401
8.5.13 15:15

Krásné mooooooooc krásné :kytka: :kytka: :kytka: :palec: :palec: :palec:

  • načítám...
  • Zmínit
pomenkova
26842
8.5.13 17:41

Takovy doktori by meli okamzite odejit z nemocnice na hodinu :cert: :cert: :cert:
napsala jsi to krasne a ja te obdivuji, ze uz tak mlada si presne vedela, ze dite si proste nechas i za cenu jeho postizeni, mas za to muj veliky obdiv :hug: :hug: :hug: :srdce: :srdce: :srdce:
Do IVf preji pevne nervy, podari se ;) ;) ;) :palec: :palec: :palec:

  • načítám...
  • Zmínit
eset.t
38
8.5.13 17:54

To je nádherně napsáno!! Holčička je veliká bojovnice! Teda teď už dáma :) Já mám doma 16. měsíční treperendu a nadevše ji miluji.

  • načítám...
  • Zmínit
Anonymní
8.5.13 18:03

příspěvek

V tomto případě „retardácia plodu“ neznamenala postižení, ale opoždění růstu..není problém co tam napsali, ale že to té paní nikdo nevysvětlil..

  • Upravit
Vložit nový komentář

Všechny deníčky uživatele

Sousedovic kočky si z naší zahrady udělaly vlastní toaletu, děti je ale milují

Vysadili jsme dětem ovocné keře. Dopadlo to úplně jinak, než jsme čekali

Cesta za dítětem lemovaná diagnózami, které nikam nevedou

Syn (10) odjel na tábor bez mobilu a já trnu hrůzou, jak to můj chlapeček zvládá

Kde jsou všechny ty ženské dvojice?

Po prvním koncertu Ewy Farné jsem chtěla okamžitě zpátky. Tohle umí jen královna

Chtěla jsem mladé matce zachránit dítě. Její reakce mi vyrazila dech

Tátův deníček: Rodičovství, které změnilo můj svět

Mluvči, dělači a já: Z deníčku ženy, která nesnáší tiskové konference

„Maminko, ty záříš!“ – 2. část