Zdvihla som sa z prachu
- O životě
- Skaiqy
- 22.05.14
- načítám...
- Sledovat eMimino.cz
O tom ako sa síce život so mnou zahral, ale nedovolila som mu, aby ma úplne zrazil na kolená. :)
Človek je tvor zaujímavý a nikdy nie absolútne spokojný, čo si budeme hovoriť 
Aj ja som zostala akási zvláštna vo vzťahu, v ktorom som bola celých 5 rokov.. Niekomu sa to zdá ako dlhá doba. Mne ani nie popravde.
Skôr sme vedľa seba s bývalou polovičkou prežívali. Poznáte to, ráno vstanete, maximálne sa pozdravíte, dáte sa na človeka a spolu idete do práce, kde už ani v aute neprehovoríte ani slovo. Holt, vzťah odsúdený na zánik. A tak sa aj stalo… 21.decembra ma bývalý priateľ zobudil o desiatej večer, vpálil mi facku a povedal, že som ho podviedla a že so mnou končí…
Neviem odkiaľ takú hlúposť vzal. Nikdy som ho nepodviedla, len som sa chodila vyplakať svojmu veľmi dobrému kamarátovi na rameno, keď bolo najhoršie. Kamaráta do dnešnej doby beriem ako svojho veľkého brata. Niekoho, komu môžem dôverovať a zavolať aj o tretej ráno. A tak isto je to aj z jeho strany. Ale vráťme sa k tomu najpodstatnejšiemu.
Nastalo prosenie, nech ma neopúšťa, hysterický plač, vzlykanie… Nič nepomohlo. Nechal ma práve na Vianoce. Úžasné a aké poetické.
Ako to celé prebiehalo nebudem opisovať, to by bol román na ďalší rok 
Prišiel pre mňa do Brna môj ocino, našťastie ex nebol doma. Tatko má dosť ochranárske pudy, takže by s ním prinajlepšom pobil, že niekto siaha na jeho dieťa. Vianoce som paradoxne prežila v pokoji a bez vzlykania. Maminka bola z Írska doma, sestra tiež Po pár dňoch som si uvedomila, že mi je viac ľúto tej zmeny v živote než rozpadnutého vzťahu. Takže som si povedala: „Okej, je čas sa posunúť ďalej.“
Moje kroky smerovali do Írska za rodinou, medzitým som mala medzizastávku v Anglicku, kde som si oddýchla a načerpala nové sily. Cesta do Írska bola veľmi zaujímavá. Premýšľanie o tom, čo mohlo byť, kde sa stala chyba a tak. Prišla som na to, že mi ex-priateľ urobil vlastne službu. Sama by som ten krok neurobila. Bola som až príliš vystrašená niečo zmeniť. Áno, bola som srab.
Čas v Írsku plynul a ja som nadväzovala nové priateľstvá a známosti. Čas som si krátila na istom slovenskom diskusnom fóru, kde som spoznala „JEHO“. Úžasne sme si sadli. Písali sme si od rána do večera, rozumeli sme si takmer vo všetkom. Do toho sa primiešala jedna slečna.. Všetci traja sme si veľmi rozumeli, viedli sme spoločné diskusie. Tak som si povedala, prečo sa nestretnúť. A tak sa stalo. Stretla som sa s ním…
Prežili sme úžasný týždeň, plný výletov, večere, obedy, prechádzky, spoločné rozhovory. Vážila som si, že sa nepokúšal hneď na to skočiť. Takto to pokračovalo ďalších pár mesiacov. Stretávanie, vzájomné zbližovanie, plánovanie blízkej budúcnosti - ako sa k nemu presťahujem (on v UK a ja v Írsku). Ako si nájdem prácu a budeme si spolu nažívať. Všetko klapalo. spomínanej kamarátke som všetko s radosťou rozprávala, zdieľala som svoje nadšenie a radosť. Tá mi vždy všetko s úsmevom a prianím všetkého dobrého takzvane odkývala. A nakoniec to prišlo.
Drahá polovička ostala v Británii bez práce a bez príjmov. Žil z našetrených peňazí, ktoré mu postupne dochádzali. Oznámil mi, že sa bohužiaľ musí vrátiť späť na Slovensko, že sa mu nedarí nájsť si prácu. Pre mňa to bolo nepredstaviteľné, neúnosné. Snažila som sa mu pomôcť. Hľadať pracovné pozície, ktoré mu zaistia príjem aspoň na pár mesiacov, ale nechcel o tom ani počuť.
Plakala som kamarátke do telefónu, že som z toho nešťastná a že ho nechcem stratiť. Ach ja hlúpa hus. Oznámil mi, že v auguste odlieta naspäť a môžeme sa stretnúť na Slovensku. Čo bolo fajn, aj tak som si potrebovala vybrať dovolenku z práce. Vybrala som si celkovo 4 týždne dovolené… Neskutočne som sa na neho tešila.. Hovoril, že aj on na mňa. Achjaaaaaj, aká to lož. Keby som to vedela skôr, tak si neplytvám dovolenku na idiota.
Tak som teda odletela a stretli sme sa u nás doma. Všetko sa mi zdalo v poriadku. Spoločné varenie, smiech, kino, ťažká pohoda.. Ale ako od nás odišiel domov, tak sa u neho začalo prejavovať čosi zvláštne. Neozval sa niekoľko dní a keď sa aj ozval, tak maximálne telefonát na 2 minúty s tým, že príde vtedy a vtedy, tak sa mám podľa toho zariadiť.. Naviac sa mu žení kamarát..Takže či nepôjdem na svadbu. Natešená som na to kývla a začala vyberať šaty, topánky, doplnky a účesy - no proste všetko, čo si dokážete predstaviť… Ešte raz - AAAAACH JA HUSA BLBÁ.
Svadbu mi samozrejme po dvoch týždňoch odvolal. Vraj ide sám. Zabával sa zrejme dokonale, pretože mi v noci prišla správa v štýle „Je tu sranda, ale chýbaš mi tu“… Pripadala som si už ako v cvokhause. Keď to teraz píšem, tak si pripadám neskutočne trápne, že som jeho reči o spoločnej budúcnosti, deťoch a zostarnutí brala vážne.
Čas plynul a ja som sa musela vrátiť do Írska. Lúčenie mi prišlo, ako keby mi niekto vrazil nôž do ruky a ranu nasolil. Tak neskutočne to bolelo. Písanie a telefonáty pokračovali, ale už to nemalo také grády a „šťavu“. Naraz ale prišlo svetlo nádeje… vraj sa vracia do UK, že mu bola ponúknutá práce „Amazing“, hovorím si. Možno na tom budeme môcť zapracovať - aj tak je to všetko spôsobené odlúčením. Kdeže. Nebolo to odlúčenie. Ale poviem Vám čo som spravila…
Vedela som, kedy priletí, tak som sa rozhodla pre malý výlet. Idem ho čakať na letisko! Tak som zbalila svojich „pět švestek“ a odletela do UK. S prekvapením na mňa hľadel ako na obraz satanov. Prvýkrát bol bez slov, len ma pobozkal, chytil za ruku. Až po chvíľke sa ma spýtal, čo tu robím a na čo som chodila a podobne. Že ma nemá kam ubytovať (Jasné, lebo keď idem za niekým bez ohlásenia ho prekvapiť, tak určite nebudem mať zarezervovaný hotel, že? ). Či nepotrebujem peniaze a tak.
Pre seba si hovorím: „Jediné, čo potrebujem je, aby sme vyriešili prečo sa správaš tak zvláštne, keď ešte pred pár týždňami si mi hovoril, že si so mnou neskutočne šťastný.“
V ten večer som sa to nedozvedela. Aby som to skrátila. Na druhý deň ráno som sa vrátila do Írska. Opäť bola scéna. Volám kamarátke, plačem do telefónu, že je zrejme koniec.. Jediné čo mi na to povedala je, že je to idiot nekultúrne hovado. Rozchod nabral extrémne rýchly spád… Za pár hodín po telefonáte s kamarátkou som dostala kopačky. Vraj mu už nikdy nemám volať, že som len hlúpa hus, ktorá si budovala vzdušné zámky a že on mi nič nesľúbil…
Trvalo mi dlho, než som sa s tým zmierila. V tom prišla ďalšia rana. Kamarátka z ČR mi zomrela na rakovinu. To ma položilo natoľko, že som podala výpoveď s tým, že nie som schopná robiť svoju prácu, lebo som psychicky na dne. Manager mi oznámil, že je to v poriadku, pretože moje oddelenie sa presúva do Indie a inú pozíciu mi nemôže navrhnúť. Zničená som sa vrátila domov. Za jediným človekom, ktorý to všetko so mnou zdieľal, staral sa o mňa, keď som v noci plakala a snažil sa ma prinútiť aspoň k troške jedla a vody. MAMINKA.
Týmto jej chcem vzdať holt, vyjadriť poďakovanie a povedať ako ju veľmi ľúbim. Pár dní po smutnej udalosti mi začali chodiť správy z neznámeho čísla. Správy typu „Urob si poriadok medzi kamarátmi. Never ani najbližšej priateľke.“ Skúšala som tam volať, písať, zisťovať. Nepodarilo sa. Skočila som si na internet vyzdvihnúť maily na tom diskusnom portáli, o ktorom som písala na začiatku. A tam sa mi dostalo ľadovej sprchy. Že moja drahá kamarátka chodí s mojim ex-priateľom. Chvíľku som zírala na počítač ako hlupák. Prečo?
Zo skrytého čísla som jej zavolala a spýtala na rovinu, ako sa veci majú. Čo si myslíte, že sa stalo? Začala plakať, ospravedlňovať sa a sama sa priznala k tomu, že s ním mala pomer v podstate v dobe, keď som si myslela, že som najšťastnejšia na svete. Pritom ma celú dobu podporovala, že to s ním nemám vzdávať, že mám o neho bojovať. Bez slova som položila. Zavrela som za nimi dvere, oni ale nie. Neustále telefonáty, správy na telefón, že ich to mrzí, ale že si za to môžem sama. Že som ich nemala nikdy zoznámiť a podobne.
Až raz nakoniec vzala telefón do ruky moja maminka. Štýlom, akým ich poslala do teplých krajín, nenájdete v učebnici. Úžasné. Ten moment ma rozosmial. Po prvýkrát za dlhú dobu. Za dobu, počas ktorej som schudla 14 kíl, diagnostikovali mi Crohna a vlastne za dobu, ktorá úplne zmenila môj život. Áno, viem, že som bola naivná, hlúpa a všetky iné veci. Holt, sú to životné skúsenosti, ktoré človeka niekam posunú.
Stala sa zo mňa silná žena, ktorá už nenosí ružové okuliare. Vrátila som sa do ČR, našla skvelú prácu, milujúceho priateľa, s ktorým žijem a pokúšame sa o miminko. Jeho rodina ma prijala ako keby som bola ich vlastná.
Aj napriek tomu všetkému som vďačná za túto životnú skúsenosť. Naučila ma veľa. Som šťastnejšia, v rámci možností zdravá (aj keď Crohn ma v minulosti poriadne potrápil a vycvičil).
Týmto denníkom som len chcela poukázať na to, že aj keď sa cítime dole, keď si myslíme že je najhoršie, nezabúdajme na to, že nemôže byť celý život zle. Vietor dvere síce zavrie, ale hneď otvorí druhé a ukáže nám tu správnu cestu.
Přečtěte si také
Myslela jsem, že jsem připravená na porod. Třetí trimestr mě vyvedl z omylu
- Anonymní
- 01.06.26
- 1124
Ty poslední měsíce těhotenství přišly nějak moc rychle. Ještě jsem měla v hlavě, že „je čas“, ale tělo už jelo na úplně jiný režim než moje představy. Najednou jsem se nemohla pořádně vyspat,...
Ex mi po rozchodu poslal fakturu. Prý mu dlužím za večeře, dárky i dovolenou
- Anonymní
- 01.06.26
- 2471
S Davidem jsem se rozešla po čtyřech letech. Nebyl to hezký rozchod, přesto jsem doufala, že ho zvládneme důstojně a třeba si časem zachováme alespoň přátelský vztah. Prožili jsme spolu spoustu...
Celý život závidím krásným ženám. Připadá mi, že mají všechno zadarmo
- Anonymní
- 01.06.26
- 840
Vždycky jsem chtěla být krásná. Ne jen hezká nebo sympatická. Krásná. Taková ta žena, za kterou se lidé otočí na ulici, která vejde do místnosti a okamžitě na sebe strhne pozornost. Nikdy jsem...
Dva roky lžu manželovi. Myslí si, že chodím na cvičení, ale pravda je úplně jiná
- Anonymní
- 01.06.26
- 2226
Dva roky tvrdím Karlovi, že chodím na pilates. Každý čtvrtek v půl sedmé si sbalím sportovní tašku, rozloučím se a odcházím z domova. Vrátím se kolem deváté s tím, že jsme si po lekci ještě zašly s...
Jak mám vyjít s penězi? Šetřím na jídle, kočce i lécích. A stejně vyjdu tak tak
- Anonymní
- 01.06.26
- 1013
Je mi 54 let, jsem v invalidním důchodu a mám velký problém vyjít s penězi. Musela jsem si najít přivýdělek, jinak bych asi skončila na ulici. Žiju sama, děti nemám a manžel mi před několika lety...
Neustálá soutěž tchyně: Jak se nenechat rozhodit srovnáváním
- Anonymní
- 31.05.26
- 3641
Každá návštěva tchyně je pro mě test trpělivosti. Mezi snídaní a obědem neustále připomíná úspěchy dcery své kamarádky, zatímco moje děti jsou podle ní pořád „méně schopné“. Jak přežít den plný...
Po pozitivním testu jsem se psychicky složila. První trimestr byl brutální
- Anonymní
- 31.05.26
- 1548
Dvě čárky na testu. Ten moment jsem si představovala roky a čekala jsem příval štěstí, dojetí a možná i nějaký ten filmový okamžik. Jenže místo toho přišla panika. Seděla jsem na zemi v koupelně a...
Když tajemné místo rande překvapí: Baseballové pálky a tma
- Anonymní
- 31.05.26
- 571
Rande s partnerem na opuštěném místě mělo být vzrušující a tajemné. Jenže večer pod mostem se proměnil v okamžiky strachu, když se z tmy objevili dva muži s bejzbolovými pálkami. Jediná šance byla...
Chtěla jsem domácí porod. Nakonec šlo o život mně i miminku
- Anonymní
- 31.05.26
- 1535
Když jsem oznámila rodině, že chci rodit doma, spustilo to menší válku. Máma si klepala na čelo, tchyně mě strašila historkami z devadesátek a kamarádka mi poslala asi deset článků o tom, proč je...
Děsí mě představa, že bych měla děti. Jenže bez nich jako žena nikoho nezajímám
- Anonymní
- 31.05.26
- 1103
Potkala jsem několik mužů, se kterými jsem měla kratší i delší vztahy. U toho posledního to už vypadalo nadějně. Jenže jakmile přijde řeč na děti, většinou se všechno zadrhne.
Jak jsi to úžasně zvládla… Naprosto vím, jak ses musela cítit… Jsem moc ráda, že jsi už začala nový a lepší život. Vše, co zlé se nám stalo nebo děje, má své důvody, aby nás to posunulo jinam. Jen je těžké to někdy vidět a připustit si. Přeji hodně štěstí a už jen radost v životě 
