Poradna očního lékaře
MUDr. Vladimír Korda Ph.D.
@Kfětoslava píše:
Nebo šla třeba do léčebny.
To by tady dala vědět ![]()
Ja to robím takto. keď má syn záchvat zlosti kvôli nejakej blbosti, alebo keď ma manžel nahnevá, tak si dám radšj poldeci, inak by bola zo mňa strašná fúria. To sa mám radšej s manželom hádať, že nevie malému prísnejšie povedal, aby nebehal po byte, napríklad?
Nemôžem predsa robiť len ja policajta.
@autorka44 píše:
Ja to robím takto. keď má syn záchvat zlosti kvôli nejakej blbosti, alebo keď ma manžel nahnevá, tak si dám radšj poldeci, inak by bola zo mňa strašná fúria. To sa mám radšej s manželom hádať, že nevie malému prísnejšie povedal, aby nebehal po byte, napríklad?
Nemôžem predsa robiť len ja policajta.
Prodychavej
chlast k tomu nepotrebuju, udrzet se v klidu ![]()
Dobry den, damy. Tak jsem si tu o sobe precetla zase same krasne veci. Moc dekuju tem, co sem vkladaji osobni zkusenosti. Nektere me dokazou vydesit, nektere nakopnout. V lecebne jsem nebyla. Ale bohuzel mi nepomahaly spekulace tady, jak na tom jsem, tak jsem se stahla. Nepiju. Opravdu jsem to dokazala udrzet. V lete jsme byli na svatbe. Tam jsem mela jednoho panaka, sampus na pripitek a par deci vina. Presne tak, jak by se na damu sluselo a jak jsem to chtela udrzet. Pit na akcich do nalady, ne pravidelne, ale nebyt uplny asketa. Mimo to par sklenicek nekde s nekym na grilovani napriklad,
Jde to.
Môj syn má dnes narodeniny, štyri roky. Dostal od mojej mamy hračku, ktorú bolo treba poskladať, trvalo to dlhšie, ako si dieťa prialo. Skladali ju môj muž a môj otec. Syn sa rozkričal na môjho muža /svojho tatu/, že prečo to ešte nie je!!! A muž ani nereagoval… Tak som synovi navrhla, že pôjdeme von, kým hračka bude hotová. On že nie, že sa chce hrať. Tak ja na neho - áno, ja chápem, ale vonku je krásne, je škoda neísť von a chcela som ho objať a on na mňa zrúkol: „Nie, neobjímaj ma, daj mi pokoj!“ A potom asi 5× zopakoval: „Nemám ťa rád“. Plakala som kvôli tomu asi hodinu. Nechcem ho ani dať zaucho za také správanie, ani na neho navrieskjať - aj keď by si zaslúžil - tak som sa radšej stihla a naliala som si. Potom prečo sa všade píše, že dieťa treba chápať? Ja som povedala, že ho chápem a poslal ma do prdele, aj keď to povedal inými slovami.
@autorka44 Já bych mu řekla, že když je takový, nikdo hračku skládat nebude a ať si to vyřeší sám. Tohle si fakt dovolovat nemá. To by se k sobě taky takhle „hezky“ chováte když něco chcete po tom druhém?
Jasné, keď niečo po niekom chcem, najprv mu jednu tresnem - to bol vtip, samozrejme. Ale sa čudujem, že keď odvvrkne môjmu mužovi, tak jemu to vôbec nevadí. Ke´d syn mne odvrkne, tak ho pošlem preč do jeho izby, aby nad sebou porozmýšľal. Nekričím na neho, nezvyšujem hlas, len mu poviem, aby tam išiel a nezaujíma ma, keď začne kričať. Dnes ma tak naštval, ža aj keď má narodeniny, nebude ani jedna rozprávka.
@autorka44 píše:
Môj syn má dnes narodeniny, štyri roky. Dostal od mojej mamy hračku, ktorú bolo treba poskladať, trvalo to dlhšie, ako si dieťa prialo. Skladali ju môj muž a môj otec. Syn sa rozkričal na môjho muža /svojho tatu/, že prečo to ešte nie je!!! A muž ani nereagoval… Tak som synovi navrhla, že pôjdeme von, kým hračka bude hotová. On že nie, že sa chce hrať. Tak ja na neho - áno, ja chápem, ale vonku je krásne, je škoda neísť von a chcela som ho objať a on na mňa zrúkol: „Nie, neobjímaj ma, daj mi pokoj!“ A potom asi 5× zopakoval: „Nemám ťa rád“. Plakala som kvôli tomu asi hodinu. Nechcem ho ani dať zaucho za také správanie, ani na neho navrieskjať - aj keď by si zaslúžil - tak som sa radšej stihla a naliala som si. Potom prečo sa všade píše, že dieťa treba chápať? Ja som povedala, že ho chápem a poslal ma do prdele, aj keď to povedal inými slovami.
Co jsi na tom chapala? Syn si chtel hrat s hrackou a tys mu rekla, ze ho chapes, ale ze venku je krasne.To nebylo zadne chapani. A to ze ti rekl, ze te nema rad, znamenalo, ze je nastvany. A ty kvuli tomu hodinu brecis a beres to jako duvod pit? ![]()
Hračku bolo treba poskladať. A keďže syn tam stále chodil, nebol na to klud. Preto som cchela ISť s ním von, aby ju môj manžel a moj otec dali dokopy. Čo je na tom nepochopitelne?
Stále chodil do kuchyne a pýtal sa, prečo
to nie je ešte hotové, kričal na mojho muža,
aj na mojho otca - toto si ale nesmie dovoliť!!!
To kde sme - pred tridsiatili a viac rokmi by
dieťa za také správanie dostalo poza uši a
hračka by sa mu vzala. To kam sme sa dostali,
aby tak malé dieťa vrieskalo na rodičov?
@autorka44 píše:
Stále chodil do kuchyne a pýtal sa, prečo
to nie je ešte hotové, kričal na mojho muža,
aj na mojho otca - toto si ale nesmie dovoliť!!!
To kde sme - pred tridsiatili a viac rokmi by
dieťa za také správanie dostalo poza uši a
hračka by sa mu vzala. To kam sme sa dostali,
aby tak malé dieťa vrieskalo na rodičov?
Aha, tak jsi rekla, ze ho chapes a pak jsi hodinu brecela a zapila to alkoholem.To se to vyresilo.
Ahojky, nejsem alkoholička, ale mám zkušenosti z druhé strany. Dvě moje kamarádky s tím bojovaly s mojí pomocí, ale bohužel neúspěšně. Byla jsem to jen já kdo je chtěl zachránit. Oni nevěřily, že ten démon je silnější. Ted jim chodím na hřbitov dávat jen kytičky a pokecat. Další zkušenost naštěstí ne fatální je můj kamarád.10,5 let nepije, přestal sám klobouk dolů, jen se to odrazilo na psychice. Další je sousedka a její dcera at nalevo nebo na pravo, prostě alhkohol všude. Je to smutné, nechci nikoho poučovat to nebyl můj účel vám napsat, jen jsem viděla na seznamu Deník alkoholičky a měla jsem nutkání někomu napsat ten druhý břeh. Holky držte se. Andrea.
Ahoj zakladatelko, vzpomnela jsem si na tuto diskuzi, pac jsem taky v te dobe balancovala na okraji propasti jmenem alkoholismus. Jak se ti dnes dari? ![]()