JARŇULKY 2005: ZEMSKÝ RÁJ TO NA POHLED.
- Rodičovství
- skrolan
- 25.08.08
- načítám...
- Sledovat eMimino.cz
Tak ešte jeden prázdninový pred vstupom do reality práce. Tento denník som začala písať hned od prvého dňa dovolenky, aby som vam to naše TRADÁÁÁ čo najčerstvejšie podala. Takže, naša dovolenka Grécko Kréta Agia Marína Studia Sofia. Prvý krát hromadne pri mori /teda aj s deťmi/. Děsná čurina. Prvý krát lietadlom / okrem manžela/. Eěte vetšia čurina.
Ráno o pol tretej nás na letisko zaviezol kamarad - poklad. Dve hodiny do odletu ubehly ako nič, skoro sme si to pri tých všetkých odbavovačkách nestihli ani užiť. hih.
LET - naprostý zážitok. Úžasné, fenomenálnííííí. Kubík nespustil oči z okna, všetko ho fascinovalo.
Po pristátí v CHANII dokonca všetci " účastníci zájezdu" tlieskali - asi gýč, ale ja som mala / sa mi nesmejte/ slzu v oku, bo som strašný emočák.
Autobusom asi 30 minút a boli sme na mieste. Ubytovali nás v pekných štúdiách útulného komplexu, pod balkónami bazén, pri ňom bar, lehátka, detské ihrisko, kopec kvetov, zelene, posobilo to príjene a urobilo to dojem.
Po namáhavom vynesení kufrov do izby, sme sa išli hneď prejsť k moru. Asi dve minútky cesty.
Paráda, krásný výhľad do PRYČ, piesočná pláž, priezračné more - a preto ten „zemský ráj to na pohled“.
Baby, sa mi nesmejte, ale ja som bola jak v „Jiříkově vidění“, lebo všetko to bolo vlastne nové.
A teraz to zoberiem heslovite a čo najviac v skratke, lebo by to dalo na román.
- vždy doobeda a poobede sme chodili k moru, pri návrate sme sa ešte čvachtali v bazéne. More sa deťom móóc páčilo, bolo čisťunké, žiadná tráva, ani fauna, sem-tam malá rybka. Skoro stále boli malé vlny - čo sa pri brehu lámaly a to nás všetkých najviac bavilo. Kubík si v nich s rukávnikmi stále hopsal a keď už nedočiahol nožkami na dno, tak sa nechal pohupovat na vlnách. No vegáááč.
- cez obed, keď Kubík spinkal, sme so Stankom chodili do bazénu, alebo k moru, Dominika dobrovolne strážila, lebo bola z toho blbnutia totálne grogy.
- a tak sa aj stalo, že som dokonca vyskúšala plávanie v mori „hore bez“ - čo bolo móóóc príjemné a pretože som naprosto praštěná, ukecala som manžela, keď sme boli dostatočne ďaleko od brehu, nech si dáme dole aj spodok. No ženy, to bol teprv zážitok. Delírium. hihi. Nazvali sme to novým sposobom sebaukájania. hihihi. Fakt mooc, mooc príjemnéééééééé. URČITE VYSKÚŠAJTE.
- s Dominikou sme si hneď druhý deň kúpili pareá a chodily sme potom ako bohyne. hihihi. Héééérečky. Nič také sme nikdy v šatníku ešte nemaly a tak sme to zo seba ani nedaly dole. hihihi. Fakt sme celý čas chodili len v plavkách a pareu. Len na večere sme sa vždy poľudštili a obliekli nejaké tie súce svršky.
- dali sme aj jeden výlet z ponúkaných - na ostrov Gramvouza, a do lagúny Balos,velikáánskou loďou asi hodinu z prístavu, super, nádhera. Tam bolo ozaj nádherne, je to chránenná kajinná oblasť a bolo na čo pozerať. A more tam „chutilo“ zasa úplne ináč.
- jedlo: výýýborné. Raňajky /snídaně/ robil vetšinou Stanko, na obed sme niečo zlupli a na večere sme chodili do miestnych taverničiek. Vyskúšali sme tradičné gréce jedlá a s tých naj doporučujem Musaku, Kleftiko, Suflaki, a určite Gyros - ten nemal chybu.
Greci sú ináč stráááááášne moc pohostinní a bolo to vidno na kažkom kroku. Stále sa usmievali, po každej večeri sme vždy dostali za pohárik /štamprle/, deti džús, a koláč, alebo melón a podobne. No paráda. Stále sa pýtali, či nám niečo nechýba, čo si ešte želáme. No urobilo to dojem. - ináč majiteľ štúdií - naprostý poklad - /Hani, nechala som ho od teba pozdravovať/, usporiadal turnaj v pinpongu. Ženy, to bola prča. Dokonca sme všetci zúčastnený podostávali diplomy a medaile a mne dali dokonca diplomy dva, lebo som vraj bola jedina žena medzi súťažiacimi. Ha.
- musím ešte napísať, že deti boly moc, moc dobré. Pri bazéne, lebo u mora sa kásne spolu hraly, určite sa sem-tam aj škriepily, ale to bolo málokedy. Tak ich musím fakt pochváliť. Mali sme tým pádom aj nejaký čas pre seba, a mohli si v kľude poležať na lehátku, lebo si niečo dať pri bare a tak.
A na záver:
Mám dom černocha. Manžel po pristátí povedal čau Kréta a v ten moment bol ako čokoláda. Nekecám. Celý čas sa natieral štyridsiatkou, vobec sa cielene neopaloval a je hnedý jak ďas. Nikto sme sa neopalovali - typom - ľahnem na slnko - lebo ani nebolo kedy, stále sme blbli vo vode a robili blbosti, ale ako písala už Irias, človeka proste aj tak opáli. A tak majú deti biele riťky a my s Dominikou aj dva svietiace nárazníky hore. hihi.
Pri odchode nám bolo ľúto, že už „padla“, ale sme na devedesiat percent nahlodaní na budúce ísť opeť na to isté miesto. Od majiteľa sme ešte pri lúčení boli obdarovaní sedmičkou olivového oleja a RAKI-ou, to je ich pálenka, silná jak ďas - v mojom merítku to znamená, že po jednom poháriku sa mi začali triasť kolená a pri druhom som prestávala vidieť. hihi
Odchádzali sme z 38 stupňov a v Prahe bolo 18, ale jasno a slnečno a ooobr zážitok na záver: tak ako z okna nášho bytu pozorujem lietadlá ako letia okolo na Ruzyň, tak sme leteli aj my a videli z tej výšky náš panelák a aj urobili fotku - bol to Zážitok. Tuším nakoniec celé lietadlo vedelo, že práve tam bývame. hihihi
Jasu Créte a eucharistó.
Eva
Peletonek :
Ivous - 15.2. Eliška
Kris - 17.2 . Vojta
Gabule- 18.2. Štěpán, 11.9.2007 Emma
Maka- 18.2. Michal, 18.12.2006 Matěj
Irias- 18.2. Štěpán
Borůfka- 19.2. Erik,23.7.2006 Adam, 6.7.2008 Teodora
Solcka- 19.2. Ondřej, 29.1.08 Martin
Skrolan- 25.2. Jakub,1.9.1996 Dominika
Luja- 26.2. Jakub, 13.7.2006 Kryštof
Hajdula- 28.2. Ondra, TP 17/10 2008
Iv-ka- 28.2. Lukáš,20.7.2007 Ondrášek
Krista- 7.3. Zuzanka, 1.3.2007 Tomášek
Mava- 7.3. Libor
Liduška- 11.3. Ríša, 12.7.2007 Niki
Monika M- 17.3 Terezka, 29.8.2006 Filípek
Petulinka- 18.3. Sofie, 25.2.2008 Evžen
Julie- 19.3. Albert
MaKačka- 19.3. Bára
Lily- 24.3. Leuška
Ifča- 30.3. Jakub, 2.7.2008 Kačenka
Efča- 30.3.Vojta
Pískle- 3.4. Matěj
Sandrik- 3.4. Anetka
Dana 26- 14.4. Vojta,6.2.2001 Mirda
Olda- 15.4. Vítek
Brňačka- 3.5. Nelinka
MataP- 20.6.2003 Roderick, 24.4.2006 Frederika, 16.1.2008 Beatrica
Přečtěte si také
„A ty jsi pořád sama?“ Otázka, která mě dokáže vytočit k nepříčetnosti
- Anonymní
- 15.07.26
- 1600
Potřebuji se z toho alespoň vypsat. Asi nebudu jediná, kdo něco podobného prožívá. Na jednu stranu vím, že to lidé většinou nemyslí zle. Jenže je to opravdu nepříjemné. Kamarádka mi kdysi...
Stačila vteřina a dcera letěla z trampolíny. Už na ni své děti nepustím
- Anonymní
- 15.07.26
- 941
Jedna obyčejná zastávka během rodinného cyklovýletu. Jenže pár minut na dětské trampolíně stačilo k tomu, aby se idylický den proměnil téměř v horor. Znovu jsem si uvědomila, proč mám z některých...
Myslela jsem si, že randím s lékařem. Pravdu jsem zjistila až po třech měsících
- Anonymní
- 15.07.26
- 1644
Ve svých sedmačtyřiceti jsem si řekla, že už nechci každý večer koukat jen na seriály a hádat se s ovladačem. Děti byly dospělé, kamarádky měly své životy a já po rozvodu začínala mít pocit, že...
Kvůli dovolené jsme se málem rozešli. Chtěl rybařit v Norsku, já ležet v Řecku
- Anonymní
- 15.07.26
- 687
Když mě Filip požádal o ruku, byla jsem přesvědčená, že už nás nic nerozdělí. Vždyť jsme spolu zvládli rekonstrukci bytu, výběr sedačky i návštěvy jeho maminky. Jenže pak přišlo plánování svatební...
Do Arménie s miminkem a tříleťákem: Low-cost, sbalení do batohu a noční let
- Amsetka
- 15.07.26
- 398
Arménie, lowcost a dvě děti. Jsme blázni?
Nechal mě samotnou s dětmi a bez peněz. Netušil, že mi tím změní život k lepšímu
- Anonymní
- 14.07.26
- 20640
Nikdy jsem si nemyslela, že budu ve třiceti sama se dvěma malými dětmi, prázdným účtem a strachem z každé další složenky. Přesně tak ale vypadal můj život poté, co od nás odešel manžel.
Chtěla jsem být konečně hubená. Místo obdivu jsem skončila na psychiatrii
- Anonymní
- 14.07.26
- 2609
Když se dnes dívám na své fotografie z dětství, nechápu, proč jsem se tehdy považovala za tlustou. Nebyla jsem. Jen jsem měla širší boky, silnější stehna a byla jsem jiná než většina holek ve...
Bývalka mě po letech uhání, přemýšlím, že to řeknu jejímu muži
- Anonymní
- 14.07.26
- 2878
Život občas píše neuvěřitelné scénáře. Když se se mnou Magda před deseti lety rozešla, hodně to bolelo. Trvalo mi dlouho, než jsem se z toho dostal a posunul se dál. Dnes jsem spokojený, sice...
Místo dárečků z Temu jsem ve školce rozdala ovoce. Jsem prý líná matka
- Anonymní
- 14.07.26
- 2596
Být v dnešní době mámou ve školce občas připomíná účast v nějaké podivné sociální soutěži, kterou nikdo oficiálně nevyhlásil, ale všichni se jí povinně účastní. Nejnovějším hitem, ze kterého mi už...
Tchyně mi krmí roční dceru bůčkem. Prý z ní dělám chudinku
- Anonymní
- 14.07.26
- 1755
Moje dcera oslavila před čtrnácti dny první rok. Je to drobné, křehké miminko, teprve se učíme na pevnou stravu, jedeme bio zeleninu, libové maso, všechno poctivě mixuji nebo krájím na malé kousky....