Ako vysvetliť, že mi to vadí?

Ešteže priatelovi rodičia sú tak moc v pohode..toto vždy len jeho sestra s rodinou…bože a hlavne jej syn, niekedy je to fakt na facku… „a já bych si radeji pročetl ten návod, než začneš dělat ten bazén…“… „já bych to na tvým místě nejedl když kojíš“… a blaa blaa blaaa… a „Proč nedáte plachtu na ten bazén, když prší, napadají vám tam smeti…“
fakt neviem, čo robím zle, keď niekomu poviem dva krát, že sa má starať o seba a aj tak to nepochopí  

@Markétka Š.V. tak fajn, niesom sama to ma teší a aj u vás sa robia také poriadky, že sa pália veci na záhrade, mimo iných aj také, ktoré by si mohla potrebovať? A keď sa ozveš že to možno budeš potrebovať tak ti na to dotyčný povie, že keď to budeš potrebovať, tak si to predsa kúpiš znova?  

@Sebinah pripomina mi to tiez niekoho, ludia radi pindaju do vsetkeho co sa ich netyka. Mne napriklad chce mama zariadovat byt a podobne, neznasam ked mi niekto keca do mojich rozhodnuti, pokial sa na to sama nepytam. Ja som ale ostra, poviem ked mi nieco vadi, bohuzial to niekedy vobec nepomaha, niektorym ludom to ide jednym uchom von a druhym dnu. Uz som celkom rezistentna ale komentare si neodpustim. Pocas tehotenstva som tiez dostavala super rady od ludi ale nezaujima ma to. Neznasam to ked si niekto mysli ze je starsi tak ma pravo ma poucat, pripadam si potom ze ma ten clovek povazuje za neschopneho idiota.

@Sebinah @Markétka Š.V. - mě tchýně ve 39. týdnu těhotenství zcela s vážnou tváří tvrdila, že když jsem se řízla na prstu nožem (dost nechutně), takže malá bude mít taky něco s prstem…já na to, že naštěstí na žádné pověry nevěřím, že jsem pragmatik– a ona - ne, to je vážně tak, však uvidíš, to není žádná pověra, moje sestra měla to a to, protože máma to a to..a jelikož mám s tchýní podobný vztah, jak tady píšete, tak jsem si říkala - no, být jen trošku pověrčivá, tak ji asi dám facku, protože tohle se těhotným neříká…

@Sebinah píše:
Ahoj holky,
potrebovala by som poradiť. Ide o priateľovu rodinu, ktorá má asi pocit, že sme obaja nepsvojprávni idioti a tak vždy, keď prídu k nám domov, začnú nám diktovať čo a ako máme robiť, čo kam dať a čo ešte vylepšiť…to je ok, keby sa snažili poradiť, ale toto mi už pripadá ako vnucovanie, a neviem ako správne im vysvetliť, kde sú hranice, aby sa zase neurazili.
Uvediem zopár príkladov, bude to asi na dlhšie tak si k tomu keď tak vezmite kafe ako ja Inak nejde o rodičov, tí sú super. Tlak mi dvíha priateľova sestra s manželom (občas) a ich synom.

Začalo to, keď som otehotnela. Vlastne keď sme im to prišli oznámiť (mimochodom na Vianoce). Priateľov švagor mi začal hovoriť čo mám jesť - že mám jesť veľa veľa veeeľa jogurtov, na čo som mu odpovedala že na jogurty v tehotenstve chuť proste nemám, tak zase: Ale to musíš!! Inak malé nebude mať rado jogurty (úplná blbosť - moja mama to mala rovnako, niektoré veci jej nechutili iba v tehotenstve a ja ich napriek tomu rada mám..) Inak vypijem hrozne moc mlieka denne, takže keď nič iné, vápnik mám.

Potom hneď začali riešiť meno - s priateľom sme sa o mene priebežne bavili, no a povedali sme im, že keď sa na ničom nezhodneme, tak bude po nás (dievča po mne, chlapec po priateľovi), tak to hneď vyletel priateľov synovec (inak mladší odo mňa o rok aj niečo): To je úplně debilníííííííí!!!
Na čo som sa zarazila, pretože nejde len o to, že je odo mňa mladší, on keby so svojou priateľkou čakal dieťa, a chceli mu dať meno hoci Šeherezáda alebo Onur, tak nepoviem ani pol slova, možno by som sa zasmiala, ale nie povedať mu, že to alebo tamto, je debilné..(keby to aspoň povedal inak - že je to už zastaralé a už sa to moc nerobí atď, tak nič nepoviem…)

Samozrejme malo pokračovanie zostavovanie jedálneho lístka - švagor si asi myslí, že KFC a čínske rezance dokážu zapríčiniť vývojové vlady plodu alebo čo, pretože mám na to chuť tak približne raz za mesiac.. áno, jasne, radšej sa budem napchávať jogurtami, ktoré mi nechutia, aby som sa prvý krát počas celého tehotenstva pozvracala!!! Keď som minule zahlásila, že mám chuť na KFC, mali ste vidieť ten výraz a nasledovalo: A víš jak je to nezdravééé!!! Asi mal šťastie, že zmrzlinový pohár som dojedla a už ho aj odniesli. Tieto kecy ma fakt štvú a to malej škodí rozhodne viac, ako nejaké blbé KFC raz za mesiac… 

Taktiež je ok, že sa tešia na svadbu a pýtajú sa, kedy bude, ale pripadá vám normálne, aby na Vianoce, keď im oznámime moje tehotenstvo, začali oni riešiť našu predmanželskú zmluvu? Toto snáď nie… taktiež mi nejde do hlavy, ako synovec vie, kedy máme malú prvý krát vziať na dovolenku (deti ešte nemá a aj keby, je to snáď naša vec či ju vezmeme k moru keď bude mať pol roka alebo rok, nie??).
A co tam bude dělat když jí bude jen půl roku…h**no 

Ale to nebolo len toto, stále niečo - či už mám zbalenú tašku do pôrodnice, tak to sa ma švagriná pýta tri krát do týždňa, akoby som bola úplný blbec, asi som sa mala začať hrať na idiota a tváriť sa, že vôbec neviem, že sa nejaká taška balí
Potom som minule vyhlásila, že budem začiatkom 40tt umývať okná, aby som tomu pôrodu pomohla, takže to nesmiem!! Veď by som malej mohla omotať šnúru okolo krku!!!(???) Nechápem síce ako, či silou vôle alebo čo, no pre istotu som sa na to spýtala v pôrodnici. Takže, začali sa smiať, že je to úplná blbosť a že sú to babské reči. Aj som si to myslela - švagriná rodila pred 20 rokmi, takže mi to bolo jasné, no nechcela som jej nič hovoriť…

A takto by som mohla pokračovať do zajtra, proste to beriem ako s. anie sa do toho, do čoho im je prd. Nechápem, prečo to robia, my im do ničoho takto nelezieme… Keďže som štír, povahu mám takú, že niektoré veci vydržím len chvíľu a potom mi rupnú nervy a dám vedieť, že mi to vadí. Tak to bolo aj v tomto prípade, takže som napísala švagrinej e-mail. Pravdaže, napriek tomu, že som bola vytočená, napísala som to všetko pekne, dokonca s humorom tak, aby sa na tom aj zasmiala a pochopila, že niektoré veci si proste s priateľom riešime sami a chceme, aby to tak aj zostalo. No, reakcia bola taká, že volala priateľovi, že na to vôbec nebude reagovať a svojim spôsobom dala na javo, že je urazená..! Tak som to jednoducho nechala tak a na priateľove výčitky, či som ten e-mail musela písať, že ona má citlivú povahu, som reagovala tak, že áno, musela! Pretože som im dávala najavo, keď sme spolu boli, že mi niektoré veci vadia, no oni to nepochopili…za to ja nemôžem, takže to muselo ísť von na plnú hubu, a vôbec, nepísala som to hnusne, práve naopak. To už predsa nie je moja vec, že sa za to niekto takto detinsky urazí!!!

Myslela som, že to už bude v pohode a že to pochopia, no veľa by som chcela… včera boli u nás na návšteve, a niektoré veci sa opakovali. Nedokážem si predstaviť, že by som k niekomu prišla a začala mu hovoriť čo má ešte svojmu dieťaťu kúpiť a kam to má dať… riešilo sa totiž to, že máme terasu, takže by sme mohli kúpiť ďalší kočík a dať ho tam, aby v ňom malá mohla v lete spávať… jasne, prečo rovno nekúpiť tak 10 kočíkov a každý dať na iné miesto v dome? No, nemusím snáď písať, že môj argument, že bude lepšie tam dať kolísku, neprešiel… predsa v kočíku môže malá spať až do troch rokov… (čo je toto zase za hovadinu!!! A v kolíske nemôže!!!) Alebo že kočík je bezpečnejší, že ju ochráni - pred čím!!! A vôbec, ako môže byť bezpečnejší keď mi môže po tej terase ujsť a spadnúť, ak ho zle zaistím??! Niee, kočík je najlepšie tam dať, pretože ONI TO TIEŽ TAK MALI.
Na niektoré argumenty mi fakt došli slová a radšej som bola ticho pretože by to neskončilo dobre, ale mám strach, že nabudúce sa už neovládnem a ja nechcem (!!) rozhádať celú rodinu. Bola som tak vytočená zase, že som si ani nevšimla, čo povdal priateľ, či sa ma zastal atď alebo nie… 

Sú dve možnosti, buď sa budem s nimi stále hádať, keď zase prídu s nejakou k**otinou, alebo to začnem ignorovať a aj tak si to spravím po svojom. Ešte by som mohla skúsiť prísť dnes k nim, keďže je nedeľa, postaviť sa do kuchyne a spustiť: Tak, čo tu dnes máme??? Pozrela by som do hrncov a začala jej hovoriť čo má a nemá dať do polievky, aký bujón má použiť, potom by som si sadla k TV, prepla švagrovi program s tým že to, čo vyberiem ja, nebude taká nuda. Za pol hodinu by som vstala, išla za synovcom a vyhodila mu niektoré papiere zo školy do popelnice s tým, že to sa učiť nemusí, to určite na písomke mať nebudú a aj keby tak je to debilina. Vyvenčila by som im psa a k večeru prestavila nábytok podľa seba, pretože mne sa napríklad nepáči, že majú stôl v kuchyni tak do cesty. Sadla by som do auta a pofrčala domov a myslím si, že by tam ešte tak týždeň stáli s otvorenou pusou, že čo to malo znamenať  

Prepáčte zase za taký sloh. Na toto asi ani neexistuje nejaká rada, ako by som mala reagovať alebo čo im povedať. Viem len, že to dlho neznesiem, keďže sa poznám a takéto správanie beriem ako útok na moju osobu, začnem robiť naschvály. Pretože som škorpionka (štír), tak to inak dopadnúť nemôže. Čo by ste robili vy?

Příspěvek upraven 24.06.12 v 10:31

promin, ale napsalas to fkt skvěle, líbilo se mi, že si nezapoměla být vtipná, a přitom ta nasra… v tom byla jasně cítit. Nějak nevím, chápu, že tě to točí, u mě je to zase přechytračelá potencionální tchýně, bydlí ale v Anglii, a často do Čech nejezdí, takže mi vlasy tak často nervama nepadaj Každopádně přeju pevné nervy 

@Sebinah „či už mám zbalenú tašku do pôrodnice“ - nemám, rodím doma 

švagrina - ona má citlivú povaha - preto sa k Tebe tak citlivo správa, však?

ONI TO TIEŽ TAK MALI. - co kdybyste to dělali jinak, a ono se ukázalo, že lépe, co? Jen to ne? Když já nemám kozu, sousedovi musí chcípnout.

Je to přítelova rodina - on by měl řešit, ne Ty. On nebude „ten hodný“ a Ty „ta zlá“. Domluvte se, co a jak, a on ať to pak realizuje a pošle je do pr… on. Jinak vás to časem rozdělí.

Nenechat se vtáhnout, žádný argumenty, a VELMI ÚČINNÁ A ODZBROJUJÍCÍ JE METODA „ano, děkuji“ a dělat dál po svým.

@Mišela „A HLAVNĚ nikomu nic nevysvětlovat, neomlouvat a pod. Jste dospělí a svépravní, to, že to někdo nerespektuje je JEHO problém ne váš.“ - naprosto souhlasím

@Maddlen - „fyzické přemístění kočáru u mě doma, nebo kdyby mi lezli do věcí nebo pokoje, kam jsem je nezvala“ - já bych je vyhodila tak, že by už nikdy nepřišli. A už bych je jen tak nepustila ani nezvala na návštěvu, když se neumí chovat, jejich smůla.

Za jméno se nikdo smát nebude, kór dneska, zvláště když je to kdejaká Esmeralda a spousta cizinců atp. Na to prď. Lepší než sedmá Terezka a devátá Eliška, na kterou musí učitelky volat i příjmením, pže už to nemají jak odlišit tvarem jména. - ale to už je vyřešeno

Na @nikol.ondrášovka jsi dle mého reagovala přehnaně , tak je fajn, že jste si to hezky vysvětlily. Také nesouhlasím s tím, že je (resp. bylo) to až tak těhotenstvím, ale ptala ses a Nikol nijak útočná ani ošklivá nebyla.

Zaujalo mě toto: „neviem prečo, mám proste taký pocit, že tu nič nepomáha. Ani po dobrom ani po zlom. Švagriná zahlásila, keď hovorila s priateľom, že sa jej to dotklo a buď sa budeme stretávať alebo nie. Tak na toto nepristúpim ani náhodou. Ja sa s nimi rada stretávam, ale toto ani náhodou, že sa teda stretávať budeme a oni s tou buzeráciou neprestanú.“ - jako Ty se s nim ještě vídáš ráda? To je dost zvláštní… Chceš se s nima vídat a doufáš, že se změní? Ale to jsou dospělí lidi je jim k 50 +- a už se nezmění, jen se to bude stupňovat

@heloš na to šla dobře, nic jiného s některýma lidma nepomáhá…

Servítky bych si nebrala, nic neztratíš, když se s Tebou nebudou bavit… Najdi, najděte si přátele sobě rovné s blízkými názory, bude to přínosnější pro vás pro všechny. Netřeba s někým zahazovat čas jen proto, že je to příbuzný. Se uvidíte 2× do roka na společenském dýchánku na neutrální půdě a to bude stačit.

@empaka som rada že som Ťa pobavila @Suuva tá taška do porodnice  

Je to síce jeho rodina ale prečo by to mal riešiť? Nehas, čo ťa nepáli…jemu to asi nevadí/nedochádza/alebo si proste zvykol za tých 35 rokov..

S tým ospravedlňovaním naprosto súhlasím. Ja som sa tiež neospravedlnila, keď sa urazila za to, že som jej napísala že mi to vadí…nijak som ju predsa neurazila ani nič podobné. Tak za čo sa ospravedlňovať…Navyše s tým neprestala, takže mi to je fuk. A ak neprestane, už jej to poviem na plnú hubu a bez vtípkov. A hotovo..

Taktiež, ak sa ma znova spýta, prečo sa nestavíme takým štýlom ako minule, (prečo neprídete? hneváme sa…máte to len 20 minút!) mimochodom, oni tiež ale benzín je drahý, však, tak jej poviem že proste nemám chuť sa staviť, pretože ma prestalo baviť počúvať, ako mám vychovávať svoju dcéru (že jej nemám dávať cumel, kedy jej dať výživu, neposadzovať ju lebo je na to ešte malá, inak má vyše 5 mesiacov a priťahuje sa do sedu sama, že ju nemám nechať pozerať tv atď..)

Lenže ja som nereagovala na @nikol.ondrášovka prehnane bola som trochu vytočená zo švagrinej tak pardon. Nemyslela som to zle…
To, že sa s nimi chcem stretávať, čo si kopírovala vyššie, tak vysvetlím: ja ich mám rada, len mi lezie na nervy to ich občasné správanie. Chcem ich vídať, ale ak s tým neprestanú tak stretávanie budem obmedzovať, tak ako teraz a snáď im to dojde. Navyše nechcem, aby mi raz dcéra vyčítala že k nim nikdy nechodíme, ked bude staršia. Je to predsa aj jej rodina.. alebo ju vezme proste priatel a skočia za nimi ale bezo mňa…inak neviem, uvidíme.

@neila supeer mať tak tvoje šťastie aby to dotyčný pochopil aj sám…ale to by som asi veľa chcela