Psychologická poradna pro snažící se, těhotné i maminky
Mgr. Lucie Machová
Přesně jak píšeš, poporodní hormony. Měla jsem to taky tak. A myslím si, že pokud tě tvůj partner dobře zná, tak ví, že to není nic proti němu, ale opravdu ty hormony. Ještě mu to v nějaké klidné chvíli osvětli, že to rozhodně není nic proti němu, ale že máš takové nálady. Všechno bude zase OK, neboj.
No já to měla podobně
Jen jsem přežívala a čekala, kdy to bude lepší. A je
Neboj, srovná se to a buď ráda za partnera, který je ohleduplný.
Drž se a ještě chvilku vydrž
![]()
přeju ti, aby to rychle přešlo, já byla rozhozená asi tři měsíce a to pořádně, manžel to samé, staral se, pomáhal, byl ohleduplný a já protivná, ubrečená nesnesitelná… ale zvládlo se to a bylo pak vše fajn, neboj se ![]()
Ahojte.
Potrebujem poradit… alebo sa len vyrozpravat? Sama neviem. A hlavne neviem, co sa so mnou deje.
Som necele dva mesiace po porode. Vsetko je v poriadku, babatko je zdrave, porod bol ukazkovy - ziadna trauma na cely zivot, kludne by som rodila aj zajtra. Moj problem je niekde inde a ja neviem sama v sebe najst odpoved, ze co je jeho pricinou. Mam partnera - manzela, ktoreho milujem, s babatkom mi vo vsetkom pomaha, je to ukazkovy otec a ja nanho nedam dopustit, no napriek tomu mam posledne dni pocit, ze mi vadi. Neviem sa s nim normalne porozpravat.. on sa snazi a ja si pripadam ako taka bezcitna mumia, ktora len preziva…
Zazili ste alebo zazivate niektora nieco podobne? Verim, ze ma to prejde, len som z toho smutna a uzt aj unavena… nie je to o strate citov, je to o mne a ja neviem co so sebou… asi mi sibe. Zeby poporodne hormony?