Všecko podle prarodičů

6
3.6.14 14:35

Všetko podľa nich

Asi na každého raz za čas doľahne slabá chvíľa a má všetkých plné zuby.
Moja mama a stará mama mnou od detstva rozhodovali. Popravde, dodnes neviem, čo matka chcela, ale viem, že som jej predstavy o dokonalom dieťati nespĺňala.
Po nástupe na výšku (ktorú mi vybrala) som ale letela z domu. Prečo dodnes neviem- nepovedala mi dôvod, nie som si vedomá nijakej chyby, snažila som sa ako som mohla.
Tak začal môj život s priateľom. To, že som s ním po pár rokoch otehotnela, bol ďalší olej do ohňa. Ona vraj chcela, aby som mala deti až po tridsiatke. Tak začali urážky- že som puťka domáca, pri každom náznaku sa mi vysmievala, že skončím s desiatimi deťmi za sporákom atď.
Kúpili sme si starší domček, ktorý sme chceli postupne prerobiť a zatiaľ bývame v podnájme- blízko mojej starej mamy. Platíme si ho sami. Ani to sa im však nepáči. „To ja by som do takého nešla“, „čo už ti to načisto šibe?“, „no ty si dopadla, v starej haraburde bývať“ „takže ste si kúpili chlievik?“…
Prídu vždy, keď sa chystáme na výlet alebo niekam von, takže sa to vždy kvôli nim zruší. Stále majú však reči. Ja už sa len kdesi odpracem do rohu, keď prídu, lebo je to len „tuto sú vlasy v rohu“, „máš tu bordel“, „čo si varila? Zase nič, však?“, „nevyniesla si dnes smeti“, „musí byť krst“, „musíte sa zobrať“… a najviac ma dojala poznámka- „tie zásuvky tu nemôžeš mať“– ako čo ich mám odmontovať?! :nevim: A toto všetko je vec nás dvoch! Čo mám robiť s vlastným dieťaťom, toto musíš, toto nemôžeš… keď sa narodil, bola som úplne na dne. Nie preto, že by som nezvládala malého alebo domácnosť, ale takéto návštevy. Stále nejaké múdra, o ktoré som nestála a len mi zvyšovali tlak.
Pripadám si ako pod drobnohľadom, babka stále len sleduje okno- do kedy sme hore, prečo tak dlho svietime, vždy, keď ideme von, tak už si ma odchytia, prečo sme nepovedali, že ideme von… :,(
Keď ostane auto pred domom, už len pozerá, prečo tam je (do práce chodí priateľ často hromadnou)- „čo to má znamenať, prečo nepracuje?!“ :zed:
Je to dlhé, ja viem a ospravedlňujem sa za to… len čo mám robiť, aby ma to toľko neštvalo? Priateľ ma utešuje, nech ich nepočúvam, nech im pritakám „áno, som hrozná, je to tu nemožné… ste všetci spokojní?“… ale potom to na mňa doľahne a začnem zúriť.. sme dospelí ľudia, mám už vlastné dieťa, tak prečo sa moja rodina do všetkého tak strašne stará?

  • načítám...
  • Citovat
  • Zmínit
Napsat příspěvek

Reakce:

Velikost písma:
971
3.6.14 14:38

Odstěhovat se co nejdál. Ignorovat je, případně se jen přiblble usmívat, když tě odchytnou a začnou něco říkat

  • načítám...
  • Citovat
  • Zmínit
Hr4sek22
3.6.14 14:40

Já bych se asi pohádala. Lepší si všechno pořádně vyříkat a chvíli se nebavit než tohle trpět.. :roll: Matka má asi nějaký svoje myšky v hlavě a vybíjí si je na tobě. Já bych toho měla plný zuby :?

  • Citovat
  • Upravit
5585
3.6.14 14:42

@Shirley5 Tak tohle bych nevydržela… Výlety bych kvůli nim nerušila. Asi nemá do koho šťourat, tak si musí něco najít u vás doma. A to bych pouštěla jedním uchem tam, druhým ven. I když to asi taky nejde věčně :/

  • načítám...
  • Citovat
  • Zmínit
984
3.6.14 14:45

Jednodše a rázně říct Mami, babi a já nevím, kdo ještě jestli jste si nevšimli, jsem dospělá a nechci poslouchat, jak jsem to nebo ono, mela udělat tak a tak. Tomuhle se vždycky divím, nejste na nich nikterak závislí, tak proč je poslouchat. Proč neřeknete narovinu, mami já si to dělám bude dělat po svým, tak mi tu neříkej, jak by to mám nebo nemám podle tebe dělat. Já nejsem TY.

  • načítám...
  • Citovat
  • Zmínit
9166
3.6.14 14:52

Začala bych být chladná…na vše, když by začali rýpat, postavila bych je před hotovou věc, že že se na jejich názor nikdo neptá. A už vůbec bych kvůli nim nerušila žádné své naplánované aktivity…Nemáme čas, přijďte jindy!!! Prostě natvrdo s nima jednat, protože pokud se jim nepostavíš, budou tě takto ponižovat a rozhodovat za tebe neustále.
Nevím, mě by už asi prdly nervy a už bych asi na ně řvala.

  • načítám...
  • Citovat
  • Zmínit
13119
3.6.14 14:54

Kde je domek? Dál od nich? Pokud ano, je obyvatelný? Je tam voda, elektrika? Hned bych se tam přestěhovala.
Pokud by přišli a my jeli na výlet - mami, babi promiňte, ale my právě odjíždíme, přijdťe jindy…Víš, to, jak se k tobě chovají- ty jim to umožňuješ. Jsi dospělá, tak se tak chovej a jestli to bude znamenat, že se pohádáte, tak ať.
A na to ostatní - spát můžu jít kdy chci, co je vám do toho, jestli je muž v práci, mám tu uklizeno a jestli se vám to nelíbí, tak sem nechoďte. Neseď v koutě, začni držkovat a btw. však je nemusíš pustit domů. Postě dnes nemáš náladu…

  • načítám...
  • Citovat
  • Zmínit
Tunrida
3.6.14 15:16

Já osobně bych je vždycky při prvním náznaku vyrazila :nevim:

  • Citovat
  • Upravit
6
3.6.14 15:19

Mno domček je ďalej, ale ešte nie je obývateľný… to ešte bude chvíľu trvať… hádky s mamou ma vždy vyžmýkajú… už som si povedala, že nikdy… keď jej poviem svoj názor, začne robiť scény, hulákať po mne (raz kričala pred malým a vtedy sa jej strašne zľakol), vydierať ma citovo a kričí, že už nikdy nepríde (vravela som si, dobre)… po nejakom čase príde, akoby sa nič nestalo… potom začne rýpať znovu a všetko hodí na mňa, podľa nej môžem za všetko vždy ja- nemám už energiu hádať sa s ňou, chce mať vždy pravdu a aj tak ma očierni pred všetkými (pred rodinou, známymi, ohovárala ma už aj pred mojimi kamarátkami).

Příspěvek upraven 03.06.14 v 15:26

  • načítám...
  • Citovat
  • Zmínit
5585
3.6.14 15:22

@Shirley5: A nějaký prozatimní pronájem někde dál od ní? Kde by se ji nechtělo dojíždět? Tohle bych teda nevydýchala.. Tvůj přítel to bere s klidem?

  • načítám...
  • Citovat
  • Zmínit
6
3.6.14 15:28

Priateľ je v práci, povie mi, že nech to neriešim, že nežije s nami a nech si porýpe, viac mi aj tak nemôže. Odolávam, no občas to na mňa doľahne :,(
Ono ten nájom je dosť ďaleko od našich… a tiež je o dosť lacnejší, než ostatné, aj keď to nie je zanedbateľná čiastka, v predchádzajúcom sme za rovnaký priestor platili raz toľko. Čo ušetriť potrebujeme, ak ten dom chceme obývateľný čím skôr.

Příspěvek upraven 03.06.14 v 15:33

  • načítám...
  • Citovat
  • Zmínit
5585
3.6.14 15:32

@Shirley5 :ach jo, no jsi chudák, já bych tohle nesnesla… moje mamka je taky šílená na pořádek, ale u mě doma mlčí…Přeci mi do toho nemá co kecat, bydlím tady já, ne ona. Určitě už bych být tebou dál nerušila výlety jen proto, že madam přijela rýpat… Prostě nemám čas, takže ahoj…Příště zavolej dopředu, než budeš chtít přijet, no nemazala bych se s ní.

  • načítám...
  • Citovat
  • Zmínit
6
3.6.14 15:36

Ako v prvom rade ďakujem za každý príspevok, pripadala som si už malicherná, že ma vytáčajú takéto veci. Nie je príjemné byť ohováraný, ale dá sa to vydržať. Od vlastnej rodiny je to iné. Už v poslednej dobe sme to začali tak riešiť: ak chce niekto oslavu, návštevu a podobne, mal to povedať aspoň o deň skôr. Už som zaklamala, že máme dohodnutú schôdzku s niekým, už nás tam čakajú a pod… zatiaľ sa to prepieklo :cert:

  • načítám...
  • Citovat
  • Zmínit
5570
3.6.14 16:02

@Shirley5 masakr 8o
musis jim nastavit hranice a stat si za nimi.
natvrdo bych jim rekla, ze tohle je muj byt, moje uzemi a jestli mi chteji neco sdelit nebo doporucit, at to udelaji slusnou formou nebo at radsi nechodi. Chce to byt pevna a bez pardonu je vyprovodit ven :nevim: rekni jim, ze uz toho mas dost :nevim:

nechapu to, to jsou tak hnusny protoze jsi jim nenaplnila jejich predstavy? 8o

  • načítám...
  • Citovat
  • Zmínit
6
3.6.14 23:06

Tak starká je stará škola, ona proste chce pomáhať až tak moc, až to už nie je pomoc. Všetko by najradšej urobila za ostatných a po svojom… čiže nerobí nič s úmyslom ublížiť… mamu nechápem. Nevyznám sa v nej, čím ďalej, tým viac sa mi zdá, že je to neznámy človek… aj keď ma porodila a vychovala, za čo som jej vďačná. Naše konverzácie však už prebiehajú len štýlom- „ako sa máš? Dobre.“ Osobnejšie sa s ňou už normálne bojím rozprávať.

  • načítám...
  • Citovat
  • Zmínit

Váš příspěvek

Odesílám...

Další témata z kategorie

Mohlo by vás zajímat

Psychologická poradna pro snažící se, těhotné i maminky

Ikona - Lucie Machová

Mgr. Lucie Machová