Deníček Matýsku 40
- Ostatní
- ika
- 07.12.04
- načítám...
- Sledovat eMimino.cz
Milé moje Matýskandy ? snažilky, nesnažilky, tehulky i plnohodnotní kojíci maminky :), dostala som ?na domácu úlohu? napísať denníček a pretože si myslím, že mám vybudovaný akotaký zodpovedný prístup k životu, pokúsim sa teda svoju domácu úlohu urobiť a denníček napísať :).
Trošku som premýšľala o čom by vlastne mohol byť, hľadala vhodnú tému … no keďže ste chceli ďalšie príhody zo života, a niečo, na čom by sme sa opäť zasmiali, napadlo ma - čo my a naše zamestnanie? Trávime predsa v práci toľko času, no nie ?! Sestra matematická a sestra logická mi našepkávajú, že minimálne osem hodín denne a je teda viac než isté, že každá máme v zásobe pár príhod, ktoré sa stali nám alebo niekomu inému práve na pracovisku
. Prečo teda nenapísať niečo o našich zážitkoch z práce, o našich zamestnávateľoch, šéfoch, kolegoch alebo kolegyniach ?
Takže tento denníček bude tak trochu DENNÍČEK ? PAMÄTNÍČEK. Zalovila som vo svojej hlavičke, pootvárala v nej nejaké šuflíky a našla dva príbehy. Podotýkam, že v nich nemusím hrať hlavnú úlohu ja, mohli sa stať mojej známej a ja vám ich tu len prerozprávala, ale na druhej strane -mohli sa stať i mne ..... to nechám na vlastnom uvážení každej z vás a ...... podobnosť čiste náhodná
.
Príbeh prvý ? AKO SI UMÝVALA VLASY V OFFICE:
Jedného pekného letného dňa jej šéf oznámil, že nasledujúci deň do práce nepríde a jej hneď preletelo hlavou: ?ako dobre, aspoň si umyjem vlasy?. Doma sa im práve pokazil kotol a tak im netiekla teplá voda. Takže ráno teda prišla pekne do práce, odomkla si kanceláriu, vyzliekla tričko, prevesila ho cez stoličku a zatvorila za sebou dvere v kúpeľni. Keď bola práve v najlepšom ? sklonená nad vaňou a na hlave rozpenený brezový šampón, začula štrkot kľúčov v zámke a keďže nikto iný už kľúče nemal, tak jedine sám veľký šéf to otvoril dvere a vošiel do vnútra! Šok!!!!! Zostala ako prikovaná, prestala dýchať a myšlienky ako ?bože tričko mám na stoličke? ? ?dofrasa hlava mokrá? ? ?hanba na sto rokov? ? ?ako ťa toto len mohlo napadnúť? ? ?čo si to vyviedla? ? ?somár, veď nemal prísť? sa jej jedna cez druhú preháňali hlavou. Keď sa trošku upokojila a mohla reálne uvažovať, rozmýšlala čo ďalej. Nevedela z tejto situácie nájsť riešenie. Jedine také, že šéf by si mal domyslieť, mal by vsťať a odísť, a dosť nahlas za sebou zatvoriť dvere, aby to akože počula, a nechať jej priestor, nech si prejde zobrať aspoň to tričko. Ale on nič! Len tam ďalej sedel a evidentne normálne neuvažoval, alebo mu niekto sedel na kábli a jemu to nedošlo! Po takej pol hodine, ako sa tá chudinka trápila v kúpelni, zazvonil zvonček a šéf vstal a šiel otvoriť dvere. Dych sa jej opäť zrýchlil, srdce rozbúchalo: ?čo ak to je jeho žiarlivá manželka a uvidí vyzlečené tričko na stoličke ? ježišmária, čo si pomyslí?? alebo ?čo ak to je nejaký klient s bujnou fantáziou … to budú klebety? Proste bezvýchodisková situácia. Našťastie to bola len poštárka a šéf-blbec sa vrátil na svoje miesto a ona sa tam v tej kúpelni na neho čoraz viac a viac hnevala ? naštval ju, že prišiel a štval ju ďalej, že neodišiel. No a jedine vďaka tomu sa naštartovala a mali ste vidieť tú rýchlosť: jedna noha von z kúpeľne, ešte ani nestihla vyjsť druhá, natiahla sa ruka, ktorá schmatla tričko, ani sa neotočila, a druhá ruka už aj za ňou zatvárala dvere kúpeľne. Ufff !!! Potiaľto by sme to mali, no čo ďalej … ? Nasledovala tá druhá časť : Ako to vysvetlí šéfovi ? Ako sa bude pred ním tváriť, určite celá červená od hanby? Vyšla vám teda ona z tej kúpeľne a šuch ju, zabočila do kuchynského kútika a pustila sa do upratovania (len aby šéfovi nebola na očiach), a keď už všetko poumývala a povytierala, vlasy sa skoro usušili, prišiel za ňou šéf s nejakou prácou a tváril sa akokeby ?NIČ?, vypočula si ho a aj ona sa teda tvárila akokeby ?NIČ?. Neskôr mu len tak medzi rečou, trochu šibalsky prehodila, že ?to bol ale trapas? a on ju s nechápavým výrazom tváre upokojil: ?prečo? vôbec nie
akože sa vlastne nič nestalo a nestojí to za reč
Ufff, to by sme mali a ďalší trapas za nami ![]()
Na jej obhajobu uvádzam: bolo to už dávno, bola mladá ? veď sa aj hovorí ?mladosť pochabosť?, takéto bláznivé nápady už nerealizuje a svoju reputáciu si určite napravila svojimi znalosťami a vedomosťami a myslím, že šéf v nej má squelú spolupracovníčku a môže sa na ňu absolútne spoľahnúť ![]()
Príbeh druhý ? AKO SI SKOČILA DO ÚČESU S KOLEGYŇOU:
Mala Vám raz ona, ešte za svojich mladých čias a v čisto ženskom kolektíve, jednu kolegyňu. Na jej charakteristiku stačí napísať len ?takú kolegyňu?. No a tie dve boli najskôr ?véééééľke? kamarátky. Chodievali spolu na obedy, behali spolu po obchodoch a okupovali skúšobné kabínky, robili jedna druhej make-up(-i) … a pod., dokonca tá jedna, chcela tú druhú vydať a nahovoriť jej svojho brata. A takto by si spolu nažívali naďalej … až kým sa jedného dňa nepovadili. Myslím, že ani jedna si už nepamätá kôli čomu to vlastne bolo, aká ?maličkosť? bol ten spúšťací mechanizmus, no oni si vám ako také dve zúrivé mačky skočili do vlasov a priamo na pracovisku! Najskôr sa do seba pustili verbálne (akože som dáma nadávky písať nebudem), no potom nasledovalo aj TO ručne. ..... vlastne napadla ju tá kolegyňa a keďže ona síce nie je z tých, čo sa bijú, ale otĺkať sa nenechá, zobrala prvé čo jej prišlo pod ruku a s tým 40 centimetrovým pravítkom ju tam vytrieskala ako žito. To pravítko na nej polámala, ale ubránila sa a vyšla z boja (okrem pár vytrhaných vlasov a s veľkým emocionálnym šokom) vcelku neporušená. Tak, už aj tákáto skúsenosť je za nami, no človek v živote môže všetko skúsiť, aspoň jeden krát, ta ne ?
Na jej obhajobu uvádzam: bolo to už dávno-pradávno, bola vtedy dosť mladá, tá jej kolegyňa začala prvá, a ona sa nikdy predtým a nikdy potom už nebila
.
Ika
Přečtěte si také
Děti z nás tahaly peníze. S manželem teď raději předstíráme, že jsme na mizině
- Anonymní
- 26.05.26
- 3445
Můj manžel měl vždycky velmi dobrou práci. Vedl firmu a vydělával slušné peníze. Nikdy jsme si ale nehráli na boháče. Žili jsme normálně, neměli jsme potřebu se předvádět a většinu peněz jsme si...
Dcera se vdala za boháče a vnoučata hlídá chůva. Já bych to prý nezvládla
- Anonymní
- 26.05.26
- 1621
Jsem v důchodu, měla bych dost času na hlídání vnuček, ale moje dcera a její manžel to odmítají. Raději si platí chůvu, která s nimi dokonce jezdí i na dovolené. Cizí žena se stará o moje vnoučata...
Chůva poštvala syna proti mně. Nahrávka z kamery mi otevřela oči
- Anonymní
- 26.05.26
- 2140
Jsem matka samoživitelka. Naštěstí mám dobrou práci a vydělávám slušné peníze. Abych si ji ale mohla udržet, musela jsem se poměrně brzy vrátit do práce. Nějakou dobu mi pomáhala moje mamka, jenže...
Dcera mě požádala o hlídání dětí na víkend. Nakonec z toho byl celý týden
- Anonymní
- 26.05.26
- 1423
Jsem opravdu naštvaná. Mám pocit, že mě dcera v poslední době dost využívá. Našla si nového přítele a na děti začíná kašlat. Nedávno mě prosila, jestli bych si je nevzala na víkend. Samozřejmě jsem...
Naši pořád nadávají na počasí. Buď je zima, nebo hrozné vedro. Je to normální?
- Anonymní
- 26.05.26
- 577
Vím, že starší lidé bývají s lecčím nespokojení. Jenže moji rodiče už to podle mě začínají dost přehánět. V poslední době se úplně upnuli na počasí. Neustále sledují předpovědi, radar, zprávy o...
Dcera se pokusila o sebevraždu. Žiju v neustálém strachu a vyčerpání
- Anonymní
- 25.05.26
- 2247
Moje šestnáctiletá dcera Anežka je hodně labilní děvče. Problémy jsme s ní měli už od dětství. Když už se ale zdálo, že je z nejhoršího venku, přišla puberta a s ní šílené stavy, které ji dohnaly...
„Za všechno můžou Ukrajinci,“ argumentuje manžel. Jeho názory mi začínají vadit
- Anonymní
- 25.05.26
- 2129
Když začala válka na Ukrajině, manžel patřil k těm solidárním lidem, kteří chtěli pomáhat. Pamatuji si, jak o Ukrajincích mluvil hezky, sledoval zprávy a zajímal se o to, jak může pomoct. Dokonce...
Kamarádka odmítá povinné očkování u dětí. Podle mě je to nezodpovědnost
- Anonymní
- 25.05.26
- 1308
Moje kamarádka je taková ta biomatka, která odmítá všechno, co podle jejího názoru není pro dítě dobré. Patří tam samozřejmě očkování, ale i různé další věci včetně jídla nebo pití. To je kapitola...
„Tohle radši nikomu neříkej,“ řekli mi na praxi ve školce. Ztuhla jsem
- Anonymní
- 25.05.26
- 10240
Měla jsem poprvé praxi ve školce a čekala jsem klasiku, kterou jsem znala z dětské skupinky – pomoc učitelkám, hraní si s dětmi, individuální pomoc, trocha chaosu, ale v mezích.
Soused mi roky ničil život. Teprve teď jsem se odhodlala něco udělat
- Anonymní
- 25.05.26
- 5310
Říkala jsem si, že si na to zvyknu. Že hluk, noci bez spánku a neustálé napětí k bydlení ve městě prostě patří. A je to sedm let. Došla mi definitivně trpělivost.