Deníček Matýsku 40
- Ostatní
- ika
- 07.12.04
- načítám...
- Sledovat eMimino.cz
Milé moje Matýskandy ? snažilky, nesnažilky, tehulky i plnohodnotní kojíci maminky :), dostala som ?na domácu úlohu? napísať denníček a pretože si myslím, že mám vybudovaný akotaký zodpovedný prístup k životu, pokúsim sa teda svoju domácu úlohu urobiť a denníček napísať :).
Trošku som premýšľala o čom by vlastne mohol byť, hľadala vhodnú tému … no keďže ste chceli ďalšie príhody zo života, a niečo, na čom by sme sa opäť zasmiali, napadlo ma - čo my a naše zamestnanie? Trávime predsa v práci toľko času, no nie ?! Sestra matematická a sestra logická mi našepkávajú, že minimálne osem hodín denne a je teda viac než isté, že každá máme v zásobe pár príhod, ktoré sa stali nám alebo niekomu inému práve na pracovisku
. Prečo teda nenapísať niečo o našich zážitkoch z práce, o našich zamestnávateľoch, šéfoch, kolegoch alebo kolegyniach ?
Takže tento denníček bude tak trochu DENNÍČEK ? PAMÄTNÍČEK. Zalovila som vo svojej hlavičke, pootvárala v nej nejaké šuflíky a našla dva príbehy. Podotýkam, že v nich nemusím hrať hlavnú úlohu ja, mohli sa stať mojej známej a ja vám ich tu len prerozprávala, ale na druhej strane -mohli sa stať i mne ..... to nechám na vlastnom uvážení každej z vás a ...... podobnosť čiste náhodná
.
Príbeh prvý ? AKO SI UMÝVALA VLASY V OFFICE:
Jedného pekného letného dňa jej šéf oznámil, že nasledujúci deň do práce nepríde a jej hneď preletelo hlavou: ?ako dobre, aspoň si umyjem vlasy?. Doma sa im práve pokazil kotol a tak im netiekla teplá voda. Takže ráno teda prišla pekne do práce, odomkla si kanceláriu, vyzliekla tričko, prevesila ho cez stoličku a zatvorila za sebou dvere v kúpeľni. Keď bola práve v najlepšom ? sklonená nad vaňou a na hlave rozpenený brezový šampón, začula štrkot kľúčov v zámke a keďže nikto iný už kľúče nemal, tak jedine sám veľký šéf to otvoril dvere a vošiel do vnútra! Šok!!!!! Zostala ako prikovaná, prestala dýchať a myšlienky ako ?bože tričko mám na stoličke? ? ?dofrasa hlava mokrá? ? ?hanba na sto rokov? ? ?ako ťa toto len mohlo napadnúť? ? ?čo si to vyviedla? ? ?somár, veď nemal prísť? sa jej jedna cez druhú preháňali hlavou. Keď sa trošku upokojila a mohla reálne uvažovať, rozmýšlala čo ďalej. Nevedela z tejto situácie nájsť riešenie. Jedine také, že šéf by si mal domyslieť, mal by vsťať a odísť, a dosť nahlas za sebou zatvoriť dvere, aby to akože počula, a nechať jej priestor, nech si prejde zobrať aspoň to tričko. Ale on nič! Len tam ďalej sedel a evidentne normálne neuvažoval, alebo mu niekto sedel na kábli a jemu to nedošlo! Po takej pol hodine, ako sa tá chudinka trápila v kúpelni, zazvonil zvonček a šéf vstal a šiel otvoriť dvere. Dych sa jej opäť zrýchlil, srdce rozbúchalo: ?čo ak to je jeho žiarlivá manželka a uvidí vyzlečené tričko na stoličke ? ježišmária, čo si pomyslí?? alebo ?čo ak to je nejaký klient s bujnou fantáziou … to budú klebety? Proste bezvýchodisková situácia. Našťastie to bola len poštárka a šéf-blbec sa vrátil na svoje miesto a ona sa tam v tej kúpelni na neho čoraz viac a viac hnevala ? naštval ju, že prišiel a štval ju ďalej, že neodišiel. No a jedine vďaka tomu sa naštartovala a mali ste vidieť tú rýchlosť: jedna noha von z kúpeľne, ešte ani nestihla vyjsť druhá, natiahla sa ruka, ktorá schmatla tričko, ani sa neotočila, a druhá ruka už aj za ňou zatvárala dvere kúpeľne. Ufff !!! Potiaľto by sme to mali, no čo ďalej … ? Nasledovala tá druhá časť : Ako to vysvetlí šéfovi ? Ako sa bude pred ním tváriť, určite celá červená od hanby? Vyšla vám teda ona z tej kúpeľne a šuch ju, zabočila do kuchynského kútika a pustila sa do upratovania (len aby šéfovi nebola na očiach), a keď už všetko poumývala a povytierala, vlasy sa skoro usušili, prišiel za ňou šéf s nejakou prácou a tváril sa akokeby ?NIČ?, vypočula si ho a aj ona sa teda tvárila akokeby ?NIČ?. Neskôr mu len tak medzi rečou, trochu šibalsky prehodila, že ?to bol ale trapas? a on ju s nechápavým výrazom tváre upokojil: ?prečo? vôbec nie
akože sa vlastne nič nestalo a nestojí to za reč
Ufff, to by sme mali a ďalší trapas za nami ![]()
Na jej obhajobu uvádzam: bolo to už dávno, bola mladá ? veď sa aj hovorí ?mladosť pochabosť?, takéto bláznivé nápady už nerealizuje a svoju reputáciu si určite napravila svojimi znalosťami a vedomosťami a myslím, že šéf v nej má squelú spolupracovníčku a môže sa na ňu absolútne spoľahnúť ![]()
Príbeh druhý ? AKO SI SKOČILA DO ÚČESU S KOLEGYŇOU:
Mala Vám raz ona, ešte za svojich mladých čias a v čisto ženskom kolektíve, jednu kolegyňu. Na jej charakteristiku stačí napísať len ?takú kolegyňu?. No a tie dve boli najskôr ?véééééľke? kamarátky. Chodievali spolu na obedy, behali spolu po obchodoch a okupovali skúšobné kabínky, robili jedna druhej make-up(-i) … a pod., dokonca tá jedna, chcela tú druhú vydať a nahovoriť jej svojho brata. A takto by si spolu nažívali naďalej … až kým sa jedného dňa nepovadili. Myslím, že ani jedna si už nepamätá kôli čomu to vlastne bolo, aká ?maličkosť? bol ten spúšťací mechanizmus, no oni si vám ako také dve zúrivé mačky skočili do vlasov a priamo na pracovisku! Najskôr sa do seba pustili verbálne (akože som dáma nadávky písať nebudem), no potom nasledovalo aj TO ručne. ..... vlastne napadla ju tá kolegyňa a keďže ona síce nie je z tých, čo sa bijú, ale otĺkať sa nenechá, zobrala prvé čo jej prišlo pod ruku a s tým 40 centimetrovým pravítkom ju tam vytrieskala ako žito. To pravítko na nej polámala, ale ubránila sa a vyšla z boja (okrem pár vytrhaných vlasov a s veľkým emocionálnym šokom) vcelku neporušená. Tak, už aj tákáto skúsenosť je za nami, no človek v živote môže všetko skúsiť, aspoň jeden krát, ta ne ?
Na jej obhajobu uvádzam: bolo to už dávno-pradávno, bola vtedy dosť mladá, tá jej kolegyňa začala prvá, a ona sa nikdy predtým a nikdy potom už nebila
.
Ika
Přečtěte si také
„A ty jsi pořád sama?“ Otázka, která mě dokáže vytočit k nepříčetnosti
- Anonymní
- 15.07.26
- 1608
Potřebuji se z toho alespoň vypsat. Asi nebudu jediná, kdo něco podobného prožívá. Na jednu stranu vím, že to lidé většinou nemyslí zle. Jenže je to opravdu nepříjemné. Kamarádka mi kdysi...
Stačila vteřina a dcera letěla z trampolíny. Už na ni své děti nepustím
- Anonymní
- 15.07.26
- 942
Jedna obyčejná zastávka během rodinného cyklovýletu. Jenže pár minut na dětské trampolíně stačilo k tomu, aby se idylický den proměnil téměř v horor. Znovu jsem si uvědomila, proč mám z některých...
Myslela jsem si, že randím s lékařem. Pravdu jsem zjistila až po třech měsících
- Anonymní
- 15.07.26
- 1650
Ve svých sedmačtyřiceti jsem si řekla, že už nechci každý večer koukat jen na seriály a hádat se s ovladačem. Děti byly dospělé, kamarádky měly své životy a já po rozvodu začínala mít pocit, že...
Kvůli dovolené jsme se málem rozešli. Chtěl rybařit v Norsku, já ležet v Řecku
- Anonymní
- 15.07.26
- 689
Když mě Filip požádal o ruku, byla jsem přesvědčená, že už nás nic nerozdělí. Vždyť jsme spolu zvládli rekonstrukci bytu, výběr sedačky i návštěvy jeho maminky. Jenže pak přišlo plánování svatební...
Do Arménie s miminkem a tříleťákem: Low-cost, sbalení do batohu a noční let
- Amsetka
- 15.07.26
- 399
Arménie, lowcost a dvě děti. Jsme blázni?
Nechal mě samotnou s dětmi a bez peněz. Netušil, že mi tím změní život k lepšímu
- Anonymní
- 14.07.26
- 20662
Nikdy jsem si nemyslela, že budu ve třiceti sama se dvěma malými dětmi, prázdným účtem a strachem z každé další složenky. Přesně tak ale vypadal můj život poté, co od nás odešel manžel.
Chtěla jsem být konečně hubená. Místo obdivu jsem skončila na psychiatrii
- Anonymní
- 14.07.26
- 2612
Když se dnes dívám na své fotografie z dětství, nechápu, proč jsem se tehdy považovala za tlustou. Nebyla jsem. Jen jsem měla širší boky, silnější stehna a byla jsem jiná než většina holek ve...
Bývalka mě po letech uhání, přemýšlím, že to řeknu jejímu muži
- Anonymní
- 14.07.26
- 2882
Život občas píše neuvěřitelné scénáře. Když se se mnou Magda před deseti lety rozešla, hodně to bolelo. Trvalo mi dlouho, než jsem se z toho dostal a posunul se dál. Dnes jsem spokojený, sice...
Místo dárečků z Temu jsem ve školce rozdala ovoce. Jsem prý líná matka
- Anonymní
- 14.07.26
- 2597
Být v dnešní době mámou ve školce občas připomíná účast v nějaké podivné sociální soutěži, kterou nikdo oficiálně nevyhlásil, ale všichni se jí povinně účastní. Nejnovějším hitem, ze kterého mi už...
Tchyně mi krmí roční dceru bůčkem. Prý z ní dělám chudinku
- Anonymní
- 14.07.26
- 1757
Moje dcera oslavila před čtrnácti dny první rok. Je to drobné, křehké miminko, teprve se učíme na pevnou stravu, jedeme bio zeleninu, libové maso, všechno poctivě mixuji nebo krájím na malé kousky....