Psychologická poradna pro snažící se, těhotné i maminky
Mgr. Lucie Machová
Ahojte,
trapi ma to uz tri roky a nieco a stale sa neviem rozhodnut,ci odpustit kamoskam… A ked ano,tak ako na to. Ja sa rozhodnem,ze ano,ze sa vlastne nic nestalo,ale potom si na to ako sa ku mne zachovali ,pripomeniem, a nejde to:o(
Problem bol v tom,ze ked som otehotnela,tak som im to neoznamila hned,ako zaschla 2 ciarka na teste,ale neskor…Bola som na riziku a nechcela som to zakriknut. Ked som im to povedala aj to,ze som na rizikovom ani jedenkrat mi nezavolali ani neprisli pozriet…ani sa len nespytali ako sa mam…ani ked sa mala narodila…Myslela som,ze to tak citia,tak ich nebudem do nicoho tlacit,ale ked otehotnela druha kamoska,vsetko bolo inak......O 180 stupnov…Ked sa jej narodilo dievcatko,ani ma nepozvala sa na nu pozriet,hoci ostatne baby ano…,ked som sa ich na to opytala,preco robia / zrazu/ take rozdiely medzi nami,tak som sa o sebe dozvedela take veci, ze som sa rozplakala a odisla. Boli sme kamosky velmi dlho,taka fajn partia…niekdy mi velmi chybaju…jedna z nich sa to pokusa urovnat,ale…mrzi ma to,ale neviem im odpustit a asi by som chcela.
Mrzi ma aj to,ze vsetku vinu hadzu na mna......ze som sebecka v tom,ze som im vycitala ich spravanie- ten nezaujem o mna…
Viem,ze to uz nikdy nebude take spontanne a prima ako predtym…
A potom si poviem,ze su daleko dolezitejsie veci,ako taketo hadky…
Dakujem za rady a nazory
Ivana
A co si myslíš o tom, co ti řekly? Jestli je to lež, kašli na ně a najdi si jiné, jestli je na tom kus pravdy, možná by ses měla zamyslet, proč ses tak vůči nim chovala. Ale někdy se prostě vyvíjíme každej jinak a dlouholetý kámošky si nemůžou přijít na jméno. Každýho něco ovlivní, jinej partner, lidi v práci a pak se měníme. A pro toho druhýho jsme nepochopitelný, protože jeho zas ovlivní někdo úplně jiný ![]()
Kdyby byly opravdové kamarádky, pak by se tak nezachovaly. Nevidím důvod, proč jim něco odpouštět nebo urovnávat, podle mě za to nestojí.
Janine24: zaskocilo ma to,co mi povedali,ak si toto o mne myslia,tak ako sme sa mohli priatelit od strednej skoly.......A z partie som bola ja ta butlava vrba na problemy…Myslim si ,ze najlepsia obrana je utok…tak mi to vyznelo…asi po roku sa jedna z nich ozvala mailom a priznala si,ze urobili chybu… a ze by boli rady,keby som s nimi isla na kavu,ale vo mne sa to velmi bije…velmi mi ublizili…
Chápu, tak v tom případě - kašli na ně. Strávily jste spolu fajn chvíle, ale ten konec si mohly odpustit. Odpuštění, no jak chceš, já bych se je snažila spíš přijmout takový, jaký jsou. S tím dobrý i špatným. A to, jestli se dál uvidíte nebo ne, to bych moc neřešila. Sama za sebe mám radši přijetí než odpuštění. Někdo se odpuštěním zbytečně poníží, někdo povýší. Ale to myslím obecně, ne na tebe ![]()
Zuzaa: toto som si myslela,ked som bola este velmi nahnevana…a niekdy aj teraz,ale dost tazko sa v mojom veku hladaju kamosky......a o sebe sme viac menej vedeli vsetko,par z nich poznam od zakladky…dovtedy sme boli uzasna partia..kazda ina s inymi problemami,ale na stretku som vzdy na problemy zabudla a vyjasila sa.....
Nebud s toho smutná najdi si jiné kamarádky tady je prostě vidět že tě neberou tak jako ty je a když ti ublíží jednou udělaj to zas!
myslim ze prave pratelstvi proveri prave krize , bud to to prestoji a nebo ne. Stalo se mi obe, o jednu takovou kamaradku jsem prisla a jedna mi po krizi zustala. Lidi se bohuzel nevyvijeji vsichni stejnym tempem a nekdy cekas ty na ne, nekdy oni na tebe. Tak to je. Otazka je ,jak moc je doopravdy potrebujes?
Zkousim se z chyb poucit a nehyckat v sobe nejake negativni emoce, ale pamet mam sloni, takze jsem schopna se s lidmi ,kteri mi nejakym zpusobem ublizi po case opet bavit, ale uz si je nepripoustim blizko k telu… A lepsi jedna poradna kamaradka, nez X pseudo ![]()
Nekdy tem chlapum fakt zavidim ![]()
N.
Janine24: dakujem, napisala si to pekne......Boli sme stastne, blaznive, presli spolu pubertou,prvymi laskami.......,tak to necham tak…co bolo bolo…mas pravdu,prijmem to .......aj ked stale neviem,preco sa to stalo…tolko zloby v nich z nicoho nic.....
V životě potkáváme spoustu lidí, s některými se mineme, s některými „zastavíme“ a s některými jdeme část života společnou cestou. Je ale naprosto normální, pokud se ty cesty někde rozejdou. A pokud se nepotkají zase přirozeně, tak si myslím, že nemá smysl je uměle vytvářet znovu.
Vy jste spolu šly kus společně, ale zřejmě to mělo být jen po určitou dobu. Nemá smysl něco lámat přes koleno…
Kamca: vystihla si to presne,tusim mi svita:o) Neberu ma tak,ako som ich brala ja.....
ahoja
já už bych to přes koleno nelámala…na kafe jít s nima můžeš, ale myslím, že už to nikdy nebude ono…
někdy je lepší začít někde jinde od začátku ![]()
Nat: Stretavali sme sa tak 1× do mesiaca a na narodky…Vianoce a tak… Ved prave, keby som sa s nimi stretla ,tak neviem,co by som im povedala,a uz nikdy by som si ich nepustila k telu.....uz by som podvedome cakala „uder pod pas“ ....... Myslim,ze ste mi velmi pomohli sa rozhodnut,ked to po sebe citam,uz mam odpoved…dakujem
Neustále se přesvědčuju, že přátelství je moc vzácná a moc choulostivá květinka a málokdo má to štěstí, že mu dlouho kvete a nezvadne
.
Zažila jsem něco podobného, v partě páté kolo u vozu, ani nevíš jak, a tím jsem se nějak zatvrdila
. Na slepované džbánky nevěřím.
Domi: mas pravdu,ale asi sme tu spolocnu cast isli prilis dlho…,inak by ma to netrapilo vyse 3 r. a na druhej strane,mozno sa trapim len ja,mozno im to je jedno,ked sa ani raz neozvali......