Za co si vážit partnera?

Anonymní, tvoj prípad mi veľmi pripomína môj, tak ti k tomu napíšem, čo som prežila.

S mojim druhým partnerom bola 5 rokov. Dali sme sa dokopy preto, že som ho považovala za umelca a imponoval mi. Bol o 14 rokov starší než ja. Mal základné vzdelanie, ja som začala študovať VŠ. On vždy robil predavača/skladníka, ja som plánovala kariéru v médiách (ktorá sa mi podarila). Nebol technický typ, zato výborne varil, upratoval viac než ja. V sexe to nebolo nič moc, síce žiadny prúser, ale on bol romantik, vyhovovalo mu „nežné milování“, kdežto ja som sexuálne založená a radšej by som drsnejšie praktiky a experimentovanie. A častejšie Toto všetko by som ale asi prežila, lenže až po piatich rokoch mi začalo dochádzať, že to je totálne vegetatívny človek, ktorý nemá žiadny záujem so svojim životom niečo robiť. (Napríklad vyriešiť si x-stotisícové dlhy, ktoré si nasekal predomnou). Nasľuboval mi modré z neba, kecanie mu šlo, ale skutek utek, dokonca kecal aj pred vzťahovou poradkyňou, ktorú som zariadila, lebo mi na tom vzťahu záležalo (mala som pocit, že s nikým si tak nebudem rozumieť ako s ním). Ono aj tým umením to bolo také kadejaké, zistila som, že väčšina jeho projektov neprekročí fantazijnú fázu 

Skončilo to tak, že už v podstate mŕtvej fáze nášho vzťahu som stretla svojho súčasného manžela, taktiež umelca, ale ktorý sa umeniu venuje reálne a len tak mimochodom môjho spolužiaka z VŠ. Zamilovali sme sa do seba, do dvoch mesiacov sme spolu bývali a ja som mala pocit, že zo starého pokazeného trabantu presadám do stíhačky Dnes viem, že s bývalým majú pár styčných bodov (ani manžel nie je žiadny riaditeľ sveta, tak či tak zarábam o pár tisíc viac a som u nás tá cieľavedomá a takisto som u nás technický typ ja) - ale to nie je podstatné S mužom máme spoločné projekty a na vzťahu systematicky pracujeme, keď ho o niečo dôležité prosím, nejde mu to jedným uchom von a druhým dnu a naopak, tiež mi v kope vecí pomohol a začala som ich robiť inak. Takisto viem, že si nezodpovedne nenaseká dlhy, ktoré by som za neho musela platiť ja 

Skrátka, chcem tým povedať, nie je dôležité aby chlap spĺňal stereotypné predstavy o chlapoch (zarába viac než ty, doma kutí, nikdy neplače) ale aby ste ako partneri boli vyrovnaní - nie, že ty pôjdeš stále dopredu a on zostane v cieľovej rovinke a bude tam plakať Samozrejme sú obdobia v živote kedy jeden partner je tam a druhý inde, ale z toho čo píšeš, je zrejmé, že u vás bol vzťah nevyrovnaný už od začiatku. A ja si nemyslím, že si kvôli tomu krava. Skrátka si bola vtedy labilná, on sa veľmi snažil, stalo sa…a po opadnutí úvodnej eufórie ti došlo, že ti nestačí. To sa ozaj stáva.

Súhlasím však s ostatnými, že by si sa s ním mala rozísť, aby ste neblokovali jeden druhého. Z toho, čo píšeš si nemyslím si nič zlé o tebe ani o ňom (ty mi prídeš ako cieľavedomá holka a on ako neveľmi cieľavedomý muž, ktorý vedľa nejakej nenáročnej baby bude v pohode, nie je to vyslovený prúserár ako ten môj bývalý)ale verím, že sa k sebe nehodíte a obom vám bude lepšie s niekým iným.
Možno to hovorím príliš priamo, ale zažila som si roky s chlapom, čo ma ťahal dole a spätne to ľutujem. Myslím, že hrať na súcit s partnerom, ktorého neľúbiš a nehodíte sa k sebe je zbytočné, nech pre teba v minulosti urobil aj pekné veci (mimochodom, nechápem, prečo do teba až tak rýpu, ak to správne chápem, tak to nie je tak, že by ťa živil, proste si tú hypotéku akurát vzal na svoje meno a idete spravodlivo, respektíve ty platíš väčšinou viac?)