Poradna pediatra
Mudr. Jiří Havránek
Opravdu to nahlásit sociálce, kam ta oblast spadá. Ženská je asi bláznivá a na dětičkách se takové zacházení podepíše asi nejen nějakou tou nemocí…
Brrr… je mi jich líto… je mi jasné, že ti nyní dlouhou dobu nepůjdou z hlavy… snad to dobře dopadne… a někdo ženskou usměrní či dětičky najdou domov, kde jim někdo tu péči bude chtít dát..
E.
No…je mi z toho do pláče, když si představím to děťátko -vlastně všechny tři- kde a jak chudinky teď spinkají
Jenom jsem Ti chtěla říct, že si MOC vážím toho, že jste to s manželem nenechali být, že vám to není jedno a pokoušíte se to řešit. Kdybys potřebovala s něčím pomoci, třeba vyhledat nějaké kontakty nebo tak…, pošli mi SZ, ráda pomůžu.
Jaa
Marty1 je to hrozne
viem ako sa asi citis, mne sa stalo nieco podobne, robili sme si s muzom pekny den a boli na obede v restike a zrazu pocujeme rany a krik zeny, no ocividne ju niekto bil.
tak teraz ze co? bala som sa ze ked niekoho zavolam, tak sa to este zhorsi, ale zase som socialny pracovnik a takuto vec som nemohla nechat len tak. Mali sme s muzom dost aj strach, tak sme najprv nasli ten dom ku ktoremu vlastne tie okna patria (sedeli sme v tom podniku na dvore a viedli tam len okna) no tak sme potom stali pred budkou a hadali sa kto zavola policiu no ako blbci fakt. Nakoniec som volala ja a policajt bol velmi mily, ze tam hned niekoho posle a este sa podakoval za to, ze som zavolala.
Mne ta prihoda nesla z hlavy a stale som musela mysliet na to, co asi ta zena zaziva, ci ma deti, no des.
ja ked nieco taketo citam alebo pocujem tak som z toho uplne mimo. To iste, ked vidim, ze niekto tyra zvierata.
Prajem vsetkym ludom aby zili bez nasilia a strachu!
Marty,
třeba právě teď přišlo vysvobození pro ty děti v podobě tebe, tvého manžela i syna…
Běhá mi mráz po zádech, když čtu o tom batoleti… Víš, co je nejhorší, že někdy o tom úřady vědí a nic nedělají…
Moc vám fandím, ať se vše dotáhne do konce. Samozřejmě takového, aby děti byly v bezpečí…
Mirka + Karolínka (taky napapaná, zachumlaná v peřince)
Marty1 nemuze nereagovat, je to moc smutne a asi tusim jak to citis. Neco podobneho jsem zazila, nastesti ty tri devcatka jsou na tom lepe, pani sousedka, ktera sama nema deti, se jich ujala. Sice to neni uplne vyresene, ale neprisli o matku a je o ne postarano. Preju hodne odvahy!!! Bohuzel i v dnesni dobe modernich vymozenosti a ruznych neziskovych organizaci se to stava. Tem, kteri maji deti a nevazi si jich, si nezaslouzi nic hezkeho. ![]()
Ahojky,
to je strašné!!!Chudáčci děti, já odsuzuju lidi, kteří se k dětem chovají zle,neváží si toho, že ty děti vůbec můžou mít a nechápu,jak vůbec můžou dopustit něco takového!
Je moc dobře,že jste se do toho dali, držím palečky,ať úřady nejsou netečné a dětem pomůžou.Než mít takovou mámu, to snad radši žádnou…:
(
Já mám taky zkušenost, sice ne tak ošklivou,ale taky mnou dost zamávala. O prázdninách jsme byli s mým 1,5ročním synem a kamarádkou v pražské ZOO.Možná to tam znáte,ale pro ty,které tam nebyly,ZOO je tak nějak rozdělena na dolní a horní část.A protože je moc veliká a v kopci,dost se musí chodit.Takže když se chtějí vidět zvířata v té „horní“ části, dá se tam vyjet buď lanovkou (což my nemohli,měla jsem malého na kočárku),nebo pěšky do kopce.Tak jsme šli pěšky.Je to docela prďák nahoru.Už jsme se blížili nahoru,kde byla i restaurace a tak. V kopci po pravé straně byl sráz dolů a po levé straně byla zvířata jako buvoli,nějaké antilopy a tak.A nebyly nijak oplocení,jen tím příkopem. No a jak si tak jdem nahoru k té restauraci a vláčku,který jsem Péťovi slíbila a jezdí tam,naproti nám ťapká uplakané mimi. Tipla jsem ho taky tak na 1,5roku.Byl to klučík,takovej roztomilej, jen v tílku bez plínky,plakal, volal mami.Tak jsem se zarazila a pozorovala,kdo k němu půjde.Jenže když jsem viděla,že se lidi jen otáčí a nikdo se k němu nehrne,bylo mi to divný.A malej zmateně běhal a brečel.Už to bylo chvíli,takže mi došlo,že se ztratil.Když jsem viděla,jak ťapká k tomu příkopu s bůvolama, zatrnulo mi a běžela jsem pro něj.Vzala jsem ho do náručí a uklidňovala, pořád volal „mami neni“, tak jsme se vydali maminku hledat.Uklidnil se,když viděl Péťu v kočárku,takže jsme s ním kráčeli nahoru, kluci na sebe koukali, no docela hezký.Jen jsem stále hledala ženskou,která bude hysterčit a hledat své dítě. Neuvěřitelné.Šly jsme docela kus nahoru,nikde nikdo.Až teprve u samé restaurace,kde už jsem byla odhodlaná zavolat někde policii nebo ať to vyhlásí v ZOO třeba rozhlasem,ke mně (relativně v klidu!!!!!)přišla taková umolousaná starší ženská a řekla: „ježiši Mates,kdes zase byl…“ Nebyla jsem schopná slova. Čekala jsem maminu,která bude propadat hysterii,co všechno se mu mohlo stát, pád ze srázu, pak tam bylo ve stráni lešení volně přístupné, všechno bez oplocení, pád k nějakému zvířeti…a ono nic. Naprosto v klidu,jak kdyby se nic nestalo. A to jsme šly kus!!!!Pak se ještě přišourala zjevně maminka,taky tak pohoda jazz,žádný spěch,že se jí ztratilo dítě a tak dobrých 20-25 minut ho neviděli,jim asi nevadilo…Sice poděkovaly,ale já nebyla schopná ani jim nic vytknout…Jen jsem řekla,že plakal a že je dobře,že se našly…Jen kamarádka tak důrazně poznamenala, že byl docela daleko.Ale zjevně si neuvědomily možná rizika,tak to nějak přešly. No děs.Byla jsem z toho odrovnaná dost dlouho a ještě teď mě běhá mráz po zádech,když si na to vzpomenu,co všechno se malému mohlo stát. Vypadalo to,jako by to u nich byla běžná věc.Stát se to mně (a nebudu snad lhát,když řeknu,že by se MNĚ to snad nestalo!!!!),odváželi by mě na psychiatrii.
Tak to jen taky takový smutný příběh, který měl dobrý konec,ale ne vždy tomu může tak být…Takže přeji,ať to,co jsi viděla, dopadne dobře a děti jsou v dobrých rukou.Nikde přeci není psané,že ty rodičovské jsou ty nejlepší..a zjevně v tomto případě tomu tak nebude.
Hodně štěstí!Pa Maxik+Péťa
Marty,
ten zážitok fakt musel byť strašný, tiež neviem, čo by som v takom prípade robila…
Ale mám pre Teba aspoň také malilinké „ukľudnenie“, ak sa to tak vôbec dá nazvať. Týka sa toho oblečenia malého, netuším ako bol starý, ale fat je možné, že ak v podobne príšerných podmienkach vyrastá odmalička, tak je na zimu zvyknutý.
Hodnotím to podľa toho, čo človek bežne vidí v Anglicku. V máji sme boli vo Windsore v Legolande, bolo pomerne chladno, studený vietor, teplota maximálne 15 C. Deti aj dospelí v tomto počasí úplne bežne chodili bez ponožiek, len s topánkami naboso, v tričkách s krátkym rukávom, aj úplne malé decká sa kŕmili zmrzlinou.. Stretli sme napr. dievčatko, asi 4-ročné, v sandálkach a letných šatičkách.
Najväčší šok sme zažili pri časti Legolandu s vodnými radovánkami, lebo sa tam pri rôznych striekacích atrakciách vo vode bláznili povyzliekané deti. Očividne s tým nikto okrem nás nemal problém.
Naše decká mali oblečené tričká, mikinu a bundičku, pritom musím povedať, že fakt nepatríme k zmrzlíkom, napr. syn (15m.) začal nosiť čiapočku až pred pár dňami, aj to len tenučkú bavlnenú…
Ono je to fakt tak, že pokiaľ si dieťa od detstva zvykne na menej oblečenia, tak tým až tak netrpí. V SR v rómskych o:,–(ách deti bežne behajú po vonku s holým zadkom bez ohľadu na počasie…
Takže v tom Tvojom prípade to oblečenie malého môžeš byť ešte najmenším zlom… Oveľa horšie je, ak je naozaj dlhé dni bežne vo vlastných výkaloch, ak nikto nedohliada, s čím sa hrá, ak nedostáva jesť, možno ho aj bijú…
Dobre že si začala konať, dúfam, že niekto zasiahne a deti sa dostanú do lepšej opatery.
Rozeta
Marty, chápu, že ten pohled musel být děsný, ale Rozeta má s tím oblékáním pravdu, záleží na zvyku. Naše Bětka je zmrzlík a zimní botičky a čepici nosí už dlouho. Zato ve vesnici u mých rodičů bydlí paní se třemi dětmi. Mají hezký domek, děti chodí vyoblíkané jak ze žurnálu, ale když se podíváš k nim na dvorek, asi by ses moc divila. Nejmladší holčinka 3 roky běžně vybíhala ven v plínce i v zimě. Nejednou jsem ji viděla ve sněhu jenom v ponožkách a tričku, někdy ani to ne. Starší sourozenci (9 a 12 let) v zimě lámali ledy na potoce v tričkách s krátkým rukávem a já jsem šla kolem v zimní bundě a se šálou na krku… . Ty děcka jsou zdravé jak řípy. Z jednoho pohledu se nedá soudit, ale pokud se ti to nezdá v té rodině v pořádku, není od věci na to úřady aspoň upozornit nebo se nejdřív informovat v okolí u lidí, kteří je znají abys zbytečně nešířila paniku (aspoň já bych se přeptala než bych začala cokoliv podnikat).
Nechci ti přát nic zlého, nebo že máš špatnou intuici, ale ať je to jenom planý poplach! Je fajn, že si všímáš okolí , ne všichni lidi jsou takoví ![]()
Ahoj,mohla bys sem napsat celou adresu,na ktere je plrimo ta chata.Nemuzu to na tech strankach najit.Dik.Petra
Petro, zřejmě to bude tohle http://www.sreality.cz/…t_detail.php?….
Marty, je to smutné, když tohle člověk vidí. Kolikrát mi běhá mráz po zádech, když potkám ve městě maminku s dítětem, která bezdůvodně malé plácá a křičí. Je mi z toho vždycky tak smutno! Nechápu, proč si takové nervózní a vzteklý ženský pořizují děti! Uznávám, že každé dítko občas zlobí, ale vše se přece dá řešit po dobrém (alespoň u nás to tak je, i když svoje dny Péťa má, jako každé dítě:-)). Nebo když vidím v televizi záběry doslova zbitých dětí. To bych tu ženskou - nebo chlapa - chytla a zabila, vážně!
Přesto držím palečky, aby jste na úřadech pochodili a sociální pracovnice zjistili co a jak!
Martino, já jsem jenom chtěla říct že někteří lidé mají hranice „normálna“ posunuté nepochopitelně daleko od naší příjemné reality. Samozřejmě, že tě ve tvém rozhodnutí jenom podporuju a chápu tě. Napiš jak to dopadlo.
Radka